Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

viezť vezie vezú viezol bud. bude viezť, povezie nedok. vozidlom dopravovať: v. tovar, v. štrk na stavbu, v. dieťa v kočíku, v. priateľa na motorke; loď v-ie rekreantov;

opak. vozievať -a

// viezť sa cestovať vozidlom: v. sa autom, vlakom, na vlaku, na voze, v. sa známou krajinou;

pren. v. sa po snehu, po svahu kĺzať sa

expr. už sa v tom v-ie (aj on) je do toho zapletený;

opak. vozievať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
viezť vezie vezú viezol bud. bude viezť i povezie nedok.; viezť sa

viezť sa vezie sa vezú sa vez sa! viezol sa viezla sa vezúc sa vezúci sa vezenie sa bud. bude sa viezť/povezie sa budú sa viezť/povezú sa nedok.


viezť vezie vezú vez! viezol viezla vezúc vezúci vezený vezenie bud. bude viezť/povezie budú viezť/povezú nedok.

-zť/6644 35.25: verbá inf. nedok. 1113 lie/594 hrý/307 vie/207 (1/5)

kĺzať sa ľahko sa pohybovať po hladkom povrchu • šmýkať sa: kĺzať sa na korčuliach; kĺzať sa, šmýkať sa po ľade, na kĺzačkeskĺzať (sa)skĺzavať (sa)zošmykovať sazošmykávať sa (vybočovať pritom z dráhy, dostávať sa na nenáležité miesto): kolesá sa v blate kĺžu, skĺzajú; šál mu skĺzaval, zošmykoval sa mu z krkuviezť sa: vezie sa na chrbte dolu svahomvoziť sa: vozí sa po zadkupošmykovať sa (pomaly, postupne sa kĺzať): obruč sa pošmykuje nižšie


viezť sa 1. ísť vozidlom: viezol sa automvoziť sa (opakovane sa viezť): vozí sa len taxíkomcestovaťprevážať sa (z jedného miesta na druhé): cestoval, prevážal sa stovky kilometrovrozvážať sa (dlho sa viezť): rozvážali sa na motorkách po meste

2. p. kĺzať sa


viezť vozidlom dopravovať: viezol priateľa autom, ľudí v autobusevoziť (opakovane viezť): vozila dieťa v kočíkuprevážaťtransportovať (z jedného miesta na druhé): prevážali štrkniesťunášať (viezť nejakým smerom): vlak ho niesol, unášal Považímodvážaťvyvážať (viezť vzďaľujúc sa): odvážali, vyvážali hnoj na družstvoprivážaťdovážať (viezť približujúc sa): privážali tovar pravidelnerozvážať (viezť na rozličné miesta): rozvážali mliekonár. expr. vozíkať (viezť na vozíku): vozíkal deti po dvore

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

viezť, vezie, vezú, viezol, rozk. vez, bud. povezie i bude viezť nedok. (koho, čo) vozidlom, dopravným prostriedkom dopravovať; prevážať: v. uhlie, mlieko, tovar, náklad; v. dieťa v kočíku, v. niekoho, niečo na aute, autom, na voze, vozom; vezie ho autobus (Gráf); Na šiestich vozoch vezú debny. (Ráz.) Veziem ti synka (Jil.) privážam;

dok. zviezť

|| viezť sa

1. ísť povozom, na dopravnom prostriedku: v. sa valkom, vozom, autom, lietadlom, na vlaku, na voze, na aute, na lietadle; Rád veziem sa touto dolinou. (Vaj.) Eugen viezol sa krokom okolo Jablonského domu (Vaj.) pomaly.

hovor. expr.: už sa v tom vezie je v tom veľmi zapletený, zamotaný; som sa viezol (napr. pri skúške) nevedel som, čo ďalej, nemal som úspech; v. sa s niekým na jednej káre mať spoločný osud, údel ap.;

2. šinúť sa, kĺzať sa, šmýkať sa po povrchu niečoho: padol a viezol sa po blate;

dok. zviesť sa

viezť [vie-, vé-] ndk čo prepravovať niečo, dopravovať niečo: (Vojtek z Rachmanova sa sťažuje Bratislavčanom) wznesly na mye lide z Malaczek stricze meho, kterak wam potrzeby wezucz do miesta wasseho (NAJBACH 1460 E); zadne myto neplatili, gedine ty, kterissto do Bittcse, aneb do Ziliny wina na wozech wezu (P. BYSTRICA 1506); to olowo Martyna Seicz, ktere Wlcžko w swem dome mel do Bystricze westy, že by ho ne tam dal wiesty, ale na Lypcžanku (RUŽOMBEROK 1576); kdy potrebowal (zať) buď zlaty, budto žita, czo deset wolu mohlo westi, dawal sem (ZVOLEN 1618); Dyuro wyezel w čzlunku zelene prutye (P. BYSTRICA 1653); veho: wezem, wozjm, na wozj, anebo na lodi wozjm (KS 1763)
F. v. na rováš čo prirátať na dlh: naše nesnesitedelne a dvojnasobne panske prace, ponevač musime i panu uradnikovi pracovat a tie se nam vezu na rovaš (S. ĽUPČA 1774 LP); v. sa ndk cestovať nej. dopravným prostriedkom, vozidlom, povozom: kdiž lody zachwacena bila a nemohla odolaty wetru, pustiwsse, tak sme se wezly (Le 1730); prorok Yonass sadnul si do hayowa a z ginssima do Tharsu po mori se wgezol a plawil (MS 1758); vehor: wezem sa, wozjm sa (KS 1763); šel obrslajtnant od muškateri, vzal silu dva voly, viezol sa na nih do Kendic (JANOVÍK 18. st LP)
F. Krystus Pan po premozenem a wibogowanem nepratelowi tess wezgie se na triumffalnem a witežnem woze križe (MS 1758) náb víťazí nad smrťou

Zvukové nahrávky niektorých slov

sa viezol, nenaznačovala nič roulais n'offrait rien
som sa viezol, nenaznačovala je roulais n'offrait

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu