Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

vietor vetra L vetre mn. vetry m.

1. vzdušný prúd pohybujúci sa horizontálne: (fúka) silný, bočný, severný v., strhol sa v., v. sa obrátil, v-om ošľahaná tvár; za v-om na chránenom mieste i pren. v ústraní

2. odb. vzduch, ovzdušie (v bani); vzduch privádzaný do vys. pece

3. vetry pomn. črevné plyny: zadržiavať v-y

● expr.: rozprávať, tárať do v-a nezodpovedne; bez rozmyslu; byť do v-a byť ľahkomyseľný; → obracať sa, ako v. fúka; kam v., tam plášť byť nestály (v presvedčení); → nové v-y vejú, dujú; vie, odkiaľ v. fúka kde je príčina; bez v-a sa ani lístok (na strome) nepohne všetko má svoju príčinu; vziať niekomu v. z plachát zbaviť ho možnosti, istoty;

vetrový príd.: odb. v-é pomery; hovor. v-é cukríky mentolové;

veterný [-ť-] príd.: v-á búrka víchrica; v-é počasie vetristé; v. mlyn poháňaný vetrom

● → stavať (si) v-é zámky; bojovať proti v-ým mlynom proti nereálnym prekážkam;

veterno vetná prísl.: je v.;

vetrík -a, vetríček -čka m. zdrob. expr.;

vetrisko -a -ísk s., v jedn. i m. zvel.

vietor vetra L vetre pl. N vetry m.

vietor, vetra, 6. p. vetre, mn. č. vetry m.

1. pohybujúci sa vzdušný prúd: slabý, mierny, čerstvý, silný, prudký, búrlivý, ostrý, nárazový v.; vlhký, suchý, teplý, ľadový, mrazivý v.; morský, vnútrozemský, pasátový v.; jarný, letný, jesenný v.; severný, južný v.; v. fúka, duje, fičí, šibe, zavýja; hukot v-a; strhol sa, zdvihol sa, schytil sa v.; v. sa obrátil, zmenil smer; v. ženie mraky, prináša dážď, búrku; v. lomcuje stromami; závany, nárazy, nápor v-a; v-om ošľahaná tvár; byť, nachádzať sa za v-om kde nefúka vietor, i pren. byť v bezpečí, mimo ruchu, diania ap.; uháňa, beží, ženie sa, letí ako v., rýchlosťou v-a, s v-om opreteky, kniž. na krídlach v-a rýchle; mladá žena (je) ako jarný vietor (Mňač.) nestála, náladová; stratil sa, zmizol ako v. rýchle; vietor ho zašiel, ofúkol ochorel, prechladol bič vetra (Bod.) prudký vietor; pren.: (zlý) vietor zo zašiel, ofúkol ochorel, prechladol (obyč. o chúlostivých ľuďoch); chrániť, opatrovať ap. niekoho, aby ho ani v. neofúkol úzkostlivo niekoho chrániť, rozmaznávať; Chudorľavý, že by ho vietor odfúkol (Letz) veľmi slabý. Jedného syna mi vietor zavial až tam na Kóreu (Tal.) dostal sa, odišiel až tam; ktorý v. ho sem dovial, doniesol akou náhodou sa sem dostal; vojnový v. (Lajč.) ničivá vojna; revolučný v.; rušné, pohnuté revolučné časy; zavial nový v., nové vetry dujú zmenili sa pomery, nastali nové, iné poriadky

● byť v-om podšitý o prefíkanom, falošnom človeku; hovoriť, rozprávať do v-a nerozvážne, ľahkomyseľne rozprávať, tárať; pustiť niečo do v-a a) nevšímať si, opomenúť; b) (o slovách, o reči) povedať niečo bez uváženia; byť do v-a o ľahkomyseľnom, ľahkovážnom človeku: (Ujček sú) veselý, zhovorčivý — trochu do vetra. (Ráz.-Mart.); obracať sa po v-e, ako v. fúka byť prospechársky bezcharakterný; kam v., tam plášť; bibl., kniž. (je ako) trstina vo v-e (vetrom) sa klátiaca o nestálom, bezcharakternom, prospechárskom človeku; vziať niekomu v. z plachiet pripraviť ho o iniciatívu, predbehnúť ho v iniciatíve; proti vetru sa nedá dúchať (prísl.) prirodzený beh udalostí sa nedá zmeniť; vie, odkiaľ v. duje (fúka, veje) má podozrenie, vie, čo je príčina; Kto v. seje, žne dážď (prísl.) kto spôsobuje zlo, nezhody ap., musí niesť i následky. Nič to zato, že je blato, príde vietor, vyfúka to (prísl.) aj to, čo je zlé, nepríjemné, môže sa pominúť. Bez vetra sa ani list na strome nepohne všetko má svoju príčinu; keď sa o niečom hovorí, klebetí, obyčajne je na tom niečo pravdy. To je všetko len vietor! (Tim.) to nemá stálosti, ceny, to pominie.

2. expr. o pojašenom, neserióznom človeku, pochábeľ, vetroplach: Vieš, že som nie dáky vietor, pochábeľ. (Tim.) Anne bolo smiešno, že by Žúrik mal byť ujčekom Márie, tejto vážnej, usadlej, hlbokej povahy — taký vietor! (Vaj.)

3. odb. vzduch, ktorý sa dostáva do vysokej pece;

vetrový príd. k 1: v-é búrky víchrice; v-é podmienky; v-é vývraty, v-á erózia spôsobené (-á) vetrom; Každý letí, akoby mal krídla vetrové (J. Kráľ) rýchle; hovor. v-é cukríky mentolové;

vetrík, -a i vetríček, -čka, zried. i vetierok, -rka (Kal.) m. zdrob. expr. slabý, mierny vietor, vánok: ľahký, tichý, lahodný, ihravý v.; podúva, povieva v.; pren.; ty si ani vetríka nedopustil na ňu (Tim.) úzkostlivo si ju chránil, rozmaznával si ju; chráni, opatruje ho, aby ho ani v. neofúkol úzkostlivo si ju chránil, rozmaznával si ju; chráni, opatruje ho, aby ho ani v. neofúkol úzkostlivo ho chráni, rozmaznáva ho;

vetrisko, -a, -trísk str. i m. zvel. silný, prudký vietor: v. skučí (J. Kráľ) schytili sa vetriská (Bedn.)

vietor [ve-, vie-, ví-, vé-; -or, -(e)r] m
1. vzdušný prúd pohybujúci sa horizontálne: za času richtarstwi Gyrika Hanna stal se nasylny wietor a priwal wichorny, tak zie rotthaus nass miestky gest prewraczeny (P. ĽUPČA 1566); zesslo se ssindela nad polatu nad pekarnu, kde bil wgieter zhodyl no 200 (TRENČÍN 1652); wyetr weliky a prudky, kdy fučy, klaty, poraža a potyera, kdekolwek se obracya (KoB 1666); dobry wieter wial na stolgecs (ŽILINA 1700); škodila sj anebo pusstala-li sj wietor? (KRUPINA 1741); wy gste essče sotwa slychaly o mline, kterj bi netahla any woda, any weter, any lychwa (CP 1757); (Pán), který dopústil, aby wjl wétr od západu nagprudssý (KB 1757); Pán, který wiwédel sinuw Israela ze zeme púlnočního wetru (BN 1790) z Egypta; uhljar dobrowolne wiznal, že sy slaninu pgekol a wtom že mu wetor wichitil, tak že se hora zapalila (PONIKY 1797);
x. pren smrt wssech lidi gako witer z koreňem wiwraca, tych, ktery prw nečo byli, na wniwec obraca (GV 1755) (o márnosti a pominuteľnosti); než nadechnuty sucz zlým vetrem a trunkem, z hnevem a z hrozbu od nas vyhledaval (VELIČNÁ 1698 E) podpichnutý, nahnevaný, nazlostený; len sme yako we wetre prewraczenim rozumem vytrženj byli (KRUPINA 1695- 1716) bez rozumu; twe chimericke swatostne spogeni wetru we wreci predawanemu podobne gest (DuH 1723) (o niečom nestálom); nech bywagú gakožto prach pred obljčagem wetra a angel Pane nech potjská gych (hriešnikov) (BlR 18. st) rozmetaní, zničení; zdaliž se to wssecko samo od sebe stalo, aneb ho (svet) witr w gedno zffukol? (UD 1775) bez akéhokoľvek vonkajšieho zásahu, samo; nikdy by on (Boh) nezanecháwal any nagmenssy wetr fukáti naproty swym wywolenjm (BlR 18. st) ochraňoval by ich; tu pak Eulogius wytr ssčesty swého požiwal (PT 1769) žil v šťastí; coss gest picha a winassanj sebe sameho nad ginich lidi? Nic gineho, krome nespokogni a blazniwi wieter (SPr 1783) (o bezcennosti); nech na was nikdy newege wiceg dobri witr (GŠ 1758) nech sa vám viac nedarí, nech nemáte šťastie; podrobim gjch (nepriateľov) gako prach pred twáru wetra, gako w ulicách zhladim gjch (BlR 18. st) zničím, rozmetám ich
L. od v-u odtok med chorobné nahromadenie tkanivovej tekutiny v tkanive tela, prejavujúce sa opuchnutím na jeho povrchu, opuch, nadutie: emphyzema: od wetru odtok (KS 1763); v. vpúšťať vdychovať: inspiro: wdychám, wefukugem, nadymám, powetrj, wetr wpússťám, nadychám (KS 1763); plášť v-om znechaný široký: plásst kmentowy obdlžny a wetrum znechany (PT 1778); polnočný v., v. od polnoci severák: boreas: witr od pulnoci (NP 17. st); boreas: wetr púlnočny (KS 1763); západný v., v. od západu slnka, záchodný západný vietor: argestes: wetr zachodny k púlnoci; caurus: wetr od západu slúnka; circius: tuhy wetr západny; favonius: západny wetr, od západu slúnka wetr (KS 1763); v. nešporný, od poludnia, poludný, poludňajší, africký, afrikánsky v. južný vietor: africus, collaterales: viter letnj a zimnj, witer afrjcky (KoB 1666); (prístav) ležy k wetru nesspornimu (Le 1730); notus: poledny wetr, od poledňa wegjcy; libs: affrykánsky wetr (KS 1763); wetri polednegssge w tento čas na wichodu slunce rano radi wegu; zhromaždiť od štyroch v-ov koho zhromaždiť zo štyroch svetových strán z celého sveta: tehdass possle (Boh) angelj swe a zhromaždi wiwolene swe ode čtir wetruw (Le 1730); rozohnať na štyri v-y nebeské koho rozohnať do celého sveta: nebo na sstyri wetri nebeské rozehnal sem wás, powjdá Pán (KB 1756); činiť vo v. bez úžitku, do vetra: kdo čokoliw činí, we weter činí (BN 1789); netočiť sa, nepohnúť sa každym v-om nedať sa ovplyvniť: abychom se netočili každym wetrem včeni (DuH 1723); neb tať gest weliká mudrost, nepohnuti se každým wětrem slow (KO 1782)
F. gako tén, ktery lapá stjn a honj wetr, tak y tén, ktery pozoruge na lhawé wideňá (KB 1757) robí zbytočnú robotu; (mnohí farári) čistý weter magú w míssku, predca nisstmén tú nagwetssú príweťiwosť k hosťum magú (BPr 1787) nemajú nič, majú prázdne vrecko; nestáli a wetrem podssyti lyde (PP 1734) vetroplachovia; nisst neni w knihách gegích, kterák ríkáme, wetrem podssité, nisst, čo bi dobrowolnost čítagících pochitáwalo (BN 1789) prázdne, nič neobsahujúce, hlúpe; gako swet bežy, tak se musy clowek ssikowaty a nekdy y po wetre plasst pustity (ZA 1676) prispôsobiť sa; kam wjtr, tam plásst (WU 1750) (o nestálom človeku); kdo bez ponjženosti shromážďuge ctnosti, tenť prach na wětr sype (MPS 1777) robí zbytočnú prácu; koho wjtr na zem zwalj, toho každý kigem walj (SiN 1678) svet má rád iba šťastných a úspešných ľudí; ach, krestane, gesli stlupi nebesuw sa trasu, co učini trstina, na kazdy witer se klatica (MK 18. st) (o nestálom človeku); tieto pak (pokrm a nápoje) skrze wyetor k nam neprychazegj (SLK 1641-57) samy od seba; gako kdo wetry nahaňa, ňeb stiň do ruk chita, tak ten, kdo w ňegakeg wecy od snow prawdu pita (GV 1755) robí márnu, zbytočnú robotu; zbadat múže, že se stromowi list bez wetra nepohne (PP 1734) všetko má svoju príčinu; gako kwet, neb wjtr zchazy, tak mladost nasse uchazy (SiN 1678) rýchlo sa míňa, končí; odkud to pohazi, že tak mnozi milost Božj do wetru hazegi a zamitagi? (Le 1730) nevšímajú si, neprijímajú; slovo Božie na v. pustiť nevhodne použiť, bez uváženia: znamost, kteru predtjm o Bohu w swem naboženstwy mely, gako y Kristu a Pysma s(vätého) gedno slowo Božj na wjtr pustily a potupily (WO 1670); na v. mluviť, povedať niečo do v-a ľahkovážne, nerozvážne, bez rozmyslu hovoriť, tárať: zdáliž múdry odpowjdat bude gakč by na wetr mlúwil a naplnj hórkostu žalúdek swúg? (KB 1757); nemaš to (vyznanie) gen tak powedeti do wetra (UD 1775); v-u mluviť; na v. mluviť bez povšimnutia okolia, bez odozvy: wetru mlúwyl, neb druhy, nyeprimage ty slowa, y daleg ukrutne zlorečyl (PeP 1769); gakoby to Krystus toliko na žart ňegaky, aňeb na wyter mluwil (CDu 18. st)
2. vzduch, ovzdušie: dub když na wetre ležy, wzdicky se rad puka (DUBNICA n. V. 1722); ventilatio: na weter wykládani, susseni na wetri (KS 1763); kapitany, kdiž ludja takowe owoczja kradali, pre strach do wetra strjelal (BYTČA 1773); zdaliž richle trestal Buch Adama? ne, ale prechazal sa w ragi na wetri popolednj, neskoro obchazal (SQ 1781)
3. ban vzduch privádzaný do šachty: nektery kram k temu než musel by po klufte šahtu prebiti pre vetor (BOCA 1610)
4. aj vetry pomn črevné plyny, plynatosť v črevách, plyny v zažívacom trakte: zatwrzenj žaludka daremne wetry mnohe (činí) (KoB 1666); ruta s koprem zahradnim (:anethum:) u wine warena a pita kroti boleni bokuw a žreni bricha, kterež od wetru pochazi (RN 17.-18. st); muže rodička wetry a nadjmanj spokogugicy prassek užiwati (HT 1760); flatum ventris emittere: prirozeny wetr wypústiti; foeniculum inflationes levat: proty wetrom dobry kmjn (KS 1763); anyz wiháňa wetri, sslám z gater a s plúc roztrhuge (Zel 18. st); med ma y tu wlastnost, že naduwa a wetri cini (PR 18. st);
L. prirodzený v. vypustiť mať vetry: crepitum ventris emittere, reddere: prirozeny wetr wypustiti (KS 1763); v. v žalúdku nafukovanie, nadúvanie (v črevách): inflatio: wetr w žalúdku (KS 1763); vetríček dem k 1: tichj wetrjček kdi prewyewa, obžiwuge nas (KoB 1666); listy tech stromu lahodnjm wetričkem hnuté (VP 1764); lysteček se nech wege, kde wetrjček zawege (Se 18. st); (rozmarín) nema se držat w teple, ponewadž žada powetry a wetriček (NN 18. st); vetrisko aug: wssak nic meneg ay hotara sweho treta čest, ktera wetrisku položena gest, na welmy užitecnu magu (N. REPAŠE 1772 U1)