Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

viesť vedie vedú viedol bud. bude viesť, povedie nedok.

1. usmerňovať niečí pohyb držaním, sprevádzaním: v. dieťa za ruku, v. koňa za uzdu; v. hosťa do domu privádzať; v. zadržaného (do väzby) odvádzať

2. (pomocou mechanizmu, rukou) usmerňovať pohyb niečoho al. pohybovať niečím žiadaným smerom: v. auto, motorový čln; v. bábky; v. sláčik, štetec

3. vymedzovať smer pohybu nejakým tech. prostriedkom, rozvádzať; realizovať spoj, komunikáciu vytýčeným smerom: v. paru, ropu potrubím; v. kábel popod rieku, v. trasu autostrády mimo mesta

4. ukazovať smer k istému cieľu; byť vodidlom, pohnútkou, pobádať: chodník vás pov-ie, nezablúdite; v-la ho túžba po poznaní

5. mať za následok, spôsobovať: rozpory v-ú ku kríze, odvážne plavby v-li k objavom

6. usmerňovať, riadiť (prácu, činnosť): v. podnik, v. práce na stavbe; v. schôdzku, diskusiu

7. (výchovne) usmerňovať, vychovávať: nový tréner v-ie mužstvo lepšie, v. žiakov k usilovnosti

8. mať vedúce postavenie (v súťaži ap.): kandidát v-ie väčšinou hlasov; v. nad súperom (vysoko na body), v. ligovú tabuľku

9. smerovať (význ. 2), ústiť: schody v-ú na poschodie, ulica v-ie do centra

10. mať na starosti (ako náplň admin. práce): v. presné záznamy, v. účtovníctvo

11. ako formálne sloveso tvorí význ. celok s pripojeným podst.: v. spor sporiť sa; v. reč rozprávať; v. boj bojovať; v. (usporiadaný) život žiť (usporiadane)

ide, kam ho oči v-ú bez cieľa; v. prím a) mať hlavné slovo b) vynikať; v. niekoho, niečo v evidencii rátať s niekým, s niečím

// viesť sa ísť držiac sa niekoho, s niekým: v. sa za ruky (s niekým), v-ie sa s ním popod pazuchy

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
viesť vedie vedú viedol bud. bude viesť i povedie nedok.; viesť sa

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

bojovať 1. zvádzať boj, bitku (najmä vo vojenskom, príp. športovom zmysle) • biť sa: naši otcovia bojovali, bili sa za vlasťzápasiť: zápasiť, biť sa s presiloukniž. zápoliť: zápoliť v tvrdom bojikniž. brojiť (stavať sa na odpor): brojiť proti násiliu, proti zradcomsekať sarúbať sa (bojovať so sečnými zbraňami): sekali sa, rúbali sa do krvizastaráv. potýkať sa: potýkať sa s nepriateľomzastar. probovať sa: dvaja sa s ním probujúzried. porážať sa: kmene sa medzi sebou porážajúfraz. merať si sily: na ihrisku si merajú sily dve najlepšie mužstváexpr.: ruvať saruť sa: rujú sa medzi sebou ako dva kohúty

2. usilovať sa niečo vydobyť, niečo dosiahnuť • viesť bojbiť sa: bojujú, vedú boj, bijú sa za lepšie miestazápasiťboriť sakniž. borcovať sa: zápasiť, boriť sa s prekážkamikniž. harcovať (za niečo) • hovor. pasovať saexpr.: ruvať saruť sa


nabádať dávať podnet, popud na nejakú činnosť • pobádať: nabádal mladých na opatrnosť; pobádal žiakov do učeniaponúkaťnúkať: ponúkala, núkala hostí sadnúť sipodnecovať (niečo): podnecoval vzburupovzbudzovať (zároveň dodávať odvahu): povzbudzoval ho, aby vydržal do koncavyvolávaťprebúdzaťvzbudzovať (zároveň spôsobovať vznik niečoho): otec prebúdzal v deťoch lásku k národunutkaťkniž. pudiť (obyč. o pocitoch): čosi ho nutkalo, pudilo odísťnašepkávaťšepkaťnahovárať (nabádať na nejakú novú činnosť): čosi mu našepkávalo, šepkalo, aby prestal piť; nahovárali ho, aby prijal funkciunavádzaťlákaťvábiť (zároveň presviedčať): navádzal ho na krádež; vábil ho na výletvyzývať (dôrazne nabádať): vyzýval ho, aby prehovorilhovor.: ťahaťpriťahovať: ťahal, priťahoval kolegu k robotemaťviesť (zároveň ukazovať smer): mali, viedli nás k tomu, aby sme nikomu neubližovalipoháňaťnaháňaťhnaťnáhliťsúriť (nabádať na intenzívnejšiu, rýchlejšiu činnosť): musel syna naháňať, hnať do učenia; poďte už, súri otecexpr.: badúriťduriť: duril všetkých do prácenútiťdonucovaťprinucovať (nabádať príkazom): nútil syna študovať


nútiť 1. naliehavo al. násilím privádzať k činnosti • prinucovaťdonucovaťpripieraťsiliť: nútili, pripierali syna do učenia; často ho prinucovala umývať riadnanucovaťkniž. oktrojovať: nanucovali, oktrojovali im spôsob výrobypoháňaťtisnúťpotískať: treba ho do všetkého tisnúťhovor. tlačiťexpr. hnaťkniž. pudiť: tlačil ho, aby povedal pravdu; čosi ho pudilo odísťnaliehať (zároveň žiadať): naliehal na priateľa, aby mu pomoholpobádaťnutkaťpovzbudzovaťpodnecovaťviesť (nútiť v malej miere): pobádal kolektív do roboty; k výskumu ho viedla túžba po poznanínabádaťvyzývaťponúkať (vyzývať bez násilia): nabádali ho na opatrnosť; ponúkal, vyzýval priateľa do reči

2. p. dráždiť 2


organizovať 1. premyslene, cieľavedome postupovať pri príprave istej akcie • pripravovaťchystaťusporadúvaťusporadovať: organizovať, pripravovať športové preteky; chystať, usporadúvať večierokstrojiť: strojiť štrajkaranžovať (organizovať nejakú spoločenskú udalosť): aranžovať večierok

2. premyslene, účelne postupovať pri realizácii niečoho • viesťriadiť: dobre organizovať, viesť, riadiť štát, podnik, hospodárstvo; úspešne vedená práca

3. spájať na základe spoločného programu • združovaťzoskupovať: organizovať, združovať robotníkov; zoskupovať mladých (do organizácie)


písať si byť v písomnom styku, vymieňať si listy • korešpondovaťviesť korešpondenciu: už dlho si píše s kamarátom z vojny; korešpondovať, viesť korešpondenciu s poisťovňouvypisovať si (často si písať): ustavične si vypisuje s dajakým cudzincomnespráv. dopisovať si


prebiehať 1. nachádzať sa v priestore • prechádzať: úsek cesty prebieha, prechádza močaristým krajomviesťťahať satiahnuť sa (rozprestierať sa po dĺžke): pásmo lesov vedie, ťahá sa, tiahne sa až na sever krajiny

2. mať trvanie v čase • mať priebeh: diskusia prebieha pokojne; Aký malo priebeh zasadnutie výboru?kniž. plynúť: rozhovor plynul nerušenediať sarobiť saodohrávať sa: vo svete sa dejú, robia, odohrávajú všelijaké veciuskutočňovať sakonať sa: konferencia sa uskutočňovala, konala v Košiciach; zmeny sa uskutočňujú pomaly

3. porov. prebehnúť


protirečiť 1. hovoriť proti niekomu, niečomu, vyjadrovať opačný názor (op. súhlasiť) • oponovať: rečníkovi z prítomných nik neprotirečil, neoponovalodporovaťnesúhlasiť: v tejto veci ti musím odporovať, musím s tebou nesúhlasiťpolemizovaťviesť polemikuhovor. kontrovať (hovoriť protiargumenty, ostro stavať opačný názor): rád s každým polemizuje, vedie polemikunamietaťmať námietky (uvádzať dôvody proti niečomu, niekomu): proti takémuto názoru musím namietať, musím mať námietkyprotiviť savzdorovaťvzpierať sa (v reči): maminým výčitkám sa neprotiví, nevzpiera sa; jeho dohováraniu vzdoruje ďalšími argumentmiexpr. pätiť sa (slovne): nechce súhlasiť, stále sa pätísubšt. šprajcovať sa: Čo sa toľko šprajcuješ?

2. byť v rozpore s niečím • odporovať: tento názor protirečí, odporuje pravde, zdravému rozumu; najnovšie správy si protirečia, odporujú siprotiviť sapriečiť sa: mojim zásadám sa to protiví, prieči


rozprávať sa oznamovať si navzájom myšlienky, dojmy, zážitky a pod. • zhovárať sa: O čom sa rozprávate, zhovárate?dovrávať sakonverzovať: dovrávali sa na ulici; nezáväzne konverzovali; konverzovali v cudzom jazykuviesť rozhovor: viedli rozhovor dlho do nocihovor.: vyprávať sadiškurovaťdiškurovať sazastaráv. rozhovárať sa: po večeroch živo diškurovaliexpr. baviť sa: bavili sa o deťochbesedovaťdebatovaťdiskutovať (v skupine; o nejakej téme): diskutovali o kultúrerokovať (oficiálne sa rozprávať o politickej, hospodárskej a pod. téme): rokovali o skončení vojny; rokovať o rozpočte

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

viesť sa2, vedie sa, viedlo sa neos. nedok. (komu) byť niekomu nejako (dobre, zle), mať sa (dobre, zle) bežnejšie vodiť sa: Už na štvrtý rok slúžila u starej Cedilkovej a viedlo sa jej dobre. (Taj.) Ako sa vám viedlo, ako ste sa mali? (J. Kráľ) Hľa, tak sa ožranom takým vedie (Sládk.) tak sa im stáva, tak to s nimi býva.


viesť, vedie, -ú, rozk. veď, bud. povedie i bude viesť nedok.

1. (koho, čo) dávať smer (pohybu, cesty ap.), riadiť, usmerňovať pohyb niekoho, niečoho, napr. držaním, sprevádzaním: v. dieťa za ruku, do školy; v. slepca; v. niekoho pod pazuchou (pazuchu); v. školákov na výstavu; pôjdeme, kam nás povedieš (budeš viesť); Niektorý vedie pod rukou svoju polovičku (Kuk.) ide s ňou držiac ju pod pazuchou. Traja viedli jedného opitého. (Taj.); v. koňa (za uzdu); v. kravu na retiazke; Na šnúrke viedla mladé sŕňa. (Vaj.); v. dieťaťu ruku pri písaní; štetec, vedený rukou umelca; Otec ukázal, ako nakúvať, ako viesť kosu. (Rys.); v. dievča (ženu) do tanca; v. niekoho (obyč. vojsko) do boja; pren. kniž. v. niekoho životom žiť v manželstve (o mužovi vo vzťahu k jeho žene); ide, kam ho oči vedú bez určitého cieľa; Prečo ma kroky viedli popri Hrubom pľaci (Jaš.) prečo som musel tade ísť, čo ma nutkalo; hovor. expr. Čo ty vieš, ako ťa dievča vedie na povrázku (Jégé) ovláda ťa. Klamala ma, za nos viedla (Fel.) zavádzala.

2. (koho, kam) prichádzať s niekým niekam; privádzať: Mamička, vediem ti hosťa. (Tomašč.) Karol viedol ženu do Viedne, do kúpeľov. (Vaj.); zastar. viedol (si) dievča (ženu) k oltáru mal (cirkevnú) svadbu, ženil sa;

3. (koho) odvádzať, dopravovať pod ozbrojeným (vojenským, bezpečnostným) dozorom, eskortovať: žandári ho viedli (do väzenia); viedol ho príslušník Verejnej bezpečnosti; Bežali sme povedať jeho mame, že ho Nemci vedú. (Tomašč.) Ešte v noci viedli Jakuba a Tomáša z Dobroče do Brezna. Retiazky im hrkali na rukách. (Ráz.); v. niekoho na smrť, na popravu;

4. (čo, čím) dopravovať tekutinu potrubím, kanálom ap.: v. vodu zavlažovacími kanálmi; Z nádržiek sa mušt vedie kaučukovými cievami do sudísk. (Kuk.)

v. niekomu vodu na mlyn pomáhať mu, podporovať ho;

5. (čo) určovať, vymedzovať smer pohybu niečoho pomocou nejakého zariadenia (najčastejšie o dopravnom prostriedku): v. auto, čln, loď, lietadlo; šport. v. puk, loptu usmerňovať, napr. palicou, korčuľou, nohou;

6. (čo, čo kam, kadiaľ) určovať, vymedzovať polohu niečoho, umiesťovať niečo tak, aby to niečo spájalo, rozvádzalo: v. potrubie, v. drôt elektrického vedenia; v. v stene inštaláciu (vodovodu, ústredného kúrenia); v. vývrt pod určitým uhlom; Keď videli popri Váhu železnicu, na Pohorelú zabudli (Krno) vytyčovali, stavali; geom. v. priamku bodom rysovať al. určovať priamku prechádzajúcu pod určitým uhlom

v. ostré, presné hranice medzi niečím presne vymedzovať;

7. (koho kam) naznačovať, určovať niekomu smer k nejakému cieľu, do nejakého stavu, dostávať niekoho niekam, privádzať: cesta ho viedla do polí; Z Ameriky viedla ma cesta do Paríža. (Al.) Chcem odhadnúť, do akej budúcnosti ma povedie moja minulosť. (Bedn.) Povesť naša vedie nás do veľkého mesta. (Vans.)

8. (čo) riadiť, usmerňovať nejakú činnosť, nejaké záležitosti, starať sa o ne: v. štátne záležitosti, v. podnik, závod, obchod, agendu; v. práce (napr. na stavbe), v. prípravy; v. domácnosť, v. schôdzku; v. súbor, orchester; v. rubriku (v časopise); v. výcvik; Celé gazdovstvo viedla ona (Krista). (Urb.) Mlyn on (otec) viedol. (Taj.) Primerane svojim pomerom vedie veľký dom (Al.) okázalo žije, často prijíma hostí. Štefan prijímal hostí, on viedol poriadok v dome. (Kal.) Viedol všade osobný dozor (Šolt.) zastar. osobne dozeral; práv. v. pojednávanie (na súde);

9. (čo, čo proti komu, čomu) zameriavať nejakú činnosť istým smerom, vykonávať istú činnosť vo svojom záujme, proti niekomu, niečomu: v. vojnu (proti niekomu); v. boj, zápas o niečo, proti niekomu, niečomu; v. (súdny) spor (o niečo); práv. v. exekúciu (proti niekomu);

10. admin. (čo) obstarávať, vykonávať: v. o niečom presné záznamy; v. účtovnícke knihy; v. evidenciu (o niekom, niečom)

hovor. v. niekoho, niečo v evidencii mať na pamäti, v evidencii;

11. (koho, čo; koho k čomu, ako) usmerňovať v konaní, v činnosti, pôsobiť na niekoho s istým zámerom: v. oddiel pionierov; Vy, dcéry moje, rozumne a rázne veďte svojich mužov. (Al.) Viedol ich k striezlivosti, čistote, poriadku. (Záb.) Títo jediní nás povedú po správnej ceste. (Tomašč.)

12. (koho) byť vodidlom niekomu v niečom, byť pohnútkou, popudom k niečomu: viedla ho túžba po poznaní; viedli ho vážne dôvody, vlastné záujmy; vedie ho inštinkt, sebeckosť, strach; Ani myslieť, že by ho taký ohľad bol viedol. (Škult.); vedenú náhlym popudom (napr. urobil niečo);

13. odb. (čo) byť vodičom (tepla, elektriny), odovzdávať (teplo, elektrinu ap.), vodiť: kov dobre vedie elektrinu; azbest nevedie teplo;

14. (bezpredm. i čo) byť prvý, na prvom mieste, mať vedúce postavenie, prevahu, prvenstvo, predčiť niekoho (obyč. v športe al. v inej súťaži): V súťaži o výkup obilia viedol Nitriansky kraj. — Najprv odhlasovali obce, v ktorých mal Formay väčšinu, takže okolo desiatej viedol silne; Bartoš mal len niekoľko hlasov. (Jégé); šport. domáce mužstvo vysoko videlo (proti hosťom)

hovor. v. prím mať hlavné slovo, vynikať; hovor. trochu zastar. v. predok a) byť na čele, byť prvý: Koscom viedol predok plecnatý mladík. (Tat.); b) vynikať, mať prvenstvo: Za mladi som ja predok viedla ženám. (Tim.) Stará Katra rada viedla predok v našej domácnosti. (Tim.)

15. byť obrátený iným smerom, byť situovaný do istej polohy, ústiť, vyúsťovať, smerovať: okná vedú do dvora; Do jeho pivnice viedlo niekoľko schodov. (Letz) Tieto dvere vedú do komory. (Zát.) Medzi lesom a chalupou viedla cesta. (Tomašč.) Most vedie ponad kanál. (Tomašč.) Tade vedie pravá cesta. (Vaj.) Popri stene viedli z vody dve rúry. (Zúb.) Prvá cesta Joža Ráčka neviedla do otcovského domu. (Gráf); pren. Hľadá chodníčky, čo vedú ku šťastiu dcérinmu (Kuk.) spôsoby, ako ju urobiť šťastnou.

16. (k čomu) mať za následok niečo, pôsobiť k niečomu, smerovať, spieť, spôsobovať niečo: rozpory vedú ku kríze; to (niečo) vedie k rozporom, k nedorozumeniu, ku katastrofe; čo ťa viedlo k tomu rozhodnutiu; to poznanie ho vedie k záveru... (Chorv.); K čomu by to viedlo? (Vans.); to, niečo nepovedie, nebude viesť k (ničomu) dobrému;

17. (čo) obyč. v spojeniach viesť reč, rozhovor, debatu ap. rozprávať sa, zhovárať sa, mať rečový prejav: Viedli dlhé rozhovory. (Krno) Takéto reči vedie. Nemožno ho počúvať. (Jaš.) Páni viedli tuhú politickú debatu. (Vaj.) Rada reč robí a slovo vedie (Tim.) rada vyniká v rozhovore. Suseda viedla svoje, o bitke, o zabití (Taj.) rozprávala.

18. v. život istým spôsobom žiť, správať sa (nejako) v živote: v. vzorný, usporiadaný, spokojný, veselý, osamelý, nákladný, zlý, zhýraný život; Viedol veľkolepý spoločenský život. (Al.);

dok. k 2, 7, 16 doviesť, priviesť

|| viesť sa1 (bezpredm. i s kým) ísť, kráčať spolu s niekým a držať sa pritom, napr. za ruky, okolo hrdla ap.: Herečky vedú sa s dôstojníkmi. (Ráz.-Mart.) S Terkou sa viedli popod pazuchy. (Letz) Nohy sa im podlamovali, že sa museli viesť za ruky, okolo hrdla. (Taj.)

|| viesť si arch. (bezpredm., zried. i čo) istým spôsobom sa správať, robiť niečo, počínať si nejako: Jano si vedie sťa hotový gazda. (Kuk.) Sadáme si na zem, vedieme si po domácky. (Taj.) Tak múdre a hlavato si nevedie ako Černok. (Kal.) Hrdo si viedla i hrdo sa nosila. (Vans.) Mládenec bol Vraniak súci, honor si viedol (Tat.) bol sebavedomý, dbal na svoj honor.

Morfologický analyzátor

viesť nedokonavé sloveso
(ja) vediem VKesa+; (ty) vedieš VKesb+; (on, ona, ono) vedie VKesc+; (my) vedieme VKepa+; (vy) vediete VKepb+; (oni, ony) vedú VKepc+;
(ja zajtra) povediem VBesa+; (ty) povedieš VBesb+; (on) povedie VBesc+; (my) povedieme VBepa+; (vy) povediete VBepb+; (oni) povedú VBepc+;
(ja som, ty si, on) viedol VLesam+; (ona) viedla VLesaf+; (ono) viedlo VLesan+; (oni, ony) viedli VLepah+;
(ty) veď! VMesb+; (my) veďme! VMepa+; (vy) veďte! VMepb+;
(nejako) vedúc VHe+;

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor