viesť [vie-, vé-] ndk
1. koho, čo dávať smer (pohybu, cesty), riadiť, usmerňovať pohyb niekoho, niečoho, napr. držaním, sprevádzaním: hofer wyedol ty konye prednye (TRENČÍN 1569); swedkowa toho Adama Jeszenskeho za ruku wiedla dolu dedinow, obawagicze se, žeby se nieczo zleho nestalo (H. JASENO 1664); (hájnici) natrafyly na takowych zlodegy, ktery z Morawy konye wyedly, kterežto konye ym odnyaly (D. SÚČA 1720); na moste sem stretel gistich ludi, cžo do Zwolena wjedly medwedya a opiczu (BOJNICE 1762 DSJ); superduco: preprowáďám, dalég wedem (KS 1763); nemuže slepi slepeho westj, ginačeg oba do gamj upadagi (CS 18. st);
x. pren gak ssél, kde skrz oči bil weďený, po ukonáňý swém, neb wícég sa stratil (BR 1785) bez určitého cieľa; nežli hrjchy moge, neprawosti pred neho musim wiesti (PoP 1723-24) zodpovedať sa za svoje hriechy
L. niekoho v. za ruku pomáhať niekomu, chrániť, ochraňovať niekoho: čudugj se nad proukazanau sobe pomoci Bozskau, ktera gjch gakobi za ruku wedla (PT 1796)
F. abi Balaz Jakubec (lažtek) uziwal z bazni Bozj z ditkamy beze wssi prekassky na buduci czasy, dokudz by Pan Buh Wssemohucy gegich wed y potomku prodluzil na swete (SLIAČE 1600) kým by žili
2. koho, kam prichádzať s niekým niekam; privádzať: pakli by do ginssiho foytstwi vtekl a na cestie prwe mohli by geho giti, tedy gey wedu przicz (ŽK 1473); wiedel nas nayprwe na chotarnu mezu (s. l. 1597); tak gest, že nas pan opat wyedel hore wrchy tymj holiamj až na Psu nohu (P. LEHOTA 1641); teda wzal to pacholiatko za ruku Polcz a wiedol ho na ten kamen chotarni (KRUPINA 1643); gá techdi wedu mu nowu newestu do mogé napoli rozpadnuté gezkini (VP 1764); diťátko rodyče do kostela byli wédli (BlR 18. st);
x. pren neb proti tem se negwj(c) diabel walj a wždy w hnewu swem zlobiwe se palj, on neyprw hrjch, lest, smrt y každu nerest na swet wedel gest (Pie 18. st) prinášal
3. koho odvádzať, dopravovať pod ozbrojeným (vojenským) dozorom, eskortovať: w Bytcžy mieli gsu gedno(h)o lotra na smrt westi a ten sie przed nimi zeznal (ŽK 1501); zloczincze a zboynjka vlapili a do W. M. wezenja wedli su ho gest (LIKAVA 1591); aby te hrom zabyl, anebo kat dolu mestom wyedol pro tyeto twe rečy (S. ĽUPČA 1619); hajduchom, čuo waznuow viedli na Trenčzin chleba (dať) (ŽILINA 1709); stoliczny hajduch wjedol zwazaneho pastira, ktereho sa y pital, czo prehressil, ze ho tak zwazaneho hajduch stoliczni wedje (VESELÉ 1747); Yežyssi, nic sa nežalugess, nic nesskamress, ale mlčjcy, ktery teba wedu, nasledugess (BlR 18. st)
4. čo, čím dopravovať tekutinu potrubím, kanálom ap.: dividicula: spolú zbehnutá woda, odkud sa ginde woda wede; aqvae ductus per domum alienam trajectus: prez ginssy dúm wédli wodu (KS 1763); incile: zlab, po kterem se woda z reky wede (ML 1779); deriuare: z potoka wodu wésti, zahatati (CL 1777)
5. čo určovať, vymedzovať smer pohybu niečoho pomocou nejakého zariadenia (najčastejšie o dopravnom prostriedku): traduco: z gedného mjsta na druhé wedem, preprawugem, prenássám (KS 1763); inveho: nutry wedsti (GrP 1771)
6. čo, čo kam, kadiaľ určovať, vymedzovať polohu niečoho, umiesťovať niečo tak, aby to niečo spájalo, rozvádzalo: mergis propagare vitem: rozwody westi (DQ 1629); prikopu pod sstolnu y ssachtu westi; muže se z gednu sstolnu w gedne yame pracowati a delaty a tu sstolnu westy až do yamy aneb ssachtrechtu (MB 1701); circumduco: obwáďám, okolo - dokola wedem, wodjm (KS 1763); dlhý bil kus zeme, který z Cahira domuw wédel, nepreiďetedlný (BR 1785)
L. sebe v. chotár vymedzovať hranice chotára: Ya (Mikuláš Valach) sem o tom dobre swedom, že Maloczernanya sebe wiedly chotar od Wlczieg yamy, az k gedloweg hore (TRENČÍN 1633)
7. koho kam naznačovať, určovať niekomu smer k nejakému cieľu, do nejakého stavu, dostávať niekoho niekam, privádzať: tuž Mařynku poruczym pani Bogaty Myhalcze, do čzloweczenstwj aby gy wedla a czwyčzyla we wssy sslechetnosti (SKALICA 1660); (Boh) ťicho, mako a sladko wssecky wecy ku koncu wede (PP 1734); mňa wédel y priwédel na tmi a ne na swetlo; z upadnútjm prosyl sem pred králem, žeby mňa zase nerozkázal wésti do domu Yonatanowého (KB 1756)
8. čo riadiť, usmerňovať nej. činnosť, nej. záležitosti, starať sa o ne: žiwnost szwu wedle szwey možnosty westy ma (ORAVA 1540); aby ten statek nemarnil, ani utraczal, ale hospodarstwy wedl, przirabal (MARTIN 1591); z wýri gsúc žiwý prawdiwe, w bázňi twé, ctnostňe, strýzliwe, wédli obchod sprawedliwe (CC 1655); advocatum agere: prokuratorstvi vesti (LD 18. st)
L. v. nákladok znášať náklady na niečo, finančnú ťarchu: nakladek na takowj chmelinecz, yakož y na oprawu domowu abj spoleczne wiedlj (ŽILINA 1663)
9. čo, čo proti komu zameriavať nejakú činnosť istým smerom, vykonávať istú činnosť vo svojom záujme, proti niekomu, niečomu: kdyz dwa czlowieky zalobu vedu a gegich zaloba bude odlozena k nayblizné(m)v sudu (ŽK 1473); wedl (Adam Beniač) žalobu tuto pred pocztiwym prawom nassym (SLIAČE 1578); pan cechmistr múže obratyti se k poctiwim artikulum a wedle nich sud wiest a konat (CA 1698); gaknahle člowek rozumu dospeleho dogde, diabel proklatj bog protj niemu zdwiha, anj do smrti bog s nim westj neprestawa (KT 1753); comitto bellum: wognu wedem (KS 1763); geden proti druhému žalowali a ponos wédli (WP 1768)
L. v. súdy, pru, kauzu v. práv súdiť sa: oznamugycz nam, kterak tyto stryczny bratry tychto pomynulych czasow mezy sebow sudy wedly a prawotyly se strany statkow (P. ĽUPČA 1578); (sv. Gregor) gedno welke pleso, pro ktere dwa bratrowe pru wédly, wisussyl (PP 1734); strany causi teg, kteru na pominuleg octave proty panu Jacob Hainczowy strany restu sweho wiedol (B. BYSTRICA 1651 E); akciu v. práv súdne konanie, najmä časť súdneho konania, ktorá sa dotýka žalobcu: pred tymto pocztiwim prawom negprw actii swu wedl Stephan Gurniak z Kostolian (NIŽNÁ 1633); ponosu v. podať, podávať žalobu, žalovať, sťažovať sa na niekoho: ponosu wiedly wolgara naproty gazdom, že nemohly tu penežitu conventiu wibrat (BELÁ 1776); nenávisť v. nenávidieť: w uterek budu zwadliwe, hrizu, sstipu, zbigagu a nenawist wedu proti ginim (RG 18. st); zlosť v. zlostiť sa, hnevať sa na niekoho: welika zlost Herodesa krale proty Krystu Panu, weliku zagiste zlost wedel proty nemu (CS 18. st); potýkanie medzi sebou v. súperiť: dwa tyto manžele, gakssto potikány meczy sebu wyedly, chtycz proukázat, ktery s nych wetssy chut geden druhému, ku čyneny dobrich skutkúw zawgdá (PeP 1770)
10. adm čo obstarávať, vykonávať: bys od sebe Pánbu se wssim zlým odwrátil, dobré gméno, žiwot y dussu nestratil, vsylug se počty dokonale wésti (LU 1775); protocolla pak obecné, gako tež ag počty gakékolwek bedliwe a oprawdowe wgest budém (PONIKY 1793-98); any len welku polowicz toho wsseho neny gest, cso okrom prezreteho tam po kutoch a w mistach zkritich a wzdalenich s. panstwo drzy a uziwa, awssak prezreto a wedeno to nenj (VODERADY 18. st); dawa se ku rozgimanj negotiationis paeniatio, odplata za službu, kteru wedly pri hriwnach (CS 18. st)
L. lov v. zapísať, zaúčtovať: zwonjkowy low se wedelo na s(wateh)o Ondrege f 3, d 55 (ŠTÍTNIK 1640 E); dolu v. odpočítať, zraziť: poctiwe prawo nemagjcze odkud wedet, wedelo mu fl 12 (ŠTÍTNIK 1689)
11. koho, čo, koho k čomu usmerňovať v konaní, v činnosti, pôsobiť na niekoho s istým zámerom: za to was prosim, muog myly pane synu, zie gych k tomu westy budete, aby ty wšeczky škody naprawene byly (ORAVA 1541 E); prosyme, aby ony (rodičia) toto detiatko k znamosti tweho swateho gmena a k baznij boskeg winaučželi a ku czty a k chwale tweg wiedli (BAg 1585); musiss Krysta Pana geho sameho wziwaty, gako te k tomu prikladem swym wedu y tito ženichowe (CO 17. st); budete tomuto ditetku krsny otcowe, aby ste ho, kdiz doroste, neginače yako pryrozeny rodičowe k wire krestianskeg wyedly, naučowaly a napominaly (AgS 1708); tremefacio: zastrassugem, do strachu wedem (KS 1763)
12. koho byť vodidlom niekomu v niečom, byť pohnútkou, popudom k niečomu: tá (cnosť) nás k tomu preďne weďe, když nemůžeme ňic z sebe, abychom k Bohu wolali (CC 1655); s tymto našim nehodnym memorialem V. v. u. Milost zanepraznovat se opovažujeme, vede nas k tomu už davno dobre skušena nachylnost a uprimnost pana milostiveho; po druhy vede a nuti nas k tomu veliky nedostatek, ktery nielen z tvrdych a drahych rokov na nas dokračuje (PÚCHOV 1744 LP); po druhe wedie nas k tomu, nostra felicitas, nasse sstestj (CS 18. st)
13. bezpredm i čo byť prvý, na prvom mieste, mať vedúce postavenie, prevahu, prvenstvo, predčiť niekoho: spredu techdi weďme (BN 1790)
L. v. predok
a. byť na čele, byť prvý: anteeo, anteivi, anteire: predcházám, predgjždám, predek wedem; principatum habeo, obtineo, teneo: predek wedem, predcházám (KS 1763)
b. vynikať, mať prvenstvo: praesideo: wrchnost, predek mám, w ňečem predny sem, predek držjm, vedem; regno: panugem, kralugem, predek wedem (KS 1763)
14. byť obrátený istým smerom, byť situovaný do istej polohy, ústiť, vyúsťovať, smerovať: zadny czlowiek ma swuoy smrad, neb swu wodu w swe(h)o suseda dwuor westi (ŽK 1473); o czestu, kera vede z Nemeczkeg Porwby k Swate(m)u Janu gest dokonano (S. JÁN 1480 SČL); schody sklepite na horny staweny westj s klenutim zwrchu mesto ganku sklepiteho (TRAKOVICE 1700); Jeszenszky Matthias sad wssecek ze čztwrtiny curie Laczny podle czesty, ktera k Blatniczy wedie a k tomu y s czeleg oraczeg zeme prawu polowicz za placz wipussta a oddawa (FOLKUŠOVÁ 1731); pry wozneg ceste na Brezow weduceg nakladly sme hajnáss (BREZOVÁ 1768);
x. pren uska gest cesta, ktera wedge k žiwotu a ssirokost žiwota bezboznych nebiwa pripustena k miere a k prawidlu wiwolenych (MS 1758); uska cesta gest, ktera wede k žiwotu a malo gest tych, ktery gu nalezagu (MiK 18. st) nie je jednoduché byť spasený
F. na niečiu hlavu zradu v. zrádzať: na hlawu geho (z)radu wédl, neomilne naproti rissy, chtycz wálečne panowány wzyt (PeP 1771)
15. k čomu mať za následok niečo, smerovať, spieť, spôsobovať niečo: k dobremu wedě (BAg 1585); k dobrym skutkum wedie, k swatym ctnostem, k pustum, tento duwod za gisty praweho naboženstwj znak vznawam (ZA 1676); bogazliwost Páňe k žiwotu wede (KB 1757); facit hoc ad bonos mores: toto na dobré wede cesta (KS 1763); oprátkawa čárka ležj ze swym punktjkem častokrát wáhy prawo, čini sa tež nekedy len s polowice, když sa tenučko začina a polehky do hrubostj wede (UP 1780); chcess-li, abich wssetky priležitosti k h(riec)hu weduce zanechal, znamost a lasku tel(e)snu pretrhel, ach, pretrhnem a zanecham (MiK 18. st)
16. čo (obyč. v spojeniach viesť reč, rozhovor ap.) rozprávať sa, zhovárať sa, mať rečový prejav: rozpráwky sem wedl, aneb newym, kde gjnde myslel; kdo pod s. mssu spi, rozpráwky wede (RW 1702); (apoštoli) pred pány a knyžeťi aňy reč westi newedegi (PP 1734)
17. (v spojení viesť život) istým spôsobom žiť, správať sa (nejako) v živote: su dobrich dieti spolu dobily y swu zzytě dobrze y potczywie spolu wiedu (ŽK 1457); aby tato osoba giž w manželstwy zacžetom a swatom žiwuot swuog wiesti a sprawowati mohla (BAg 1585); protiwnjcy učili, že žiwot nečisty a chlipny swobodne gest westj (SP 1696); racz mne, (Pane môj), na mylost prygaty, abych mohla na potomny čas w tweg boskeg opatrnosty zustawaty, ziwot poboznegssy westy (AgS 1708); poweďela Rebeka k Yzaákowi: wezme-ly Yákob manžélku z národu zemi tégto, nechcem ziwot wésti (KB 1757) žiť; vivo: žiwy sem, žiw sem, žiwot wedem, zdrawy sem (KS 1763)
L. život v. rehoľnícky byť rehoľník, rehoľníčka: wen z mesta klásster, w kterem mnissky, ssesststo, žiwot wedu reholnýcky (KrP 1760); z dňa na deň život v. žiť jednoduchým, každodenným životom: in diem vivere: z dňa na deň žiwot wésti (KS 1763)
18. zachovávať, chrániť: nech panna kazda sobe rozmissla, zdaliss swe pannenstwy bes wsseckeho hrichu telesneho wedla a sprawowala (MK 18. st)
19. koho, čo chápať, vnímať niekoho, niečo istým spôsobom, považovať niekoho, niečo za niečo: w tomto za weliku kriwdu si wedeme, že bez pricini tak ge na zdrawi ubliženo nasseg cželadce (SELEC 1716); bohátstwj za nic sem sebe wédel (KB 1757); aspernor: pohrdám, haňám, zapowrhám, za malo sebe wedem (KS 1763); v. sa ndk
1. usmerňovať niečí pohyb držaním alebo sprevádzaním: ona na prescehowánj wédla sa do wezeňa (KB 1756); (Ježišu) obetugem tebe tú potupu, kterú sy snésel, kdiž pobity, zaplúwany a powázany ráno sy sa wedel k Pilátowi (BlR 18. st) (k sudcovi) odvádzať
2. ísť tak, že sa idúci navzájom držia: kdy pany D. Jánosska swym panem domou se wyedla (LACLAVÁ 1712); gakasy pak welka žena w kožussku že ho chitila okolo hrdla a wiedla sa s njm (TURIEC 1768)
3. (o činnosti al. jej výsledku) úspešne pokračovať, mať úspech: preyem na mnoho cziasow abi se Wassey Milostj wo wsseckich wecach dobre a sstiastne wiedlo (JABLOŇOVCE 1624 E); ne gináčeg y w gednég gjstég obcy aneb w čeládnjm domu wssecko se dobré wede (MP 1718); cadit: prihodj se, dobre neb zle se wede, darj (WU 1750); cokolwek činim aneb pracugem, wssecko sa mi len naopak wedge (MS 1758)
F. hospodárství sa mu vede jak krave tanec na lede - to psota (PCh 1755) nedarí sa
4. (o zvieratách) dobre prospievať, dariť sa: komu sa swinye newedu, nech kupj od žebraka stare gatye a do chlewa pod swine zakopa, budu sa mu hrube množity (RN 17.-18. st); potom mu kazala penize, čo ma, že woli abi popremienaly a tak kupel insse woli, že sa mu budu wgest (TRENČÍN 1735 DSJ); když rozumi hospodarit geho mudra hlawa, když se komu owce wedu a muže gich miti, muže s nich wetssi užitek nežli stoga wzíti (GV 1755); korytnačky w napogy drž, aby se dobre wedly (HK 18. st)
5. mať starosť o niekoho, starať sa: na manželki y také dytki starost se wede (PT 1778)
6. zniesť sa, zhodnúť sa, vyjsť: ponewač ten zo žadnim susedom nemož se pekne weczty, ale s každim do pohoršena musy printy (RUŽOMBEROK 1783); v. si ndk
1. uplatňovať nárok, účtovať si, žiadať si: czižem mu potkowal z ostrohami padesat pari, za wseczku robotu sobe wede za wsseligaku robotu sto zlatich (JASENICA 1704)
2. konať, chovať sa určitým spôsobom: i v tomto za veliku krivdu si vedeme, že bez pričiny tak je na zdravi ubliženo našej čeladce (SELEC 1716 LP) považovať za krivdu, cítiť sa ukrivdený; Engličanowé pak porasskamy gsúcz strestani, guss y za hanbu sobe wedly, že tolikrát od bogownég diwky se premáhagy (PeP 1771) hanbili sa