hodnoverný ktorému možno veriť; ktorý je hodný dôvery • vierohodný • zastar. vieryhodný: hodnoverná, vierohodná osoba; hodnoverné, vierohodné dôkazy • autentický (ktorému možno veriť pre jeho pôvodnosť, pravosť): ponúknuť divákom autentické zábery; autentické dokumenty • dôveryhodný • spoľahlivý: dôveryhodné, spoľahlivé svedectvo
vierohodný, star. vieryhodný ktorému možno veriť, dôverovať • hodnoverný • dôveryhodný: vierohodné, hodnoverné svedectvo; hodnoverné historické pramene; dôveryhodný spolupracovník • spoľahlivý (na ktorého, na ktorý sa dá spoľahnúť): je to spoľahlivý človek; spoľahlivé údaje • istý (ktorý sa zhoduje so skutočnosťou): isté správy • zaručený: zaručené informácie • nepochybný (ktorý vylučuje pochybnosť): nepochybný príznak choroby • bezpečný: bezpečný dôkaz viny • nesporný: nesporné fakty • nepopierateľný (ktorý nemožno poprieť): úspechy sú nepopierateľné
vieryhodný p. vierohodný
vierohodný [ve-], vieryhodný [vie-, ví-] príd hodnoverný, dôveryhodný, počestný, vážený: nadepsany Jakub Orzissko postawil gest przed nami oppatrne a wiryhodne susedy nassie (ŽK 1518); k tomu y ginich susedow nassich lidi wieryhodnich k sobe sme pozwati dali (MARTIN 1583); pri ktoregžto sprawe anebo-li porownany toho to su bily wssi werohodny mužy z obcy (TRSTÍN 1615); aby actor pohotowe bijl z swedky wiryhodnjmij (ŽILINA 1619); dwa wiryhodny lide z obiwatelu prisahaly (D. STRHÁRE 1703); kdy wssak to bez swedectwy cyrkwi s. učiteluw a wjrihodneho authoritatu čini (DuH 1723); sanctus: swaty, bohabógny, čisty, mocny, wjrihodny (KS 1763)