veniec -nca m.
1. (kruhovitý) útvar z kvetov, vetvičiek ap. použ. ako dekorácia: dožinkový, svadobný v., smútočný v., adventný v.; uviť v., dať v. na hrob; vavrínový v. symbol víťazstva
2. čo tvarom pripomína veniec: v. hôr, v. vrások;
vencový príd.: v-á stuha; anat. v-é tepny koronárne;
venček -a m.
1. zdrob. k 1
2. druh pečiva: krémové v-y
3. (záverečný) večierok v tanečnej škole;
vienok -nka m. poet. venček (význ. 1)
vienok, -nka m.
1. bás. venček: Vavríny spletú do vienka. (Fab.) Do vienkov viaže kvetov slobody. (Sládk.) Boli by ma vienkom ovenčili. (Čaj.); vienky z nevädzí (Tat.); myrtový, zelený v. symbol panenskej nevinnosti, slobodného dievčaťa: Nevesta nesmútila, slzy neronila nad vienkom zeleným. (Taj.) Klamstvom omámil jej lásku, obral ju o vienok zelený. (Taj.)
2. kniž veno: dať, dostať, doniesť si niečo do va- dať niekomu niečo do daru, dostať niečo do daru, ktorý obyč. tvorí základ, začiatok niečoho: Dávno pred časom, keď ma mater počala, do vienka dostal som kliatbu raba. (Ráz.-Mart.) (Potrebujete) slobodný pohľad, a ten ste si do vienka nedoniesli. (Zel.)
(jedno) vienko; (bez) vienka; (k) vienku; (vidím) vienko; (hej) vienko!; (o) vienku; (s) vienkom;
(dve) vienka; (bez) vienok; (k) vienkam; (vidím) vienka; (hej) vienka!; (o) vienkach; (s) vienkami;
(jeden) vienok; (bez) vienka; (k) vienku; (vidím) vienok; (hej) vienok!; (o) vienku; (s) vienkom;
(dva) vienky; (bez) vienkov; (k) vienkom; (vidím) vienky; (hej) vienky!; (o) vienkoch; (s) vienkami;