vidno
I. -a s. jasné, denné svetlo, op. tma: prísť domov za v-a, pri v-e sa vec zdá krajšia
II. vetná prísl.
1. jasno, svetlo, op. tma: v lete je dlho v.; v izbe bolo v. ako vo dne bola dobre osvetlená
2. je viditeľné, badateľné: v., že v dome vládne poriadok; nev. na ňom únavu; ledva, sotva ho v. od zeme je malý
pozorovať 1. pozorne sa pozerať na niečo, obyč. so zámerom zistiť niečo, dozvedieť sa niečo • venovať pozornosť • sledovať: pozoruje každý krok dieťaťa, venuje pozornosť každému kroku dieťaťa; pozoruje, sleduje let vtákov • všímať si: všíma si, ako rýchle mu šedivejú vlasy • obracať pozornosť (na niečo) • sústreďovať pozornosť (na niečo): všetci obracajú, sústreďujú pozornosť na výkon športovca • fraz.: nespúšťať oči/zrak (z niekoho, niečoho) • nespúšťať z očí (niekoho, niečo); (stále pozorovať): nespúšťa oči, zrak z obrazu na stene • hovor.: fixovať • fixírovať (uprene sa pozerať niekomu do tváre): fixuje, fixíruje dievča sediace oproti • dívať sa • hľadieť (uprene, sústredene) • striehnuť • čakať • číhať (úzkostlivo pozorovať): striehnuť, čakať, číhať na každý pohyb protivníka • hovor. merkovať • dávať pozor: dáva pozor, ako sa veci vyvíjajú
2. nadobúdať vedomosť, presvedčenie o niečom; skúmaním, pozeraním, skúsenosťou na niečo prichádzať • badať • zisťovať: pozoruje, badá, zisťuje, že zdravie mu už tak neslúži • uvedomovať si: uvedomuje si, že je bezmocný • vidieť • vidno • poznať • cítiť: vidieť, vidno, že je už po lete; poznať, cítiť zmenu v ich správaní • čítať: číta mu na tvári strach • zastaráv. znať: nedá nič na sebe znať
vidno1, -a str. jasné, denné svetlo: Bol by som došiel za vidna, ale zlomila sa mi klanica. (Chrob.) Mal som vstať po polnoci a spím do vidna. (Kuk.) Srsť sa na nich blyšťala a krásnela pri vidne. (Fig.) Hlava leskla sa mu vo vidne. (Fig.) Vidno množí neistotu, ktorá ich obkľúčila. (Hor.) Žúrik, aby bol i tu na vidne, zapišťal osobitne (Vaj.) aby ho zbadali, všimli si ho. Predo mnou vidno, za mnou tma čarovná formulka v rozprávkach.
vidno2, 2. st. vidnejšie vetná prísl.
1. je (bolo) v., už je celkom v. je (bolo) svetlo, jasno, už je (bol) deň;
2. (je, bolo) v. (je, bolo) vidieť, (je, bolo) badateľné, zjavné: Vidno, že tu všade vody hojnosť. (Kuk.) Nebolo ho dosiaľ vidno len preto, že spal pod huňou. (Švant.) Dobráčisko — na očiach mu vidno. (Mor.) Vidno pracovať iba stroje. (Bedn.) Ako vidno, život Janka Jesenského bol pohnutý. (Chorv.) Nebolo na nich vidno iba únavu. (Pláv.); sotva ho vidno od zeme je malý
(jedno) vidno; (bez) vidna; (k) vidnu; (vidím) vidno; (hej) vidno!; (o) vidne; (s) vidnom;
(štyri) vidná; (bez) vidien; (k) vidnám; (vidím) vidná; (hej) vidná!; (o) vidnách; (s) vidnami;