vidly -diel ž. pomn. hosp. náradie zakončené dlhými hrotmi na naberanie (krmu, hnoja ap.): železné v-y
vidly, vidiel/vidál ž. pomn. ručné hospodárske náradie najmenej s dvoma dlhými hrotmi, zubmi, slúžiace na napichovanie, naberanie, napr. krmiva, hnoja ap.: železné, drevené v.; hnojné vidly štvorky (Taj.) so štyrmi zubmi; naberať v-ami seno, slamu, hnoj; expr. kričí, akoby ho na v. bral veľmi