vidiek -a m. oblasť, kraj mimo (hlav., veľkého) mesta: bývať na v-u;
vidiecky príd.: v-e obyvateľstvo, v-e sídlo, v-a turistika
kraj1 1. miesto najviac vzdialené od stredu • okraj • pokraj: zastaviť sa na kraji, na okraji, na pokraji lesa • koniec: na kraji, na konci mesta • začiatok: preberieme to pekne od kraja, od začiatku • krajnica (pás tvoriaci okraj cesty): spevnené krajnice vozovky
2. ohraničená časť zemského povrchu: lesnatý kraj • krajina: úrodná krajina • príroda (voľný kraj mimo ľudských obydlí): ísť na prechádzku do prírody • územie: chránené územie • oblasť: vinárska oblasť • okolie • nár. okolica: v celom kraji, okolí, v celej okolici nenájdeš lepšiu nevestu • pôda: rodná pôda • končina: neobývané končiny • kút: odľahlý kút • kniž. región • vidiek (kraj mimo mesta, obyč. hlavného): bývať na vidieku
3. p. vlasť
vidiek 1. oblasť, kraj mimo hlavného al. väčšieho mesta: odsťahovať sa na vidiek, prežiť prázdniny na vidieku • provincia (vidiek v pomere k hlavnému mestu) • dedina (vidiecka obec a jej okolie): žiť na dedine
2. p. kraj1 2
vidiek, -a m.
1. miesto al. kraj mimo mesta (obyč. veľkého, hlavného); dediny a malé mestečká: žiť, vyrásť na v-u, pochádzať z v-a; V meste vypukla epidémia, odsťahoval sa na vidiek. (Al.) Bratislava-vidiek názov okresu zahrnujúceho obce na okolí Bratislavy;
2. zastar. kraj, krajina. Zajtra pôjde týmto vidiekom veľkomožný pán Praskovský. (Jégé); izba, z ktorej bol krásny výhľad na okolitý vidiek (Jégé); tento vidiek je rozkošný. (Kuk.) Zleteli (sokoly) na skaly, aby vidiek celý videli. (Sládk.);
hist. stolica, župa: Prichádza z „mesta“, ako menovali vtedy obce, sídlo „vidieka“, totižto župy. (Jégé);
vidiecky príd.
1. žijúci na vidieku, typický pre vidiek: v. človek, v-a mládež; v. život; v-e mestá, v-e divadlo;
2. zastar. krajský, stoličný, župný: v. dom (Kuk.)
(jeden) vidiek; (bez) vidieka; (k) vidieku; (vidím) vidiek; (hej) vidiek!; (o) vidieku; (s) vidiekom;
(štyri) vidieky; (bez) vidiekov; (k) vidiekom; (vidím) vidieky; (hej) vidieky!; (o) vidiekoch; (s) vidiekmi;