vidieť -í -ia nedok.
1. mať schopnosť vnímať zrakom: dobre, slabo v-í, dravce v-ia aj v noci, na jedno oko nev-í
2. zrakom vnímať: v. z vlaku krajinu; je tma, nič nev-m; v. sa v zrkadle; berie, čo v-í všetko; v-l kus sveta veľa cestoval; to som ešte nev-l i pren. s tým som sa ešte nestretol; odtiaľto nev. Tatry; bolo v., že družstvo prosperuje
3. vybavovať si v mysli, predstavovať si: v. pred sebou celý svoj život; v. sa olympijským víťazom
4. stret(áv)ať (sa), vída(va)ť (sa): dosiaľ sa v-li každý deň; dávno sme sa nev-li; do v-enia → dovidenia
5. chápať (význ. 1), posudzovať: v. veci komplexne, ja to v-m takto
6. zisťovať, konštatovať; badať, všímať si; mať možnosť postihnúť: v-m, že sa usiluje; čo na ňom v-š? nik nesmie v. jeho sklamanie; už v-í, čo je za tým
7. pokladať, považovať: v. v niekom (ne)priateľa, v-m v tom zradu
8. brať ohľad, dbať: v. len seba; je bezohľadný, nikoho nev-í
9. obyč. v spoj. (ne)rád v. niekoho, niečo (ne)mať rád; rád, ochotne v-l každého; nerád v-í, keď sa niekto oneskorí
10. v tvaroch 2. os. v-š, v-te má význ. blízky cit. al. čast. a) upozorňuje na niečie konanie, na situáciu ap.: v-š (ho), ako sa rozhadzuje! v-te, čo som povedal! b) obracia pozornosť osloveného (napr. pri dohováraní ap.): v-š, v-š, prečo neposlúchneš?! c) vyj. spamätanie sa, naozaj: v-š, to je dobrý nápad; v-te, skoro som zabudol
● nev-í pre oči a) nezbadá, čo je nablízku b) je nepozorný, roztržitý; expr.: nev-í si ďalej od nosa je obmedzený, nemá rozhľad; v-l všetkých svätých, všetky hviezdy veľmi ho zabolelo; v. sa v niekom mať ho nekriticky rád; radšej by som sa nev-l a) som zúfalý b) som v trápnej situácii; expr. máš ho v.! vyj. pochybnosť, zápor; v → cudzom oku v-í smeť, a v svojom brvno nev-í; v. všetko čierne byť pesimista; v. všetko ružovo, v ružovom svetle byť optimista; robí, čo jej na očiach vidí všetko; nedá na sebe nič v. ovláda sa; v. niekomu (až) do duše, expr. do žalúdka dobre ho poznať; v. niekomu do karát poznať jeho zámery;
opak. vídať -a, vídavať -a: často sa v-jú stretajú
// vidieť sa
1. zdať sa, javiť sa: v-í sa mu to podozrivé; tak sa mi v-í, že ... nazdávam sa, mám dojem
2. obyč. v zápore (ne)páčiť sa (význ. 1), (ne)pozdávať sa: stále je chorý, už sa mi to nev-í