Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

vidieť -í -ia nedok.

1. mať schopnosť vnímať zrakom: dobre, slabo v-í, dravce v-ia aj v noci, na jedno oko nev-í

2. zrakom vnímať: v. z vlaku krajinu; je tma, nič nev-m; v. sa v zrkadle; berie, čo v-í všetko; v-l kus sveta veľa cestoval; to som ešte nev-l i pren. s tým som sa ešte nestretol; odtiaľto nev. Tatry; bolo v., že družstvo prosperuje

3. vybavovať si v mysli, predstavovať si: v. pred sebou celý svoj život; v. sa olympijským víťazom

4. stret(áv)ať (sa), vída(va)ť (sa): dosiaľ sa v-li každý deň; dávno sme sa nev-li; do v-enia → dovidenia

5. chápať (význ. 1), posudzovať: v. veci komplexne, ja to v-m takto

6. zisťovať, konštatovať; badať, všímať si; mať možnosť postihnúť: v-m, že sa usiluje; čo na ňom v-š? nik nesmie v. jeho sklamanie; už v-í, čo je za tým

7. pokladať, považovať: v. v niekom (ne)priateľa, v-m v tom zradu

8. brať ohľad, dbať: v. len seba; je bezohľadný, nikoho nev-í

9. obyč. v spoj. (ne)rád v. niekoho, niečo (ne)mať rád; rád, ochotne v-l každého; nerád v-í, keď sa niekto oneskorí

10. v tvaroch 2. os. v-š, v-te má význ. blízky cit. al. čast. a) upozorňuje na niečie konanie, na situáciu ap.: v-š (ho), ako sa rozhadzuje! v-te, čo som povedal! b) obracia pozornosť osloveného (napr. pri dohováraní ap.): v-š, v-š, prečo neposlúchneš?! c) vyj. spamätanie sa, naozaj: v-š, to je dobrý nápad; v-te, skoro som zabudol

● nev-í pre oči a) nezbadá, čo je nablízku b) je nepozorný, roztržitý; expr.: nev-í si ďalej od nosa je obmedzený, nemá rozhľad; v-l všetkých svätých, všetky hviezdy veľmi ho zabolelo; v. sa v niekom mať ho nekriticky rád; radšej by som sa nev-l a) som zúfalý b) som v trápnej situácii; expr. máš ho v.! vyj. pochybnosť, zápor; v → cudzom oku v-í smeť, a v svojom brvno nev-í; v. všetko čierne byť pesimista; v. všetko ružovo, v ružovom svetle byť optimista; robí, čo jej na očiach vidí všetko; nedá na sebe nič v. ovláda sa; v. niekomu (až) do duše, expr. do žalúdka dobre ho poznať; v. niekomu do karát poznať jeho zámery;

opak. vídať -a, vídavať -a: často sa v-jú stretajú

// vidieť sa

1. zdať sa, javiť sa: v-í sa mu to podozrivé; tak sa mi v-í, že ... nazdávam sa, mám dojem

2. obyč. v zápore (ne)páčiť sa (význ. 1), (ne)pozdávať sa: stále je chorý, už sa mi to nev-í

vidieť sa vidí sa vidia sa videl sa nedok.

vidieť vidí vidia viď! videl vidiac vidiaci videný videnie nedok.

vidieť, -í, -ia, rozk. viď, zastar. i vidz nedok.

1. mať schopnosť vnímať skutočnosť zrakom, očami, mať schopnosť dívať sa; nebyť slepý: dobre (zle) v. mať dobrý (zlý) zrak; nevidí je slepý; Horár vidí i v noci, keď chce, i vo dne môže oslepnúť. (Taj.) Vidí potme ako nočný dravec. (Zát.) Nemožno naučiť hluchého počuť a slepého vidieť. (Urb.) robí sa, že nevidí (akoby nevidel) nechce niečo zbadať, robí sa slepým; Dobre vidím? neklame ma zrak? Na oko už tri roky nevidel. (Tomašč.)

● žart. nevidí na oči je nepozorný, ako keby bol slepý; nevidí (si) ďalej od nosa je obmedzený, hlúpy, nemá rozhľad;

2. (koho, čo, na koho, na čo) vnímať očami, zrakom: v. niekoho, niečo jasne, zreteľne, zblízka, voľným okom, ako na dlani, slabo, nejasne; v. niečo na vlastné oči osobne sa presvedčiť; všetko, čo okolo seba vidíš; v. sa (niekoho) v zrkadle; Vidí pred sebou Annu. (Vaj.); nevidí na cestu, pod nohy; vidieť niekoho tvárou v tvár (Vaj.) zblízka, priamo; vidia si do očí; videné zjavy (Záb.); prirodzená inteligencia spájajúca knižné poučenie s videným (Min.); Už nevidí na šitie. (Podj.) Prizerám sa, prizerám. Koho to vidím? Otca. (Al.) Aha, vidz to radostne rozochvelé mesto! (Hviezd.); nechcem ťa ani vidieť si mi protivný, odíď; berie, čo vidí; musí mať (všetko), čo vidí je náročný al. chamtivý; vidí všetko dvakrát (dvojmo) o opitom; videl kus (veľa) sveta je skúsený, veľa cestoval; (je) tma, že si nevidí na nos, pred nos, že nevidieť ani na krok (pred seba), od nosa je veľmi tma; (nič) nevidí, nepočuje je veľmi zaujatý; díva sa, akoby ho nikdy nebol videl s úžasom, prekvapením, so zvedavosťou Ani Karol nedá sa vidieť, ani Tichý neprišiel viac dní (Vaj.) neukazuje sa u nás. Groša od neho nikdy nevidel (Taj.) nedostal. Viac očí viac vidí (prísl.) jedinec sa môže mýliť, úsudok kolektívu je spoľahlivejší. Čo oči nevidia, to srdce nebolí (prísl.) o čom človek nevie, to ho netrápi; to je taká pravda, ako že ma tu vidíš zaverenie; pren. hovor. Jej vlasy nevideli týždeň hrebeň nečesala sa týždeň; v. do budúcnosti veštiť, predpovedať budúcnosť

● zabolelo ho ap., že videl všetkých svätých (všetky hviezdy) veľmi; hovor. máš ho v. výraz popierajúci al. ironizujúci niekoho, niečo; v. sa v niekom mať ho veľmi (obyč. nekriticky) rád; Sála bola vyzdobená, že to svet nevidel (Sev.) veľmi, neobyčajne. To (toto) svet nevidel! Či to kedy svet videl! Kto to kedy videl! je to neslýchané. Radšej by som sa nevidel (na svete), radšej by som sa v hrobe, pod zemnou videl výraz veľkého zúfalstva al. veľkej hanby. V cudzom oku vidí smeť a vo vlastnom brvno nevidí (prísl.) vlastné chyby si nepriznáva a druhého chyby zveličuje; v. všetko (niečo) čierne byť pesimistom; v. všetko (niečo) ružové, v ružovom svetle byť optimistom (obyč. nekritickým); oko nevidelo, ucho nepočulo je to nevídané, neslýchané;

pren. kniž. byť súčasníkom, svedkom, pamätníkom niečoho: Ono (obdobie Moyzesa) videlo počiatky národnej i kultúrnej renesancie národa. (Vaj.) (Múry domca) videli kolísku Štefanovu. (Vaj.)

3. (čo, koho) vybavovať si v mysli, v predstavách, predstavovať si: vidí (v duchu) pred sebou celý svoj život; živo v. niekoho pred sebou; Vše sa jej zjaví ako zdravá, vše ju vidí chorú. (Taj.) Svoj život si ani inde nevidím ako vo Vieske (Tat.) neviem si predstaviť. Vidím ich ako dnes: ledva sa vliekli. (Jégé) Myseľ jeho lieta bohvie kade. Vidí seba v rytierskych šatách kráčať k zámku. (Kuk.) Rudopoľského videl už na márach (Vaj.) predstavoval si ho mŕtveho; vinica, v ktorej som predtým videl raj na zemi (Al.);

4. (čo, koho) ponímať, chápať, poznávať, uvedomovať si: súdruhovia, ktorí videli veci správne (Min.); nová látka, novo videná a podaná (A. Mat.) Človeka život učí vidieť veci triedne. (Lajč.) Matka vidí svoju zanedbanosť. (Al.) Ján cítil, že vie, že vidí jasnejšie. (Sev.) Maroš vidí, noc je celkom príjemná. (Ráz.); v tom videli záruku úspechu, príčinu neúspechu; Vidím, že s tebou ničoho nevykonám. (Jégé) Hreščo videl, koľko bilo (Tat.) uvedomoval si, aká je situácia; v. niekoho, niečo v pravom svetle (v pravej podobe) poznať, vedieť, aká je skutočnosť;

5. (z čoho, bezpredm., v kom koho, čo; v čom čo i so spoj. že) zisťovať, konštatovať; mať o niekom, o niečom istý názor: Z toho som videl, že sme sa tu netešili veľkej láske. (Jes.) Dostatočne vidíte i z toho, čo som povedal, že len práca bola jeho život. (Tat.) Vidím, si ucho, zasmial sa Žabka. (Krno) Ja že si inakší — ale vidím, vidím, že si falošný. (Kuk.) Nevidel v tom nič zakázaného. (Urb.); nevidieť východiska (z nejakej situácie); Nevidím v tom nijakej múdrosti (Vám.) Ja v tom vidím zrejmú tendenciu pohuckať proti vám verejnú mienku. (Urb.) Prečo chceš vidieť vo mne nepriateľa? (Vám.) Vidí v ňom básnika. (Krno); v. v niekom dobrého človeka; Čo ty hneď v každom slove vidíš! aký zmysel doň vkladáš.

6. (čo, čo na kom, na čom, v čom, v kom) pozorovať, badať, všímať si: Táto (žena) nevidí jeho prácu, není jej vzácna. (Taj.) Nikto nesmie vidieť na Emille, že namiesto šťastia sa jej ušlo horkosti. (Laz.) Už som videl na ňom — ľa, prelietavý vtáčik. (Smrč.) Videl si na jeho tvári, že mu je v hlase človeka čosi nepríjemné. (Fig.) Čo v ňom (na ňom) vidíš? čo na ňom oceňuješ, obdivuješ?

● robí, čo mu na očiach vidí vo všetkom mu vyhovuje, rozmaznáva ho; nedá na sebe nič v. ovláda sa; stále na mne niečo vidíte niečo sa vám nepáči; viď (skratka v.) trochu zastar. má odkazujúci význam v texte, novšie pozri (skratka p.): v. ďalej, v. na strane...; sľuby (o ktorých hovorí ešte i roku 1863 v liste Kozáčkovi; viď korešpondenciu) (Vaj.);

7. (do čoho, do koho) mať možnosť, schopnosť poznať, postihnúť niečo, poznať, prehliadnuť niekoho: Teraz už do toho vidím, mám to ako na dlani. (Chrob.) Ja do vecí dobre vidím. (Hor.) Bol som len chlapcom a je prirodzené, že som nevidel do jadra veci. (Letz) Poznal som veľa žien a vždy som si bláhal, že do nich vidím. (Zúb.) On by im bol lepšie videl do machinácií. (Bedn.) Strhol sa, akoby mu faktor bol videl do myšlienok (Žáry) uhádol ich; pren. Celému mestu vidí do spálne (Karv.) je informovaná o intímnych, rodinných veciach občanov.

● v. niekomu (až) do duše, do srdca a) dokonale ho pochopiť, b) poznať tajné myšlienky, zámery niekoho; v. niekomu do karát poznať jeho zámery; v. niekomu (až) do žalúdka dokonale ho poznať (obyč. aj po horšej stránke); v. niekomu do hrncov vedieť o ňom všetko, i intímne veci;

8. (čo, koho) dbať na niečo, na niekoho, mať na mysli niečo, niekoho, starať sa o niečo, o niekoho: vidí len seba je sebecký; vidí len svoj prospech, svoje výhody; vidí len peniaze všetko posudzuje z hľadiska hmotného zisku; Viď, abys’ nikomu neublížila. (Záb.)

9. rád, nerád (vďačne ap.) vidieť (koho, čo) mať, nemať rád, mať, nemať v obľube, (ne)obľubovať, (ne)vítať: I u nás a po našich domoch by ich boli vďačne videli. (Taj.); tam ich radi videli; rád videný hosť (Vaj.) vítaný, obľúbený; Na dvore kniežacom je ako svoj videný. (Jégé) Nerád videl, keď mu niekto napomenul kováčstvo. (Kuk.)

10. nedok.; star. i dok. (pri dok. tvary prít. majú význam bud.) (koho, čo) stretať sa, stretnúť sa s niekým, dostávať sa, dostať sa do styku s niekým, s niečím, uvidieť: Poznaj si šuhaja, moja dedinôčka, čo si ho dakedy vidíš len do rôčka. (Hviezd.) Dva roky syna nevidieť je priveľa. (Stod.) Keď jej nevidí len deň, už jej je zle. (Tim.) Prešli týždne, videl som ju len pri stole. (Tim.); dávno som ťa nevidel; som rád, že ťa vidím; nechcem ho (už, viac) v.; Prišiel si nás vidieť? (Čaj.) navštíviť. Čo ma neprídeš vidieť, veď si mi brat? (Min.) navštíviť. Poď domov k materi s plačom, že už nikdy panský dvor nevidí, že sa ona zabiť nedá. (Taj.) Čo vidím, čo poznám, čo získam na dnešnej vychádzke? (Fr. Kráľ) Sadnem si vyše dvier, príde paholok, vidí ma, vezme, ja sa budem naoko brániť, ale budem rada. (Taj.) Starému Jonášovi ťažko bolo syna vypraviť; veď pán boh vie, či ho kedy vidí. (Kuk.)

11. neruč. vo funkcii vetnej prísl. (je, bolo) vidieť, nevidieť, nebolo vidieť (čo, z čoho, na kom, na čom i so spoj že) (Je, nie je, bolo, nebolo) badať, pozorovať, (je, nie je, bolo, nebolo) jasné, badateľné, zrejmé, (bolo, nebolo) vidno, nevidno: V kancelárii bolo čisto a útulne, bolo vidieť ženskú ruku. (Min.); všade (je, bolo) v. poriadok; z toho (najlepšie) v., aký je; Zastali sa jej, ale — ako vidieť, nepochodia. (Žáry); na jeho chôdzi (na ňom ap.) (bolo) v., že je chorý; na očiach mu to (bolo) v. je (bolo) to zrejmé z jeho tváre; je malý, že ho od zeme nevidieť veľmi malý;

12. niektoré tvary (najmä v 2. os.) majú význam blízky citoslovciam

a. vidíš, vidíte, ako vidíš, ako vidíte, tak vidíš, tak vidíte ap., zried. i viďme výrazy (často vsuvky), ktorými obraciame pozornosť osloveného na obsah výpovede, al. dotvrdzujeme svoju výpoveď: Vidíš, kamarát, bolo ti to treba? (Zúb.) Na dlh ale nezvyšuje, ako vidia, nič. (Taj.) Viďme, ako si počínali pritom bratia. (Záb.) Spokojný ti je, vidíš! (Laz.) Vidíš, vidíš, babe sa zas šťastia žiada. (Tat.);

b. vidíš!, vidíte!; vidíš ho!, vidíte ho! vyjadruje spamätanie sa, dovtípenie sa: Vidíš, na to by som bol aj zabudol. (Zúb.) A zvonil si mu (mŕtvemu)? — Vidíš! — hrobár beží k zvonici. (Jaš.);

c. zastar. (i tvarom) v rozk. ukazuje, upozorňuje na niekoho, na niečo (= hľa, pozri): Čože je, či horí a čiže čo? Ale vidz! Zastala som i ja. (Vans.)

13. čo nevidieť má význam príslovky o chvíľu, v krátkom čase, hneď: Príde čo nevidieť; Miško sa čo nevidieť musí vrátiť. (Laz) Mňa sa nehanbi. Ja mám čo nevidieť synov ako si ty. (Jaš.);

dok. k 2, 5 vidieť

|| vidieť sa¹

1. nedok.; star. i dok. (s kým i bezpredm.) stretnúť sa, stretávať sa, zísť sa, schádzať sa, dostať sa, dostávať sa do styku, uvidieť sa: Hoci sa zriedka vidia, z ľudí Ľudovi najviac dáva stará mať. (Gráf) Dávno sme sa nevideli, Genko. (Vaj.) On za ňou nešiel, iba čo sa jednu nedeľu videli, ale nezhovárali sa. (Taj.) Prišli sme zo sveta a chceli sme sa vidieť. (Ráz.) Možno sme sa už niekde videli. (Bedn.); keby sme sa v dobrom zdraví zas videli (Kuk.); či sa na takto rok ešte vidíme všetci (Taj.); Ešte sa my vidíme, ešte! (Kuk.)

2. hovor. rád sa vidieť (s kým i bezpredm.) byť si navzájom sympatický, mať sa s niekým rád, ľúbiť sa: S Anfisou sa dávno radi vidíme. (Jes-á) Jej pohľadu neušlo, že sa Janko s Marienkou radi vidia. (Tat.) Ako bratia sa radi videli, ale delila ich politika. (Bodic.)

3. uvedomovať si, zisťovať svoj stav, svoje položenie: Višňa so svojím sprievodom videl sa razom v kruhu rozľúteného množstva. (Vaj.)

4. (kým, čím, akým, kde) predstavovať si niečo o sebe (v mysli, v predstavách): v. sa ministrom, poslancom; v. sa na rekreácii pri mori; Keď to spravím, už sa vidím vystretá (Laz.) predstavujem si, že som mŕtva.

vidieť sa², -í, -ia i neos. nedok.

1. (aký, akým, so spoj že, s neurč.) zdať sa, pozdávať sa, javiť sa: Chlapci sa mu vidia podozriví. (Zúb.) Prosté sa ti to vidí teraz, keď som ti to povedal. (Zúb.) Kakerlakovi sa to videlo trochu divným. (Záb.) Vidí sa dobrákom. (Tim.) Každá hodina vidí sa mu byť rokom. (Kuk.) Spevom sa posmeľoval, aby sa mu tak videlo, že neputuje sám. (Ondr.) Jeho tvár zvážnela a videlo sa mi, že omladla. (Tomšč.) Stáť sa mu videlo v tejto zime dlho. (Pláv.) Veď som ja nie taký, ako sa vidí. (Kuk.) Tak sa mi vidí, že je to i pre človeka mnoho. (Tat.)

2. často v zápornej forme (komu, so spoj. že i bezpredm.) (ne)páčiť sa, (ne)pozdávať sa; (ne)vyhovovať: Žene sa to nevidelo. (Taj.) Vnučka sa jej toho rána akosi nevidela. (Janč.) Samej sa dobre videlo, že sa o ňu starajú. (Tim.) Tomu sa lepšie vidí Alžbeta ako ja. (Jégé) Keď sa ti nevidí, môžeš ísť. (Tim.) Zabávali sa, ako sa im videlo. (Jégé) Vy sa mi vidíte. Robíte na mňa dojem milého človeka. (Jégé)

vidieť [-d-, -dz-, -ie-, -e-] ndk
1. mať schopnosť vnímať skutočnosť zrakom, očami, mať schopnosť dívať sa, nebyť slepý: videre: vigzim (TV 1680 E); gako protož wčil widj (slepý); gako widj člowek, tak y ty wiďet budess? (KB 1756); ( 1757); nebo slepý druhích penez nepoložil, než prwé wzal a susedovi poweďel: gá slepý sem, wíce wšak wiďím, nežli ti (BU 1795)
2. koho, čo, na koho, na čo vnímať očami, zrakom: ktoz tagi tey kupie aneb czoz onen dal gest, czoz pod sebu ma, muze to obdrzeti sam trzeti tych lidi, kteryz to widieli (ŽK 1473); ginsseho sem ya newidel, any wym, any znam, kdo by to olowo roskazowal na Lypczanku wiesty (RUŽOMBEROK 1576); blahoslawne gsú tý očj, které zaslúžili wiďeťj toho Pána (CC 1655); wy o tom dobre fatens, lebo očzite widel, že kedy Yankovits Mikloss na mageri panskem bival, mal misy y tangery cinove (JASENICA 1704) osobne sa presvedčil; effugit aciem oculor(um): wiďeti se nemože (KS 1763); co me vidzeli a znaju o tym mojim za tym hodzenu, hotowy sem preukazac pejsto lidi (ABOV 1783 LP);
x. pren zato v tém jeszt mojo usiloványé, abich, Panye, vidzél lyitzo tvojo (DŽ 1752) bol spasený; zato pitám, abich móh vidzetzi szlávu Pana velyku (DŽ 1752) bol spasený; oczi magi a newidi (KT 1631) sú nevšímaví, ľahostajní, zaslepení; málo opravďivích lekáruv jest, v stu, aj dvúch stéch osád jestli jedního jest viďeťi (BR 1785) ak sa nejaký (vôbec) nachádza; ona o lásce velmi málo veďela, namluvačuv aňi viďeť, aňi slišať ňechcela, jak bi ona sama z teľa a krvi nebila (BR 1785) boli jej protivní, zbytoční; vir experientissimus: wélmy mnohó wiďel, slyssal, probowal (KS 1763) je skúsený; exarsit ad id, qvod nunqva(m) viderat: na to sa pohnula žádost, čo nikdy newiďel (KS 1763) veľká
L. v. tvárou v tvár priamo, zblízka: prychazyss, gde P. B. twary w twar wydj (CF 18. st); v. srdcom milovať: ty ale, ktery hledely očyma a newydely srdczem, gakssto lúpežny na owczu wlczy, rwaly na lúpež (PeP 1770); v sne sa v. dáva snívať: co kdo mitj zada, w sne se widet dawa (BV 1652); na oči vidúce očividne, zjavne, navidomoči: weczi gegi na očsi widucze hinu a nawniwočs wichodga (S. ĽUPČA 1733)
F. wssecko, což widime, w malj čas, w hodine musi swu skazu wzitj (BV 1652) o pominuteľnosti všetkého; nech zagice widy (nesmelý), newydice lidj, snadno pred nim utika (BV 1652) o bojazlivom človeku; gak sem ziv, sem nevidel sem takoveho svagra (KC 1791) o zvláštnom človeku; kdo gineho gsaudy, sam sebe newydy, ten ge zwonu podobnj, ktery ginim zwony rano, w čas weczerny, sam pak ke mssy nechodj (BV 1652) vlastné chyby si nepriznáva; nebud zawistlywy, co twe oczj widy, to nemass hnedky žadat (BV 1652) netreba závidieť všetko; oko žada mitj, co muze widetj (BV 1652) o závisti; widjss mrwu w oku bratra twého a trám w oku twém newidjss (KB 1756) vlastné chyby si nepriznáva a druhého chyby zveličuje; na gyneho čloweka smetisku lydé očitj su, ale wssak newidegi na chrbte swem tulec neb filec (PP 1734) všímať si chyby druhých ľudí, ale vlastné, čo ako veľké, si nevšímať
3. čo, koho vybavovať si v mysli, v predstavách, predstavovať si: widel we spany gak sam o sebe wiznal, dum geden krasny a na brane titul napsany: pribitek wečny a odpočzinuty Throila biskupa (ŽA 1732)
4. čo, koho ponímať, chápať, poznávať, uvedomovať si: su wedle obyčege mesta nasseho pred nami lytkupem potwrdili a mi widuc gich wec sprawedliwu, pro buducy pokog dali sme do nassych mestkych knych zapsati (P. ĽUPČA 1591); Katarina wyduce nedostatek swug, od panuw pokoge miti nemohla (BYTČA 1606); wihnalj geho wen a tak widuce on nebosstičkj tatik tehoto muže swogj nerowen, odissol (BYSTRIČKA 1615); genž kwýlila a želela, wsse strnula, když wiďela tý muki syna swého (CC 1655); wydi bližssy čas byti k počtu odwedenj (ZP 1716); video causam tenacitatis: widjm prjčinu skúposti (KS 1763)
5. z čoho, čo, i so spoj že zisťovať, konštatovať, mať o niekom, o niečom istý názor: sentencij sme hledaly, czeho wydewssy lyde mnozy, ktery byly pry prawe na ten čas, ze k zlemu koncy ma prigyty, mezy ne wkroczyly (P. ĽUPČA 1580); konečne vidim, co se deje s nimi (POLOMA 1649 LP); demorari aliqvem, demoratos vos video: widjm, že ste se zamesskali (KS 1763); bich pak jednúc, čo vec jest, mlúvila, viďíc, že všecká má mudrosť k dostaťí tvému ňeňi dostatečná (BR 1785) on, mug nebožký bratr, w nemocý postawen gsa, widel, že umre, dal do testamentu y dum (NYÍREGYHÁZA 1794)
6. čo, čo na kom, na čom, v čom, v kom pozorovať, badať, všímať si: ja, Jan Parizowsky, widucz na sebe czestokrat nemocz tessku a weducze, ze kazdy czlowek vmriety musy, vdelal sem tento testament (s. l. 1564 E); lide widucze recz prawa sprawedliweho, vložyly gsu, že by Jan Ffabian ssel na krunth pana Andrisa (ĎURČINÁ 1565); on wyducze gegich nachilnost k sobe, za ten gruntyk zgednal fl 15 (MARTIN 1619); vidzis jich, zlosztz, okrutnosztz (DŽ 1752); kdo chce milowati žiwot a wiďeti dny dobré, nech skrocuge gazyk swúg od zlého (KB 1757); kdiž widiž po prwe wola, nebo krawu, že krwu močy, zatny na to misto sekeru na križ (HK 18. st)
7. do čoho mať možnosť, schopnosť poznať, postihnúť niečo, poznať, prehliadnuť niekoho: ti vidzis kásdoho sertza, mislye i szpravi, ó, najvissí Pane (DŽ 1752)
8. koho, čo mať rád, obľubovať: lepssy kiselicu z miljm ledakde gjdat, nez zlate grosse czist s tym, koho wydiss nerad (BV 1652); kdy wydel, že se (chlapček) pekne u ňeho zachowawa, že ho mnohokrate chwalil, že ho tak rad widi, gakoby geho wlastne djte bylo (DRAŽKOVCE 1669); Jankovits Miklosowy pri ruku vsseczky panske veczy boly, lebo ho pany rady videly (JASENICA 1704); mam ja aj wčil wise dwuch sta zlatich, dal bich paneg, ale by to na ledačo strowila, račeg widim, ket bude mat (URMÍN 1758)
9. koho stretať sa, stretnúť sa s niekým, dostávať sa, dostať do styku s niekým: blahoslaweny čistého srdca, nebo ony Boha wiďet budú (KB 1756); ženích svoju veďe, kam chce, aňi ju ňeviďí roďina vícéj; jak kvílila a naríkala nad utopením a jak jest sa potem zmeňila v svéj predešléj vúli, jak sa chcela do Tripolisi navrácenú viďet (BR 1785); pozdravugem Pána a odkazugem, že gaknáhle ho nekďe wiďím, hňedki mu do babki zaplaťím (BU 1795)
10. čo (je, nie je, bolo, nebolo) badať, pozorovať, jasné, badateľné, zrejmé, vidno, nevidno: nová hvézda se zjevila, Pána szlávu vijevila, u Persii jeszt vidzená (HPS 1752); wygawená bude háňba twá, wiďet sa bude stydliwost twá (KB 1756); widen gest želget bolest temer mú (PT 1778)
11. v tvaroch 2. osoby má význam blízky cit al. čast
a. upozorňuje na niečie konanie, na situáciu ap.: toto gest nasse, čo protiwníkuw? widme (BN 1789)
b. vyjadruje spamätanie sa, naozaj: no, widzite, luďe Božý, kdo bi toto pomislel, kdo bi sa toto nazdáwal (BA 1789); vídať ndk
1. koho, čo občas, niekedy al. často vidieť, vnímať očami, zrakom niekoho, niečo: Jakub a Mattheg Vrban pod prisahow, že newjdali gineho oruc, krome Moysse (RUŽOMBEROK 1598); widal sem, že Domanižanie pod Drienowim slobodne wapenicze palily (V. ZÁLUŽIE 1617-19); (Kobelowske pryelohy) Patrowanye užywaly a dobitky na nych slobodne a bezpecne pasawalj a nikdy sme tam Opatowanow newydaly (P. LEHOTA 1641); Somorčok poweda, že widal Betu, Bobricku, Adamowu, že sa wčasto schaczali (KRUPINA 1722); prisahám, wedle meho neylepssjho swedomj, co sem wydal, slissal aneb y wskutku činil, prawdu powjm (PONIKY 1793-98); saepius videre: wjdati (PD 18. st);
x. pren nikdy nevidieť nestretnúť sa s niečím, nezažiť: nighda sem nicz zleho do neho (:Klobucziczkeho:) neuidal ani slychal, nez ze se zachoval v poczty, v dobrote (ŽABOKREKY 1567); pani kurucy, kdi do mesta prichazagi, diw, ze oči nestratya, hledice na tu portu, nebo to gessče w Trenčine newidaly (TRENČÍN 1706); any more nisst pissnegssiho na sobe takowého newydalo (PeP 1771); bude garmek toho čassu, gakis nikdj nevidal (KC 1791); takoweho dywu a zazraku nikdj predtym anj newjdalj, anj neslychalj (CS 18. st)
F. oko newidalo, ucho neslichalo, na srdcze lidske newstupilo, takowu radosti Pan B. W. obdari tich, kteri duffagi w neho (TC 1631) je to nevídané a neslýchané; výnimočné, mimoriadne; ne toho ptak bjwa, kdo ho w hnjzde wjda, ale ho wybere (BV 1652) nemusí mať vždy úžitok z práce len ten, kto pracuje
2. zisťovať, konštatovať; badať, všímať si; mať možnosť postihnúť: gak y skutečně widáme, že mnozy pro swé zdrawý, aby eném z nemocy swég vzdrawenj býtj mohly, mnohé poklady wynakládagu (MP 1718); vídavať, vidievať frekv ndk
1. opakovane vnímať zrakom: Melychioris Farkas pomahal drewo wozity s tegze hory a ze y Kalamiczanou widawal, ze s teg strany slobodne drewo wiwazaly (LIPTOV 1676); y salase wydawal fatens w Bukowyne nad mysty predepsanymy (KĽÚČOVEC 1724); kdiž gu (lúku) kosiwati dal (Ďurica Janko), widawal (swedek), kteru luku Januska Janowi bil dal (BOHUNICE 1738); y sam swedek panske zrebcze tam pasal, ay stado wesselske tam pasti widawal (VESELÉ 1748); (fatens) drewo tam niekedy Rožonberčanou rubawat widiewal (LIPTOV 1772)
2. stretávať, vídať: čtenary pobožny mnoho krestanuw pry Krystu w cyrkwy Božy widawame (ZA 1676); často gjch (:Jeszenszky Janossa a pana brata geho Mihala:) y w dome, ket zo sskoly prissly, swedek widawal (T. ŠTIAVNIČKA 1757)
3. zisťovať, konštatovať; badať, všímať si; mať možnosť postihnúť: testis prweg nikdy newidawal hagnikou, toljko tegto zimy, že by zoberaly a zakazowaly (T. TEPLICE 1774); wjdame často, že se y bezbožnjm na swete dobre dege (UD 1775)
4. mať rád, mať v obľube, obľubovať: hrábe any w bohatstwy, any oswicenim rodem sobe rowného neprám dobrima očama wydáwal, totissto kterého pracowité usilowány domacú wecz hognég rossssirowalo (PeP 1771); vidieť sa ndk
1. zdať sa, pozdávať sa, javiť sa: pakly by se, Wasseg Milosty, tessko wydelo, zeby ste wy mne daly kazdich osiem tyznow (posielaty lohn) (B. ŠTIAVNICA 1573); pakly se, Wassey Mylosty, draho wydy (cena panského statku), ponewass gestie neny wsseczko na hromadu zwezene (VESELÉ 1583); kemu se negaka kratkost bude wydeti, ten ma ku p. cechmystrowy gjti (CA 1609); lanska sluzba mne se welmy maliczka wydy (HOLÍČ 1611); censeo: namnjwám se, domnjwám se, widj se my, zdá se my, za to mám, za to držjm (KS 1763)
2. vnímať skutočnosť zrakom, očami, dívať sa: necunde ex stationibus conspiceretur: aby odňekud sa newiďel (KS 1763); wideli se nesčasliwég protiwnice údi roztahowat, na spúsob pawuka tenčit (PT 1778); uwidime, gak hrozne a welke gsu posskwrny dussi nasseg, ktere pri smrti ukažu se a wideti se budu welike klaty a brwna (MK 18. st); ty weci, které k wjri náležá, wer, že su gistegsse od tych, které očima sa wida; očissti oko odkud sa wjdj (BlR 18. st)
3. stretávať sa, schádzať sa, dostávať sa do styku, uvidieť sa: ty (ľudia), ktery se neradne posskwernily, bywagy potom na sebe osskliwy, wydewsse se, pluwagy na sebe (AgS 1708); desitum est videre: newiďeli sa wjcég (KS 1763); mnohokrát sa stává, že ňéjen ňeznajú zaslíbení své vespolek, čnosťi a chibi, ale aňi ňikdi jsú sa ňeviďeli (BR 1785)
4. vybavovať si (seba) v mysli, predstavovať si (seba): us smi se vidzél u hrobe, mój sivot dvojél se szobe (DŽ 1752)
5. náb uvedomovať si, zisťovať svoj stav, svoje položenie: rozgimag (človeče), gak se hanbit musel panensky synacek, widice se naheho, do powetrj wiwisseneho (PI 1749)
6. komu páčiť sa, pozdávať sa; vyhovovať niekomu: to vim, zie se mnie (:Wlczek:) wydyel a odessel od nasz (SENICA 1730); vídať sa frekv
1. javievať sa: zebys sa newjdal lidom, že se postjss (KB 1756)
2. stretávať sa: hrich prissol ze Strassikowho sina a ze Strassikoveg djewky, ktera sa widala z bratom (PAPRADNO 1768)