viazaný príd.
1. zhotovený viazaním: v-é pokrovce, v-á kniha
2. závislý, obmedzený: v-á forma (reči); v. trh, op. voľný; v. vklad vinkulovaný;
viazane prísl.: hud. hrať v. legato;
viazanosť -i ž.
viazaný -ná -né príd.
neslobodný ktorý je zbavený slobody, voľnosti (op. slobodný): psychicky, fyzicky neslobodný človek • podriadený • podrobený (ktorý podlieha niekomu pracovne, právne a pod. vyššie postavenému): hospodársky neslobodná, podriadená, podrobená krajina • porobený • podmanený (ktorý sa obyč. násilím dostal pod cudziu nadvládu): porobený, podmanený štát • poddaný • nevoľný (za feudalizmu podliehajúci vláde feudála, monarchu): poddaný, nevoľný ľud • zotročený • bezprávny • kniž. ujarmený (úplne zbavený slobody ako otrok): zotročené, ujarmené národy; bezprávny štát • závislý • pren.: spútaný • zviazaný (vo vzťahu závislosti; op. nezávislý): finančne neslobodné, závislé podniky; spútané, zviazané myslenie • obmedzený • viazaný (op. voľný): byť neslobodný, obmedzený, viazaný v rozhodovaní • publ. pejor. al. hist. vazalský (politicky al. hospodársky úplne podriadený; podriadený monarchovi) • expr. zošnurovaný
1. ktorý bol spojený, vytvorený viazaním: (ručne) v. koberec (na rozdiel od tkaného); text. (jednoducho, dvojito) v. plyš; v-á kniha (na rozdiel od brožovanej); ženička v bielom, na štvorec viazanom ručníku na hlave (Vaj.) uviazanom zvláštnym spôsobom; hud. v-á hra, v-é tempo legato; šport. v-á chôdza atletický spôsob chôdze, charakterizovaný väčšou intenzitou pohybu;
2. obmedzovaný, určovaný nejakými pravidlami, predpismi, povinnosťami ap., závislý od niečoho, podmienený niečím (op. voľný): byť v. (v-á) o ženatom mužovi a vydatej žene; byť v. prácou, povinnosťou, nariadením, termínom, sľubom; v-á reč, v-á forma veršovaná, básnická; ekon.: v. trh; v-é hospodárstvo ktoré je v záujme verejnosti obmedzované verejnou mocou; v. majetok ktorým vlastník nemôže disponovať v prospech tretej osoby; v. obeh tovaru obeh dovezeného tovaru pod colným dozorom; v-á cena (tovaru) pevne stanovená; peňaž. v. vklad ktorým nemôže vlastník voľne disponovať; Isteže sa necítite viazanou kadejakými zastaranými predsudkami. (Jégé); byť v. na termín, na pobyt niekde; Ja nie som na ňu viazaný (Kuk.) nemám k nej záväzky; Jožko bol viazaný k domu (Kuk.) nemohol ho opustiť; byť v. vykonať, splniť ap. niečo; cítiť sa v-ým nie slobodným, voľným;
chem. (o prvku) zlúčený s inými prvkami v molekulu: v. kyslík, v-á síra; fyz. v-á energia (op. voľná); pedol. v-á pôda (op. ľahká); lingv. v. slovosled ktorý sa riadi určitými pravidlami;
viazane prísl. súvisle, plynulo: cvičiť cviky v.;
hud. legato (o spôsobe prednesu);
viazanosť, -ti ž. závislosť od niekoho, od niečoho, obmedzenosť na niečo, na niekoho, pripútanosť k niečomu, k niekomu: sociálna v. (Luby); v. jednotlivca na celok (Luby); cechová, remeselná v. výrobných síl v stredoveku; poet. stopová v. verša
viazaný [vá-] príd 1. zhotovený viazaním: ia som o tom dobre powedom, že na prawu ruku boly zahrady, a y w gedneg kdy som sa byl opyl, ležel som, na ktereg zahradye boly welyke wrata wazane (TRENČÍN 1613); na secžku pet kop wazaneg anebo rownaneg, na postielanie ale pod lichwu mrweneg slamy gemu (páleničiarovi) se wida (ILAVA 1751); renodis et de: uzlowaty, na uzel wázany; frondaria fascina: z ratolest wázany kossyk (KS 1763) 2. obmedzovaný, určovaný nejakými pravidlami, predpismi, povinnosťami, závislý od niečoho, podmienený niečím: skladatel werssuw wimluwnj z žertowneg rečy wazanu činjce wersse a rithmy sklada pekne (KoB 1666) veršovanú, básnickú; intercardinatus: mezy to wloženy - wázany ab intercardino (KS 1763)