Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj

viacero neskl., m. živ. viacerí, m. neživ., ž. a s. viaceré čísl. skup. neurč. viac, viacej (význ. 1): v-o dverí, v-o topánok; v-o ľudí, v-í ľudia, v-é podniky, vo v-ých prípadoch, na v-ých miestach; v-í chýbali

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
viacero neskl., m. živ. i viacerí, m. neživ., ž. a s. viaceré čísl.

viacero neskl., pl. N mužský živ. i viacerí G -rých pl. N mužský neživ., ženský a stredný viaceré G -rých čísl. skupinová neurčitá

-o/19676156±19853: numeráliá (neúplné) s. A sg. 7133 viacero/7133

-o/19676156±19853: numeráliá (neúplné) s. N sg. 4523 viacero/4523

-ro/121946±163: numeráliá (neúplné) s. A sg. 7133 viacero/7133

-ro/121946±163: numeráliá (neúplné) s. N sg. 4523 viacero/4523

mnohý 1. (obyč. mn. č. mnohí, mnohé) vyskytujúci sa vo väčšom, vo veľkom množstve (op. ani jeden, nikto): niektorí už prišli, ale mnohí ešte váhajúviaceríviaceréneskl. viacero (aspoň dvaja): na mnohých, viacerých miestach sa vyskytli problémyhojnýpočetnýbohatýveľký (op. zriedkavý, ojedinelý): v hojných, početných prípadoch sa nepostupovalo správne; má bohaté, veľké skúsenosti (op. malé, slabé) • mnohorakýexpr. premnohý (veľmi mnohý): prišli premnohí návštevnícizried. množný (Hviezdoslav)

2. viac ako jeden • nejeden: mnohí z nich tu už boli, nejeden z nich tu už bolniektorýdaktorývoľaktorý (v bližšie neurčenom množstve, počte): niektorí, daktorí ľudia neprišli; daktoré, voľaktoré scény z filmu vystrihlivšelikto (množina rozličných osôb): zišli sa tam mnohí, zišiel sa tam všelikto


niekoľko označuje obyč. menší neurčitý počet • dakoľkovoľakoľkokoľkosi: vzala si niekoľko, dakoľko korún navyše; pred domom stálo voľakoľko, koľkosi zvedavcovneveľanemnohoviacero: na konferenciu prišlo neveľa, nemnoho odborníkov zo zahraničiahovor.: párzopárkoľko-toľko: (zo)pár, koľko-toľko pomocníkov si ešte nájdemálo: iba málo domov zostalo nepoškodenýchtrochatrochuexpr.: troškatroškutrošičkatrošičkutrošíčkatrošíčkutrošinkatrošinkutrošilinkatrošilinku: v koši zostalo trocha, troška zemiakovdačoniečočosivoľačo (o veciach): našiel aj dačo, voľačo jahôd


viacero p. viac 1, niekoľko


viac 1. vyjadruje väčšie neurčité množstvo, väčší neurčitý počet, rozsah (op. menej) • viacej: zarobil viac, viacej ako ostatníviacero: bolo tam viacero dverí

2. vo väčšej miere, vo väčšom rozsahu (op. menej) • viacejväčšmi: čím ďalej, tým viac, viacej sa mu páčila; odvtedy sa väčšmi staral o blaho rodiny

3. (so záporným slovesom) popiera jestvovanie niečoho v čase; vyjadruje skončenie nejakého deja, stavu • viacejuž nikdy: neukazuj sa mu viac, viacej na oči; mladosť sa už nevráti; už nikdy ma sem nedostaneďalejnaďalej: ďalej nemusíš hovoriť; nemusíš sa naďalej namáhaťviackrátviac rázhovor.: viacejkrátviacej ráz: nech sa to viac(ej)krát, viac ráz nestane

4. vyjadruje pribúdanie, pridávanie, pokračovanie • viaceješteokrem toho: bála sa, či si viac, viacej nájde takého dobrého muža; Povedal všetko. Čo chceš ešte, okrem toho?

5. p. skôr 4

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

viacero zám. čísl. neurč. zákl. i neskl. i viacerí, -é (m. živ. i spodst.) viacerých, -ým, -ými (pre všetky rody) väčší počet, väčšie množstvo, niekoľko, niekoľkí, viac: viacero dní, týždňov: v-é spôsoby, na v-ých miestach; viacero ľudí i viacerí ľudia; ešte viacerí boli, čo sa báli. (Jil.) „Veru je,“, prisvedčia viacerí. (Fig.)

Zvukové nahrávky niektorých slov

a pušky viacerých vojakov et les fusils de plusieurs soldats
a zachytili viacero slov et surprirent plusieurs mots
človek pracuje pre viacerých un homme travaille pour plusieurs
dvaja či viacerí svedkovia deux ou plusieurs témoins
jedného alebo viacerých šakalov un ou plusieurs chacals
je kombinovať viacero metód est de combiner plusieurs méthodes
viaceré body, vedecky dosť plusieurs points scientifiques assez
viacero spôsobov a často plusieurs façons, et souvent
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu