Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
nič [-č, -št, -c]
I. zám vymedz v nepriamych pádoch niekedy zosilnené nesamostatnou čast. -ž
1. popiera jestvovanie
a. veci, ani jedna, nijaká vec: diete nemuz w swych dietinskych letech nicz vdielati, w niemz by swuog zywot ztratilo (ŽK 1473); nycz gineho nemisly, než aby nyaki psy falss nad namy prewiedol (BYTČA 1584); kdo nic nema, sskody se nebogj (SiN 1678);
F. slybowaly ste, že bude (súd) a precza nykde nyst (B. ŠTIAVNICA 1595); nic na tom (ASL 1676) v replike: ja teba nepočuwam, nic s tebú nemám (BlR 18. st) nie som s tebou spojený; pre n. za n. bezdôvodne: Jakubecz Skrowankowy lal, že y geho chlapcza pre nyist za nyist dobil a rozkrwawil (ŠÍPKOVÉ 1747)
b. množstva niečoho, nijaké množstvo veci al. deja: pany Zophka s toho zbozie wsseho nycz nemyela dati nykomu, nez wsseczko sama miela pozywati (ŽK 1464); každy rok welyku sskodu arendatorowya pana Kubiny Adama od statku pana Kubiny Daniela wo zbožy trpely, takže mnohykrat nycz nezostalo (BYTČA 1691); nemagice nič, ničehož, ditky opatrowat newydržim (LIPTOV 1775)
F. n-m učiniť, na, v n. obrátit, v n. uvádzať, uviesť, za n. položiť koho, čo (z)ničiť niekoho, niečo: in nihilum redigere, vulgo nyczym ucziniti ((BYTČA) 1564 E) zničiť; straniwa porgadok, kterge duchodky w ničs uwazaly (S. ĽUPČA 1730) likvidovali; na nic obrátil neprjtelú nassych (KB 1757) porazil ich; contract bez geho wedomj učinenj anihilowati a za nic položiti se usylowal (NYIREGYHÁZA 1789) urobiť ho neplatným; takowauto hať služnodworskj hnedky rozmetati a w nic obratiti dá (TURIEC 1796) zničiť, zrúcať; Alexander ustanowyl mesto w nyc uwesty (MC 18. st) zničiť, poraziť; na n. vyjsť byť zničený: zlost na nic winde (GŠ 1758); za n. držať, mať, pokladať, za n. si nevážiť, za n. si viesť vôbec si neceniť, podceňovať niekoho, niečo: (chrobák) prigduc do gineho korene sladssyho za nyc sy chren newazj; blazen ostry kord za nyc nedrzj (BV 1652); bohatstwj za nic sem sebe wédel (KB 1757); floccifacio: za nic sebe wážjm, za nic mám, držjm (KS 1763); negake spisi sa muzu nagst, ktere za nist pokladam (s. l. 18. st)
2. označuje malú, bezvýznamnú vec: my samy od sebe nicz gsme (TC 1631); to slowicsko neplaty nicz (PUKANEC 1767) je bezvýznamné
II. s
1. bezvýznamná vec, ničota, bezvýznamná osoba: co gsem gá, gedine puhé nic (MPS 1777); nebilo li bi dost, kdi bi dussa po smrti tela nekolik tisíc rokmi požíwala to stestj, potom ale sa do nisstu, s kterého possla, nawrátila? (BN 1789)
2.
L. n. biele chem kysličník zinočnatý, zinková beloba, zinkový kvet zincum oxydatum venale: nihilum album: weis nichts: nic bjlé (TT 1745)
III. čast zdôrazňuje zápor, vôbec, ani trochu: ssli tam do Sucheg doliny pred Koczyanom a tak powedali: tu sa nicz nebogme, wed ge to pana Podmaniczkeho, ta dolina (s. l. 1576 E); nicz se (svedomia) nestrachug (BAg 1585); žebi smo nicz nemeskali (ŠTÍTNIK 17. st); ohen njc se nebawi, ale hned plamen zapáli (MP 1718); a od toho času (dieťa) ništ neriastlo (S. ĽUPČA 1732); nemesskag ňič opustit swet (Pie 18. st); n. viac(ej) prísl výraz
1. už nikdy: magi tež gmenowane siroty pre sebe, any gich potomkowe na gmenowaneho Augustina Frank, ani na gegich potomciech buduczeho cžasu any prawom, any neprawom nicz wice hledatj (B. ŠTIAVNICA 1609); moci cesy tegto a contractu nic wiceg prawa sobe, ani potomkum nassim nezdržjawame (L. TEPLÁ 1747)
2. o nič viac: Petrass gim odpowiediel: mily synku, negsy ty mi giz nicz wicze za ty statky dluzen, nez ssest zlattych (ŽK 1473); Foltan wycze nicz gineho nezada od Wassich Milosty (H. ŽDAŇA 1577); aby anj gednemu komornykowy nyc wyceg klatow krem dwanast (nedovolili) rubat (BYTČA 1716)
viacbožník [víc-] m vyznavač náboženstva založeného na viere vo viacerých bohov, polyteista: wícbožník, který wíc bohuw drží (BN 1789)
viacbožstvo [víc-, -í] s vyznávanie viacerých bohov, polyteizmus: Sokrates wlastním mnením wícbožstwj zapowrhowal (BN 1789)
viac(ej) [viac, viece, viec(ej), více, víc(ej), víceji, vác(ej), véc(ej)]
I. neskl čísl zákl neurč vyj. väčšie neurčité množstvo, väčší neurčitý počet, rozsah: aby se synom a dczeram geho statku geho dostalo, zadne(m)v wiecze ani menie (BUDÍN 1481 SČL); krcsem take nema bit wiceg, gedinke gedna, krom czasu yarmecsniho (P. BYSTRICA 1506); pluhow wicz ode tri wiprawit nemužem (BÍŇOVCE 1607); nehodz tam, ulapia cze, ale podz lem na huoru, weczey czi penezi dame (STROPKOV 1608 E); prwsse letho poslal sem dwa y trjcet (bravov), potom kazde letho dwacet y wjec (TOVARNÉ 1610); niektoryho roku vedle uloženi pana urednika niekdy viceji, niekdy meneji davaji a plati (BOJNICE 1614 U2); gestli dala dczera, abi gesste waczeg dala, ale nemenowal czo (V. ČEPČÍN 1661); strowil sem fl 4, a nge wyacz; ya sem wam wiaczey z mogim panom bratom každoročne, ako sto tollari osožny bol (NECPALY 1673); ( 1749); erant super mille: od tysjc wjcég bywalo (KS 1763)
F. často cizí krava více mléka dáva (PV (18. st)) o závisti; tak ucinil Manases, ktery powedel, ze weceg gest geho hrychu, nezli pisku w mory (AgS 1708) o veľmi hriešnom človeku
II. prísl
1. vo väčšej miere, vo väčšom rozsahu, väčšmi: Merthuss to g(es)t uczinil, czoz g(es)t on rozkazal, y gesstie wicze, nez on byl rozkazal (ŽK 1489); my tolkež bychom pro O. W. y mnohem wicz vcziniti chtieli (SKALICA 1552); pristaupila take y Jurcžowa sestra wlastna Katrena na mjste sestry sweg Anče y Andreasse, bratra, prawyce, zieby geg wycey slussily ty penize ku zachowanj syrotam (P. ĽUPČA 1592); o, bych wýce weril, wýce milowal (CC 1655); gak daleko wiceg lidem, než Bohu poslussenstwy se činj (WO 1670); wieceg gemu (Bohu), nežly zemskemu panu služit a robit musime (CINKOTA 1711); (muž) riekou: mlcž, wssak ge tomuto wiacz druhy pricina (BYTČA 1745); ulterius: dálég, dlúžég, wjcég (KS 1763)
F. čým bližeg ku swicy prigdess, stiň wetssi učiňiss, gak sa sam k chwale zbližugess, wiceg sa zastiňiss (GV 1755) samochvála nie je dobrá, je nepríjemná
2. so záporom už nikdy: nebude mocy on, ani geho potomcy nikdy wycey k tomu mluwiti (P. ĽUPČA 1591); ony chczegu bity podany Geho Milosty poslussny, že nechczegu zrazat, any weczey vtekat ((BREZOVIČKA) 1597 E); co gsem ponegprwe a ostatne spachal, nykdy wyceg pachaty teho se dopustyty konečne slybugem a se zawazugem; slubowal dosty y rodiczom, ze to wyce neuciny (B. ŠTIAVNICA 1600; 17. st); Csutka hned na zem spadol, anj wiec že nepowstal (ORAVA 1735); nebude wjceg wod potopi (KB 1757); desitu(m) est videre: newiďeli sa wjcég (KS 1763); strela tomu chlapcu do matera, až ho chitym, nikdy wjceg faru neuwidy (PONIKY 1794)
3. so záporom už ďalej: ktoz swe prawo przestupil, bud zlodiegstwim anebo lupezstwim, gde ge(m)v o ruku a nemuoz wiecze cztij gmieti (ŽK 1473); tito zwrchu genowany bratry y swimi potomky nemagy wecz k timto rolem zadney bliskosty (P. ĽUPČA 1580); listowne smel sy ke mne psaty, zebis wice nebil dluzen (ŠTÍTNIK 1672); swedek yssel domow a čo sa tam wacz robilo, nisst newidel (N. MESTO n. V. 1746); hic jam plura non dicam: wcil o temto wjcég mlúwit nebudem (KS 1763); pre mug starobily wek yrečky moge, ktere maličke vžjwam, wiceg obrabaty nemužem (PUKANEC 1796); kozi, owce sú zmatene, nechcú biti wic zawrene (Pas 18. st)
4. blíži sa k význ. čast vyj. pribúdanie, pridávanie, pokračovanie, ešte, okrem toho: gestli skrze gegich nedbaliwost zahnate budv, powinni gich (rybníčky) budv swim nak(l)adkem wiczudity, a čžo wicz, y na ribi magi mat starost (DOMANIŽA 1664); čzo wycze, wedle sweg zleg obyčžage a opylstwa rodičžu swych milych byl a za wlasy wlačžyl (BRATISLAVA 1681); zbigat a ze wsseczkého zberat, ano, y ranyt a mordowat, a czo wycze, w nekterych mestecžkach a dedinach ludy oberat neostychal se (LIPTOV 1713); co wic powim? (MS 1758)
III. spoj priraď viac, viacej-ako vyj. vylučovací vzťah s uprednostnením prvého člena, skôr-ako: gmenowaneho Hanusa Fydlera prepustiti racžily a gemu wicze k hluposti, nezli k rozumu tu wec priczitowaly (BREZNIČKA 1585); mrkew na zahradach sege se, wyce k gedlu, nežly k lekarstwy potrebuge se (HL 17. st); kdokolwek bez dowoleny psaneho panskeho nečzo proda, naweki se gemu odegme, ano, čzo wiczeg, gak ten, kteri dawati budie, tak y kteremu dawa, wšeczko strati (s. l. 1713); byl liž wicég ten angel, nežli Buh? (MP 1718); (brvná) takowe wjac nasilym, gako z dowolenym panou Illanynczou bol zotal a oblupil ((ZÁBORIE) 1736)
F. tak bywagj čjm dale, tjm wyce a lepssjch prostredku nalezeno proti rozličnjm nemocem a pryhodam skrze premisslowanj (RPo 1790); čym wyce Búch se těssyl, hledycze na trpěliwost Joba, tym wycze se Satanáss pukal, widyce, že prewysseny gest od člowěka (SlK 1766-80); w Egiptie drahota bila welika, hlad wice a wice se rozmahal (KT 1753); aegresco: wjc a wjc chorugem, nemoceň sem (KS 1763) vyj. narastanie, stupňovanie; najviac(ej) [naj-, nej-; -viacej, -viec, -víc, -více, -vícej]
I. čísl zákl neurč i prísl (3. st. k veľa, mnoho) vyjadruje najväčšiu mieru: jakz, Wasse Milost, navczyly ste nas naywiecze odkad prawa mamy, to gest z miesta Zyliny (VARÍN 1485 SČL); ga tess czo naywycz muozem, chczem pomoczy (ŠÁŠOV 1578); že gsem zhressil proti twym wsseczkym boskym prykazanijm, wssak nagwijcze w tom, že gsem nemilowal tebe, Pana Boha sweho (BAg 1585); czo nagwytz budem muoczy odbyty, radt budem varyty (SKLABIŇA 1601-04); abich na potrebu pocztiweho mezta, do gedniho yztotniho dnya dal, czo bj mohlo byttj najwicze (CHALMOVÁ 1613); maxime: negwiceg (VT 1648); ribar tez po wode obzlasste na brode mocziwa se negwice (BV 1652); pri tej praci pak najvicej aby sa sam obracal (VRŠATEC 1683 U2); ga, brater Francissek, nagmenssy wáss a služebnik, gak nagwice možem potwrzugem wám toto swate požehnánj naweky amen (RB 1713); (Branyak a Svisstek) na zbogstwo sa oddaly a takowe pominulimy časmy, nagwicz pak pominuly rok rozlične zbogstwa a lupeže spachat sa opowažily (ORAVA 1735); demagis: nagwjcég, mnoho wjcég, obwzlásstňe (KS 1763); nech oznami swedek, aki statok nagwjaceg pred Uplazj na polane pasagu (BELÁ 1785); nawgaž pod roch na teg strane mrchaweho oka byleg zelyny, kteražto negwic na uwratach raste (HK 18. st)
L. v. razy neskl čísl nás neurč niekoľkokrát, mnohokrát: hle, Buch milossrdny, rass, dwa, try y wiceg razy hrychi tobe odpusstil (GK 1779); denne na wicrazj počinag sgati (PR 18. st)
II. čast vyjadruje hodnotiaci postoj (krajnú mieru ap.) k výrazu, nie viac ako, nanajvýš: Kalamiczanya toliko ze ne welmj dawno, len od rokow osemnastj nagwicze potentia mediante poczali se wtyerat a zabirat Bešenovú (LIPTOV 1676); potreba se warowati od pokrmuw, ktere se nemohu lechko pohltnuti a tak negwiceg len centusa (RT 17. st); (:pany wdowa:) diamanty rozwažitedlne nagwicze za sedemnaste ssaczuge (ČACHTICE 1736); (:halusky:) len okolo wrchu try, aneb co naywac sstyry zanechati (SN 1772); paholka, kterj unho služy, obyčag mel nagwic bygat (BYTČA 1774); pozustale dwa prsty su od prostredného negwic na dwa prsty oddálené (DM 1780); pozor dati maš, abi (:prutik:) bil gedinak a negwiceg dwogka (PR 18. st)
viací príd slúžiaci na čistenie, cúdenie, viatie obilia prehadzovaním (obyč. lopatami), pri ktorom prievan, vietor oddelí plevy od zrna: ventilabrum: wiaca lopata (LC 1707)
viackrát, viacejkrát(e) [víc-(ej)] neskl čísl nás neurč niekoľkokrát, mnohokrát: nicméneg na to pilne pozorowati máme, aby gsme gu (vlnu) wicegkrate prewracali (VOv 1779); ponewáč w gedneg wode načisto wyprané byti nemuže, y vycegkrát we wode prane byti musy (BiN 1799); pluries: (semeno) každodenne wjckrát pokropit až pokudkoli puki ze zemi se newyklubali (HRANOVNICA 18. st)
viacmenej [vic(e)-] čast vyj. neurčitosť al. (jemnú) pochybovačnosť, vcelku, v podstate, vlastne: nečzo Geho Welikomožnosty panu Balasy Gaborovy k rukam odevzdal, wssak wyczmeneg zatim s teg parteky potagomne wzaly gisty pás (JASENICA 1710); viduc velku potrebu našu, totižto že by sme našich ovčaruv se stravu vydržati nemohli, jeden aneb druhy sobe nekteru nadobudnul, však vicmenej vedle predneseneho dovoleni by se polovice najsti sotva mohlo (H. HÁMRE 1743); wizemeneg my sme penize žadne gemu nedaly (LEŠŤ 1783)