viac i viacej prísl.
1. 2. st. k mnoho i veľa; väčšie množstvo (čo do rozsahu al. počtu): urobiť v. roboty, zarobiť v. peňazí; vyrábať vždy v. a lepšie; v. spať, v. jesť (ako inokedy); O jedného viacej alebo menej. Ráno sa k nám môže pridať. (Zún.); ak chcete mať viacej práva, viacej chleba v tejto krajine (Taj.); Viacerej hodnostárov sa už v meste nenašlo. (Jes-á) Nemal viac ako tri roky. (Žáry) Keď nie viac, aspoň árenda sa k nim priložila. (Taj.) Viac ľudí viacej môže. (Čaj.); v. očí v. vidí (prísl.) jedinec sa môže mýliť, úsudok kolektívu je spoľahlivejší; raz v., raz menej; v spojeniach stále (vždy) v. a v., oveľa (omnoho) v., ešte v., čím ďalej, tým v., čoraz v. (so slovesom), napr. robiť, vyrábať, mať ap., vyjadruje, zdôrazňuje stupňovanie; v spojeniach ba čo v., a čo v. vyjadruje a zdôrazňuje stupňovanie: A čo viac: sama pani veľkomožná zúčastnila sa pri tomto ponížení. (Kuk.); v. alebo (či) menej vo väčšej al. menšej miere, viac-menej;
2. vyjadruje mieru, isté množstvo niečoho, niekoľko, viacero: niečo sa skladá z v. dielov; v meste je v. stredných škôl; Pred viac rokmi umel. (Bodic.) Bolo počuť rehot viac hlasov. (Jégé) Panský majetok rozpadol sa na viac dielov. (Vaj.)
3. vo väčšej miere, väčšmi: ešte v. niečo zdôrazniť, v. sa usilovať; Toto ho ešte viac rozhorčilo. (Vaj.) Ohne ešte viacej pálili jeho útroby. (Vaj.) veľmi súca; hovor. toto je v. ako isté (jasné) celkom isté (jasné); Od východu sa čím ďalej, tým viacej rozvidnievalo. (Pláv.)
4. so záporným slovesom inokedy, v inom čase, už nie; nikdy nie, vôbec nie: už to v. nepoviem, nespravím; Otec už viac nešiel do sveta. (Janč.) Nevráti sa viacej poroba. (Štítn.) Nebolo viacej pre ňu lieku. (Lajč.) Dvanásti sokoli, sokolovia bieli, akých ľudské oči viacej nevideli. (Botto) Toto je teda tá krásavica, akých niet viacej pod slncom. (Zúb.) Čo sa stalo, viac sa neodstane (Škult.) nikdy sa nezmení; (radosť) zakliata dávno, viacej neodkliata (Krčm.); Nikdy viac (viacej)! už nikdy.
5. (so záporným slovesom) naďalej, ďalej, už: Viac (viacej) neváhaj! — Vtedy si uvedomil, že nie je viac Alexom Kostolným. (Sev.) Ani Nosúr sa viac nenamáhal. (Tim.) Dala jej pocítiť, že viac u nej miesta nemá. (Taj.)
6. vyjadruje istú mieru, skôr, skorej: Maco stal sa viac panským kočišom ako sedliackym paholkom. (Taj.) Tichý je už viac starý ako mladý. (Taj.) Pristaví sa pri nej menej pre smäd, a viac zo zvedavosti. (Ráz.) Štrnásť-pätnásťročné, ešte viac dieťa a zrobené, chúďa. (Taj.) Viac vľavo (stojí) okrúhly stôl. (Smrč.) Niekedy treba i obete prinášať, tým viac, že je to len raz do roka. (Kuk.) V chorobe sa dievčatko tým viac upriamilo na jej rozprávky. (Janč.)
7. vyjadruje množenie niečoho, pridávanie, pribúdanie, ešte, ďalej, okrem toho: Tri srdcia skľúčili pocitom opustenosti — ale nič viac. (Fr. Kráľ) Pán Niczky nepovedal nič viac. (Kuk.) Či si já nájdem viac takého? (Tim.) Paholci tŕpli, ale (gazda) ani slova viac o tom. (Taj.) Pomenovala som vašich hostí pravým menom. Čo viac? (Vaj.); keď niekto má aspoň o jednu kozu viacej ako ten druhý (Tomašč.); to neznamená nič viac, (a) nič menej iba toľko, je to tak; nebolo mu v. treba to mu stačilo (aby niečo urobil ap.), bolo to pre neho dostačujúcou zámienkou, dostačujúcim popudom
● malá hŕba pýta v. (rísl.) kto má majetok, bohatstvo, obyčajne túži po ďalšom; žart. má o koliesko v. je nenormálny
viackrát i viac ráz čísl. nás.
1. niekoľkokrát, mnohokrát: v. niečo opakovať, čítať;
2. má význam príslovky často: v. sa vyskytne otázka
viac ráz p. viackrát