Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj

viac, viacej (2. st. k veľa, mnoho)

I. neskl. čísl. zákl. neurč. vyj. väčšie neurč. množstvo, väčší neurč. počet, rozsah, op. menej: v. peňazí; oveľa, omnoho v. (obyvateľov, výrobkov); v. druhov zo všetkého viacero; pred v. rokmi niekoľkými, viacerými

II. prísl.

1. vo väčšej miere, vo väčšom rozsahu, väčšmi, op. menej: v. pracovať, v. spať, (oveľa) v. rozšírený; to ho ešte v. rozčúlilo väčšmi; hovor. to je v. ako isté celkom isté

2. (so zápor. slovesom) už nikdy: v. neprišiel, mladosť sa v. nevráti

3. (so zápor. slovesom) už ďalej: v. nemusíš hovoriť, v. sa nespytoval; nie je v. tým, čím bol kedysi

4. blíži sa k význ. čast. vyj. pribúdanie, pridávanie, pokračovanie, ešte, okrem toho: povedal všetko, čo chcete v.?

III. spoj. priraď. viac, viacej – ako vyj. vylučovací vzťah s uprednostnením prvého člena, skôrako: vstal od stola v. hladný ako najedený; na stolčeku v. čupel, ako sedel

čoraz v., stále v. a v., čím ďalej tým v. vyj. narastanie, stupňovanie; v. očí v. vidí; v. hláv, v. rozumu pri rozhodovaní ap. je vhodné poznať názory viacerých; malá hŕba pýta v.; expr. má o koliesko v. je nenormálny; nebolo mu v. treba mal vhodnú zámienku

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
viackrát, viac ráz neskl. čísl.
viac, viacej neskl. čísl. i prísl.

mnoho1 neskl. 2. st. viac, viacej pl. N mužský živ. i mnohí -hých, pl. N mužský neživ., ženský a stredný mnohé1 -hých v nepriamych pádoch okrem akuzatívu častejšie sklonné tvary čísl. základná neurčitá ▶ vyjadruje veľký počet al. veľké číselne nevymedzené množstvo niečoho; vyjadruje väčší súhrn (rozličných) jednotlivín; syn. hodne, veľa; viacero; op. málo1: mnoho ľudí, mnohí ľudia; mnoho osobností, mnohé osobnosti; mnoho vody, múky; stálo ma to mnoho námahy; dozvedieť sa m. nového; riešiť mnoho problémov veľa; riešiť mnohé problémy viacero; napriek mnohým starostiam nestráca optimizmus; mať m. spoločného; k mnohým informáciám som sa dostal veľmi ťažko; autor mnohých prác; mnoho diel, mnohé diela sa nepodarí úspešne zavŕšiť; o mnohých veciach som začal uvažovať príliš neskoro; v mnohých prípadoch sa príčina ochorenia nedá zistiť; rieka sa rozvodnila na mnohých miestach; dom postavili pred mnohými rokmi; hrad je opradený mnohými legendamimnoho šťastia, mnoho úspechov želanie obyč. pri lúčení al. v gratuláciách ◘ fraz. mať mnoho rečí veľa a zbytočne rozprávať; [narobiť] mnoho kriku pre nič spôsobiť zbytočný, prehnaný rozruch okolo nejakej záležitosti ◘ parem. ak sa na Vincenta vták z koľaje vody napije, ten rok mnoho vína sľubuje (21. január); mnoho jedál, mnoho nemocí prejedanie škodí zdraviu ▷ ↗ i 2. st. viac1, viacej1, 3. st. najviac1, najviacej1


mnoho2 2. st. viac, viacej prísl. ▶ vyjadruje veľkú mieru, veľký rozsah a pod. deja; syn. hodne, veľa; op. málo: m. čítať, jesť, rozprávať, spať; m. skúsiť v živote; m. sa učiť; vždy m. rečnil; m. nechýbalo a bola by s nami išla; remíza ich stála m.; čoraz viac investujú do vývoja; film viac a viac láka do kín divákov; bolo ich počuť viacej ako obyčajnefraz. mnoho-premnoho veľmi veľa; mnoho si o sebe myslí je veľmi pyšný, namyslený; nemá toho mnoho je dosť chudobný; nemá toho mnoho v hlave nie je dosť múdry; ten znesie mnoho a) dokáže piť veľa (alkoholu) a dlho b) znesie veľa urážok a pod., nie je urážlivý, precitlivený; to je na mňa mnoho a) to je pre mňa veľmi náročné b) ťažko to zvládam c) veľmi zle to vplýva na moje city; to je aj pre koňa mnoho je to nepríjemná, zložitá, ťažká situácia al. povinnosť; to za mnoho nestojí nemá to nijakú cenu, hodnotu ◘ parem. kto sa sám honosí, mnoho v hlave nenosí o namyslených, hlúpych ľuďoch; neboj sa toho, kto hrozí mnoho nie je nebezpečný ten, kto sa veľa vyhráža ▷ ↗ i 2. st. viac2, viacej2, 3. st. najviac2, najviacej2

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

ešte 1. vyjadruje rozmnožovanie, zväčšovanie počtu niečoho, zvyšovanie miery deja a pod. • okrem tohoďalejpotom: nazbierali dubáky, masliaky a ešte, okrem toho, ďalej kuriatka a rýdziky; zostal tam Jano, Jožo, Fero, potom Juro a Mišoviacviacej: Čo chceš viac, viacej?navyše: navyše si zlomil nohukniž. zastar. item

2. vyjadruje trvanie deja • stáleďalejnaďalej: ešte, stále je zima; ďalej, naďalej študujezastar. diaľ

3. v zápornej vete vyjadruje nezačatie deja • doterazdosiaľposiaľdoposiaľ: ešte, doteraz nám nezaplatili; dosiaľ, posiaľ, doposiaľ nevedia písať

4. p. dokonca 1 5. p. možno 2 6. p. navyše 2 7. p. vôbec 1


niekoľkokrát vyjadruje opakovanosť deja v neurčitom počte; vyjadruje neurčitú násobenosť stavu, vlastnosti, spôsobu a pod. • niekoľko rázdakoľkokrátdakoľko rázviackrátviac rázhovor.: viacejkrátviacej ráz: už niekoľkokrát, niekoľko ráz, dakoľko ráz prišla neskoro; viackrát, viac ráz, viacej ráz som ho musel napomenúťniekoľkonásobneviacnásobne: spotreba vody sa niekoľkonásobne, viacnásobne zvýšila; dosiahli niekoľkonásobne, viacnásobne vyššiu produkciuhovor.: párkrátpár rázzopárkrátzopár ráz (naznačuje menší počet opakovanosti deja): (zo)párkrát, (zo)pár ráz mu pomohli v núdzi


nieto vyjadruje priraďovací odstupňúvací vzťah • nietobynietoabynietožebyniebyniežeby, pís. i nie to, nie to by, nie to aby, nieto aby, nieto žeby, nie to že by, nie by, nie žeby: ten ani muche neublíži, nieto(žeby) človeku; cez deň sám nikde nejde, nie(že)by v nocitobôžtobôž nietým menej: sebe nič nekúpi, tobôž (nie), tým menej druhýmtým skôrtým viac: mama sa určite nahnevá, tým skôr, tým viac otec


opakovane vyjadruje okolnosť (niekoľko ráz) opakovaného deja, opakovanej činnosti, opakovaného stavu a pod. • opätovne: opakovane, opätovne sa zamýšľal nad svojou budúcnosťouopäťznovaznovukniž. poznovezried. poznovakniž. zried. poznovu: opäť, znova sa dopúšťajú trestnej činnostizasazasezas: zasa, zase prehraliviackrátviac rázviacej ráz: stromčeky treba viackrát, viac ráz striekaťperiodicky (v pravidelných intervaloch): periodicky zisťovali stav znečistenia


skôr 1. pred určeným časom, časovo pred niekým al. niečím (op. neskôr, neskoršie) • skorejskoršie: vrátil sa skôr, skorej, skoršie, ako sme si mysleliprvvčaššie: druhý raz musím vstať prv, včaššie

2. v bližšie neurčenom čase v minulosti • predtýmkedysivoľakedyprv: skôr, predtým tu bola lúka; kedysi, prv sme mu viacej verilifraz. svojho času

3. vyjadruje väčšiu pravdepodobnosť • skorej: takto sa tam skôr, skorej dostanešľahšiepravdepodobnejšie: vo veľkom meste ľahšie, pravdepodobnejšie nájde prácu

4. zdôrazňuje platnosť výrazu, pred ktorým stojí • skorej: má skôr, skorej záujem získať vplyv v predstavenstveväčšmiviacviacejpredovšetkým: ide mu väčšmi, viac, viacej o vlastný prospech; pôjde jej predovšetkým o deti

5. p. vopred 1


tobôž zdôrazňuje pripojený výraz • tým viactým skôrtým väčšmiešte väčšmi: vždy je smädný a tobôž, tým viac, keď je tak horúco; matka sa bude hnevať a tým skôr otec; radosť budú mať rodičia a deti tým väčšmi, ešte väčšmitým menej (po zápore): nepoznal príčinu ťažkostí a tobôž, tým menej spôsob, ako sa z nich dostaťnietonieto ešte (po zápore): nevládala vstať z postele a nieto (ešte) ísť sama nakúpiťnár.: otobôž (Jesenská)potobôžtýmbôž (Hviezdoslav)


veľakrát vyjadruje násobenosť vo veľkom počte; opakovane vo veľkom počte, v mnohých prípadoch • veľa rázmnohokrátmnoho ráz: veľakrát, veľa ráz sa zamýšľal nad svojou budúcnosťou; mnohokrát, mnoho ráz už vyhral nado mnounejedenkrátnejeden razviackrátviac rázhovor.: viacejkrátviacej ráz: nejedenkrát, nejeden raz, viackrát ho už pristihlinespočetnekrátkniž. nesčíselnekrát: v zahraničí bol už nespočetnekrát, nesčíselnekrátmnohonásobneoveľaexpr.: stonásobnetisícnásobne: je mnohonásobne, oveľa schopnejší ako iníčastoneraz: často, neraz nevedel, ako ďalejexpr.: stokrátsto ráz: stokrát, sto ráz som mu vravel, aby to nerobilexpr. nastokrát: ďakujem vám nastokrátexpr.: tisíckráttisíc rázmiliónkrátmilión ráz: tisíckrát, milión ráz mal príležitosť ospravedlniť saexpr.: tucetkráttucet rázixkrátix ráz: už tucetkrát, ixkrát, ix ráz si to mohol rozmyslieťexpr.: toľkokráttoľko ráz: už toľkokrát, toľko ráz sa vyhrážal, že odíde, ale predsa zostal


viac 1. vyjadruje väčšie neurčité množstvo, väčší neurčitý počet, rozsah (op. menej) • viacej: zarobil viac, viacej ako ostatníviacero: bolo tam viacero dverí

2. vo väčšej miere, vo väčšom rozsahu (op. menej) • viacejväčšmi: čím ďalej, tým viac, viacej sa mu páčila; odvtedy sa väčšmi staral o blaho rodiny

3. (so záporným slovesom) popiera jestvovanie niečoho v čase; vyjadruje skončenie nejakého deja, stavu • viacejuž nikdy: neukazuj sa mu viac, viacej na oči; mladosť sa už nevráti; už nikdy ma sem nedostaneďalejnaďalej: ďalej nemusíš hovoriť; nemusíš sa naďalej namáhaťviackrátviac rázhovor.: viacejkrátviacej ráz: nech sa to viac(ej)krát, viac ráz nestane

4. vyjadruje pribúdanie, pridávanie, pokračovanie • viaceješteokrem toho: bála sa, či si viac, viacej nájde takého dobrého muža; Povedal všetko. Čo chceš ešte, okrem toho?

5. p. skôr 4

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

viac i viacej prísl.

1. 2. st. k mnoho i veľa; väčšie množstvo (čo do rozsahu al. počtu): urobiť v. roboty, zarobiť v. peňazí; vyrábať vždy v. a lepšie; v. spať, v. jesť (ako inokedy); O jedného viacej alebo menej. Ráno sa k nám môže pridať. (Zún.); ak chcete mať viacej práva, viacej chleba v tejto krajine (Taj.); Viacerej hodnostárov sa už v meste nenašlo. (Jes-á) Nemal viac ako tri roky. (Žáry) Keď nie viac, aspoň árenda sa k nim priložila. (Taj.) Viac ľudí viacej môže. (Čaj.); v. očí v. vidí (prísl.) jedinec sa môže mýliť, úsudok kolektívu je spoľahlivejší; raz v., raz menej; v spojeniach stále (vždy) v. a v., oveľa (omnoho) v., ešte v., čím ďalej, tým v., čoraz v. (so slovesom), napr. robiť, vyrábať, mať ap., vyjadruje, zdôrazňuje stupňovanie; v spojeniach ba čo v., a čo v. vyjadruje a zdôrazňuje stupňovanie: A čo viac: sama pani veľkomožná zúčastnila sa pri tomto ponížení. (Kuk.); v. alebo (či) menej vo väčšej al. menšej miere, viac-menej;

2. vyjadruje mieru, isté množstvo niečoho, niekoľko, viacero: niečo sa skladá z v. dielov; v meste je v. stredných škôl; Pred viac rokmi umel. (Bodic.) Bolo počuť rehot viac hlasov. (Jégé) Panský majetok rozpadol sa na viac dielov. (Vaj.)

3. vo väčšej miere, väčšmi: ešte v. niečo zdôrazniť, v. sa usilovať; Toto ho ešte viac rozhorčilo. (Vaj.) Ohne ešte viacej pálili jeho útroby. (Vaj.) veľmi súca; hovor. toto je v. ako isté (jasné) celkom isté (jasné); Od východu sa čím ďalej, tým viacej rozvidnievalo. (Pláv.)

4. so záporným slovesom inokedy, v inom čase, už nie; nikdy nie, vôbec nie: už to v. nepoviem, nespravím; Otec už viac nešiel do sveta. (Janč.) Nevráti sa viacej poroba. (Štítn.) Nebolo viacej pre ňu lieku. (Lajč.) Dvanásti sokoli, sokolovia bieli, akých ľudské oči viacej nevideli. (Botto) Toto je tedakrásavica, akých niet viacej pod slncom. (Zúb.) Čo sa stalo, viac sa neodstane (Škult.) nikdy sa nezmení; (radosť) zakliata dávno, viacej neodkliata (Krčm.); Nikdy viac (viacej)! už nikdy.

5. (so záporným slovesom) naďalej, ďalej, už: Viac (viacej) neváhaj! — Vtedy si uvedomil, že nie je viac Alexom Kostolným. (Sev.) Ani Nosúr sa viac nenamáhal. (Tim.) Dala jej pocítiť, že viac u nej miesta nemá. (Taj.)

6. vyjadruje istú mieru, skôr, skorej: Maco stal sa viac panským kočišom ako sedliackym paholkom. (Taj.) Tichý je už viac starý ako mladý. (Taj.) Pristaví sa pri nej menej pre smäd, a viac zo zvedavosti. (Ráz.) Štrnásť-pätnásťročné, ešte viac dieťa a zrobené, chúďa. (Taj.) Viac vľavo (stojí) okrúhly stôl. (Smrč.) Niekedy treba i obete prinášať, tým viac, že je to len raz do roka. (Kuk.) V chorobe sa dievčatko tým viac upriamilo na jej rozprávky. (Janč.)

7. vyjadruje množenie niečoho, pridávanie, pribúdanie, ešte, ďalej, okrem toho: Tri srdcia skľúčili pocitom opustenosti — ale nič viac. (Fr. Kráľ) Pán Niczky nepovedal nič viac. (Kuk.) Či si já nájdem viac takého? (Tim.) Paholci tŕpli, ale (gazda) ani slova viac o tom. (Taj.) Pomenovala som vašich hostí pravým menom. Čo viac? (Vaj.); keď niektoaspoň o jednu kozu viacej ako ten druhý (Tomašč.); to neznamená nič viac, (a) nič menej iba toľko, je to tak; nebolo mu v. treba to mu stačilo (aby niečo urobil ap.), bolo to pre neho dostačujúcou zámienkou, dostačujúcim popudom

malá hŕba pýta v. (rísl.) ktomajetok, bohatstvo, obyčajne túži po ďalšom; žart. má o koliesko v. je nenormálny


viackrát i viac ráz čísl. nás.

1. niekoľkokrát, mnohokrát: v. niečo opakovať, čítať;

2.význam príslovky často: v. sa vyskytne otázka


viac ráz p. viackrát

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor