Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss hssj

viať veje vejú nedok.

1. (o vetre, vzduchu) pohybovať sa (význ. 1), fúkať, duť, vanúť: v-e teplý južný vietor; neos. od rieky v-lo chladom šíril sa chlad

2. vlnivo sa pohybovať vo vetre, povievať: zástavy v-ú

3. čistiť, cúdiť (obilie): v. žito

→ nové vetry v-ú

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
viať veje vejú vial nedok.

viať veje vejú vej! vial vejúc vejúci viaty viatie nedok.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

duť súvisle a jednosmerne sa pohybovať (o vetre) • fúkaťfučaťdúchať: vietor duje, fúka od severufičaťsvišťaťhvízdať (vydávať pritom vysoký tón): vzduch svišťal okolo násviaťvanúť (s menšou intenzitou): veje teplý vetríkpodúvaťpofukovaťpovievať (chvíľami): od rieky povieval chladvíchoriťvíchriť (s veľkou intenzitou): búrka víchrila za nociburácaťhučať (vydávať aj dunivé zvuky): vietor buráca, hučí


fúkať 1. intenzívne sa pohybovať v prúde (o vetre, vzduchu) • dúchaťprúdiť: od severu fúka, dúcha chladný vietorviaťvanúť (s menšou intenzitou): veje, vanie teplý vánokduťfučaťfičať (s väčšou intenzitou): severák duje, fučí celú nocexpr.: fujačiťfukotať (silne) • pofukovaťpodúvaťpoduchovaťpovievať (chvíľami, s menšou intenzitou): už od rána začalo pofukovať, podúvaťťahaťpoťahovaťprefukovaťpredúvaťprevievať (obyč. menej intenzívne a cez niečo): cez škáry oblokov prefukuje, ťahá, poťahuje

2. púšťať vzduch obyč. zúženými perami • dúchať: fúka, dúcha do polievkynafukovať (napĺňať vzduchom): fúka do lopty, nafukuje loptu

3. hovor. prudko vypúšťať vzduch z nosa (a tým uvoľňovať hlien) • siakať: fúkať, siakať do vreckovkyodfukovať: ustavične odfukuje, utiera si nos


osievať niečo sypké zbavovať nepotrebných, neželateľných čiastočiek • preosievaťpresievať (cez sito al. riečicu): osieva, preosieva múku, kompost; presievať osivocúdiťviaťprevievaťčistiť (presýpaním na vejačke a pod.): cúdiť, čistiť obilie, makhovor. zastar.: rajtarovaťrajtárovať (na vejačke)


previevať 1. (o vetre, vánku a pod.) viatím, fúkaním zasahovať • prefukovaťpredúvať: všetky kúty záhrady previeval, prefukoval čerstvý vetrík; poľanou previeval, predúval svieži vánokovievať (po povrchu): rekreantov ovieva morský vánokprevetrávať: prievan prevetrával izbu

2. presýpaním, na vejačke a pod. čistiť od nepotrebných, neželateľných čiastočiek • viaťcúdiť: veje, previeva, cúdi makpreosievaťpresievaťosievať (cez sito al. riečicu): preosievať, osievať múku na koláče; kompost zakaždým starostlivo presieva, osievahovor. zastar.: rajtarovaťrajtárovať


prúdiť 1. (o tekutine al. o jemných čiastočkách) prúdom, neprerušovane sa pohybovať; vôbec plynule postupovať • tiecť: voda prúdi, tečie z prameňa tenulinkým prúdomliať savaliť sa (silno prúdiť): krv sa leje, valí prúdomkniž. rinúť sanár. cechtať (v množstve): pot sa rinie z čela; slzy sa jej rinú z očístekať (smerom dolu): láva stále prúdi, steká z vrchukolovaťcirkulovaťobiehať (prúdiť v kruhu): krv koluje, cirkuluje, obieha v televíriťkrúžiť: v hlave víria, krúžia myšlienkykniž. plynúť: slová plynú z úst ľahkopulzovaťkniž. tepať (pravidelne prúdiť; o krvi): krv pulzuje, tepe v žiláchprameniťvyvieraťkniž. prýštiť (prúdiť z istého prameňa): spod zeme pramení, vyviera, prýšti liečivá voda

2. súvislo, jednosmerne sa pohybovať • liať sa: slnečné lúče prúdia, lejú sa do izbyťahaťtiahnuť (obyč. o vzduchu): do izby ťahá, tiahne príjemný chlad; od pece tiahne teplo; od záhrad tiahne vôňa kvetovviaťkniž. vanúť (o vetre, vzduchu): z hory prúdi, veje, vanie svieži vetrík


šíriť sa 1. zväčšovať sa do šírky, zväčšovať svoj priestorový, plošný rozmer • rozširovať sa: nákaza sa rýchlo šírila, rozširovalarozťahovať sarozpínať sa: oheň sa rýchlo rozťahoval; pleseň sa rozťahovala po celej izbe; nozdry sa mu zlostne rozpínalibujnieťrásť: kriminalita bujnie, rastie

2. postupovať všetkými smermi (o plynných látkach, o teple, svetle a pod., pren. i o nehmotných veciach) • rozširovať saprenikaťplaziť sa: hmla sa šírila, plazila, prenikala do dolín; teplo, svetlo preniká až semvychádzaťvychodiť (šíriť sa odniekiaľ): z izby vychádza, vychodí dymniesť saviaťkniž. vanúť: zďaleka sa sem nesie, vanie vôňa pečených gaštanov; vanie z neho chlad, nenávisťtiahnuť saťahať satiahnuť: myšlienka odboja sa tiahne, ťahá celou knihou

3. stávať sa všeobecne známym, rozšíreným • rozširovať sa: novina sa rýchlo šírila, rozširovalaexpr. poletovať (o chýroch, rečiach): chýry poletujú z úst do ústprenikať: novoty prenikajú aj na vidiekprenášať satradovať sadediť sa (šíriť sa tradíciou, cez generácie): piesne, zvyky sa prenášali, tradovali z pokolenia na pokolenie

4. p. hovoriť 1


trepotať sa pohybovať sa krátkymi rýchlymi pohybmi • trepať sa: v sieti sa trepoce, trepe ryba; lístky brezy sa trepocú vo vetre; srdce sa trepocemykať sahádzať sa (nie rytmicky): myká, hádže chvostomviaťpovievať (vo vetre): zástavy sa trepocú, vejú


viať 1. intenzívne sa pohybovať v prúde (o vetre, vzduchu) • vanúť: veje, vanie teplý južný vietorfúkaťdúchať: fúka, dúcha chladný vietorfučaťfičaťduť (s väčšou intenzitou): severák fičí, duje celú nocťahaťtiahnuťprúdiť (obyč. jedným smerom): od hory ťahá chlad; do izby prúdi vzduchexpr. fukotať (silne) • pofukovaťpodúvaťpoduchovaťpovievaťzavievať (obyč. menej intenzívne): vietor príjemne pofukuje; z kuchyne zavieva vôňa koláčovprefukovaťpreťahovaťpredúvať (obyč. cez niečo): cez škáry oblokov prefukuje

2. vlnivo sa pohybovať vo vetre • povievať: v oknách vejú, povievajú záclonylietaťpoletovaťpoletúvaťtrepať satrepotať sa: stužky jej poletujú okolo hlavy; trepoce sa jej šatkapren. plápolať: zástavy plápolajú vo vetrepoet. vlať

viať [via-, vá-, vé-, ví-] ndk
1. fúkať, duť, vanúť (o vetre): na mlade sčepy celých pet mesycuw ma se pylny pozor daty, když suche wetry weyu (OR 1672); witr kam chce wege a hlas geho slissis, ale newiss odkud prichazy (Le 1730); Pán, který dopústil, aby wjl vétr od západu nagprudssý (KB 1757); flo: fukam, wegem (KS 1763); a guž pohodlné wetri ku pohnuty lodie wáli (PT 1778); wetrj k Itace weťy začali (PT 1796)
2. vlnivo sa pohybovať (vo vetre), povievať: Duch Svatý, kde chce, wege (CC 1655); lysteček se nech wege, kde wetrjček zawege (Se 18. st)
3. čo čistiť, cúdiť obilie: jtem tu sobothu p(re)d s. Martine(m), kdy wialy owes mestskj (ŽILINA 1585); mlatec na humne (:toku:) mlatj žito (:zbožy:) cepámj, wege z wegačkau (OP 1685); daly sme mlacom, kdy podwozinu mlatilj, potom y wialy, chleby (KRUPINA 1709); ventilare frumentum: zbožj wjti (KS 1763); když se objli wege, což se musý konat i pri mjrnem wetru (HRK 1772)
F. kdo nesege, ten newege (SiN 1678) kto nepracuje, nezaslúži si odmenu; gako kdo sege, tak wege (SiN 1678) o zaslúženej odmene

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu