vhodiť dok. hodením umiestniť: v. list do schránky, mincu do automatu;
nedok. vhadzovať: šport.: v-nie lopty (vo futbale, hádzanej ap.); v-nie hodenie puku rozhodcom medzi dvoch protihráčov (v hokeji), buly
vhodiť -dí -dia vhoď! -dil -diac -dený -denie dok.
vhodiť hodením umiestniť do niečoho, dnu • hodiť: vhodil, hodil list do schránky • mrštiť • vsotiť • sotiť • vstrčiť • strčiť: mrštiť, vsotiť loptu do siete • expr. vraziť • hovor. expr.: šmariť • vcapiť (vhodiť prudkým pohybom): vrazila, šmarila, vcapila kapustu do hrnca • expr. všustnúť (hodením nasypať): všustol zrna do válova • expr.: kydnúť • vkydnúť
vhodiť, -í, -ia dok.
1. (čo do čoho) hodiť niečo dnu, do uzavretého, ohraničeného priestoru: v. mincu do automatu, v. poleno do pece; v. cukor do kávy; Klobásu vhodila do hlinenáka. (Gab.) (Odznak) vhodil do priečinku. (Hor.)
2. (čo kam, na čo) vôbec hodiť niečo niekam, na niečo: susedom vhodiť na nos okuliare (Sládk.);
nedok. vhadzovať
vhodiť dk 1. koho, čo do čoho, na koho, čo, cez čo niekoho al. niečo vrhnúť, hodiť nej. smerom al. do niečoho: Sandor mluwil, abi nebranilj Jeszensky Istvana, ale i sameho abi do ohnya whodili (TURIEC 1672); sklenica se rozpukala, gakžto by geden kamen na nj vhoďjl (RW 1702); whodili ho (Daniela) do gami lewowég; ulapil czrewa swé a z obogjma dwogjma rukama whodil na zástupi lidu (KB 1756); (žena) okrassu ženskú za sebe zwliekla, do ohnya whodyela (PeP 1770); už prešlo pol roka, gako som gích do ohňa whoďila (DS 1795) (Miluláš) w noci ces oblok potagme penize whodil (SJ 18. st) L. v. strelku vystreliť: uslyšite aneb se zvite, že mne zranili, strelku vhodili bolestnu (PV 18. st); v. do väzenia, žalára, temnice uväzniť: mne chytyly a do vezeny whodyly (s. l. 1612); nech w noczy po dome z horiczimi swiczami nechodia, až se nekdo takowy nagdie, nech se do wazeny whody (TRENČÍN 1713); Phythias pre gistotu podezrelu wec do žalara bol whodeny (WS 18. st) F. malička wec gest obnaženemu wetchu kosselu whoditj (KT 1753) aj malá pomoc niekomu, kto je v núdzi, je dobrá; nechag to, čoť sskodi, dokud te smrt neomilna do hrobu nawhodi (GŠ 1758) treba sa vyvarovať všetkeho zlého, kým nie je neskoro; x. bibl kdo gest s wás bez hrjchu, prwny nech na ňu kameň whodj (KB 1756) nikto nie je bez hriechov, a preto nemôže súdiť a trestať iného 2. koho, čo na koho, do čoho uvrhnúť, priviesť niekoho do nepriaznivých okolností, pomerov, do zlého stavu, uvrhnúť na niekoho niečo zlé: whodjm na teba osskliwósti, y s potupu teba trápit budem (KB 1756); iubere tributum alicui: na ňekoho dluh whoditi; depellere aliqvem ad calamitatem: ňekoho do bjdi whoditi (KS 1763); widiss, ó, pany, kde mne cty twég a nebessčanúw boj a obrana whodila (PeP 1771); teba móhli do velkého, prv nežli vislobozeňí obdržíš, nebezpečenstvý vhoďiť (BR 1785) F. v. krk do jarma nechať sa zotročiť: aňy w ginich Boskych a lydskych dobrjch wecach hodnegssa negsi nad Récku zem, do garmu geho tym gessťe snadneg, nežli tato whodiss krk swug (PP 1734); v. hada do lona o nežičení, neprajnosti: hada do luona twého swět tento whodil (SK 1697); v. na seba sľub zaviazať sa sľubom, sľúbiť: čo bi sa snažňejšé, slušňejšé a prám aj sveťejšé pre cirkevníkuv viďelo biťi, či jejích, ktorú oni na seba žádním jsíce roholníckím slibem ňevhoďili, samotnosť, či manželská společnosť? (BR 1785) 3. čo vyplatiť, dať niečo: administratorowé rychtárům a dedinským notariussům platy ročite wymeragj a vhodgá (TURIEC 1796); vhadzovať ndk 1. k 1: kowacž zelezo do zelezoweg wody whaczuwa (KoB 1666) 2. k 2: swetský páni fári ďelili a nasledowňe y seba, y kňezuw do predneseních hríchuw whazuwali (BR 1785); hrjssnjk nech seba samého do nebezpečénstwá nech newhazuge (BlR 18. st) nevovádza; vhádzavať frekv: iniicere, proiicere: wházáwati (PD 18. st); vhodiť sa dk prudkým pohybom sa vrhnúť, skočiť niekam: whodj se nahi medzi trnj a kopriwu (RW 1702); dare se in cruciatum in tormenta: na muki seba whoditi (KS 1763) L. vhodiť sa na šiju niekomu objať niekoho: mládencz na ssigi duchowného otcze se whodyl (PeP 1769); vhadzovať sa ndk kam ponížene, s pokorou sa vrhať niekam: Pane, kdyby se k twég chwále nachylowalo, abych po még smrti w plameňu očissťowém sa trápjwal, hned bych seba pod nohi twé whazowal (BlR 18. st)