veverica -e -ríc ž.
1. lesný hlodavec žijúci na stromoch, zool. Sciurus: vrtká ako v.
2. kožušina tohto zvieraťa: kabát podšitý v-ou;
veveričí príd.: v-ie mláďa, v. chvost;
veverička -y -čiek ž. zdrob.
veverica -ce -ríc ž.
veveríča -čaťa pl. N a A -čatá/-čence G -čat/-čeniec I -čatami/-čencami s.
veverčí p. veverica
veverica, -e, -ríc ž.
1. malý lesný hlodavec žijúci na stromoch, vyznačujúci sa veľkou a ľahkou pohyblivosťou; zool. v. obyčajná (Sciurus vulgaris): je vrtká, rezká ako v. o šikovnej, vrtkej žene al. dievčati; Čiperná sťa veverica vybehla Anka. (Vaj.) Lili ako veverica vyškriabala sa na voz (Vaj.) šikovne, rýchlo.
2. hovor. kožušina z veverice: kabát podšitý v-ou;
veveričí (star. i veverčí), -ia, -ie príd. k 1. v-ie mláďa; v. chvost; srsť z veverčieho chvosta (Ráz.);
veverička, -y, -čiek, zastar. i vevierka, -y, -rok ž. zdrob. expr.: Nad hlavou buk roztiahnutý, na ňom vevierka sa krúti. (Sládk.);
pren. o mladej, šikovnej, vrtkej žene al. dievčati: Do schodišťa (vbehla) mladá dáma... Viete, že mi už nejedna z tých chutných veveričiek prešla cez ruky... ale táto, to bolo niečo! (Jégé) Viem, že máte víno, ty veverička. (Urbk.)
veveríča, -aťa, mn. č. -atá/-ence, -at/-eniec i veverčiatko, -a, -tok str. mláďa veverice: Začul, ako veverica hovorí veveríčaťu. (Karv.) Lapá veveríča. (Hviezd.)
veverica, čes veverka ž zool veverica obyčajná Sciurus vulgaris: wewerica, sisl djri sebe dlubu, w kterjch zimugj (KoB 1666); scrius: wewerice (VTL 1679); sciurus: wewerka, wewerice (GU 1793); viverra: diva veverica (LD 18. st); veveričí príd: voce clamans ipsum actorem caput sciuri vulgo weweryczya hlawka esse cogniminabat (TURIEC 1584); -ička dem: mne teras sskoda podkala, bo my dwe wewericky scurky zedly (ORAVA 1654); sciurus: wewerička (NP 17. st); sciurus: wewerička (KS 1763); sciurulus: wewerička (PD 18. st); sciurus: wewerička (DSL 18. st)