vetry pomn. črevné plyny: zadržiavať vetry • hrub. prdy
vetry, -ov m. mn. č. hovor. plyny v zažívacom trakte, plynatosť v črevách: púšťať v., mať v.
(jeden) vietor; (bez) vetra; (k) vetru; (vidím) vietor; (hej) vietor!; (o) vetre; (s) vetrom;
(dva) vetry; (bez) vetrov; (k) vetrom; (vidím) vetry; (hej) vetry!; (o) vetroch; (s) vetrami;