Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

vietor vetra L vetre mn. vetry m.

1. vzdušný prúd pohybujúci sa horizontálne: (fúka) silný, bočný, severný v., strhol sa v., v. sa obrátil, v-om ošľahaná tvár; za v-om na chránenom mieste i pren. v ústraní

2. odb. vzduch, ovzdušie (v bani); vzduch privádzaný do vys. pece

3. vetry pomn. črevné plyny: zadržiavať v-y

● expr.: rozprávať, tárať do v-a nezodpovedne; bez rozmyslu; byť do v-a byť ľahkomyseľný; → obracať sa, ako v. fúka; kam v., tam plášť byť nestály (v presvedčení); → nové v-y vejú, dujú; vie, odkiaľ v. fúka kde je príčina; bez v-a sa ani lístok (na strome) nepohne všetko má svoju príčinu; vziať niekomu v. z plachát zbaviť ho možnosti, istoty;

vetrový príd.: odb. v-é pomery; hovor. v-é cukríky mentolové;

veterný [-ť-] príd.: v-á búrka víchrica; v-é počasie vetristé; v. mlyn poháňaný vetrom

● → stavať (si) v-é zámky; bojovať proti v-ým mlynom proti nereálnym prekážkam;

veterno vetná prísl.: je v.;

vetrík -a, vetríček -čka m. zdrob. expr.;

vetrisko -a -ísk s., v jedn. i m. zvel.

vetrík ‑a, vetríček ‑čka m.

---

vetríček, vetrík p. vietor

---

vietor, vetra, 6. p. vetre, mn. č. vetry m.

1. pohybujúci sa vzdušný prúd: slabý, mierny, čerstvý, silný, prudký, búrlivý, ostrý, nárazový v.; vlhký, suchý, teplý, ľadový, mrazivý v.; morský, vnútrozemský, pasátový v.; jarný, letný, jesenný v.; severný, južný v.; v. fúka, duje, fičí, šibe, zavýja; hukot v-a; strhol sa, zdvihol sa, schytil sa v.; v. sa obrátil, zmenil smer; v. ženie mraky, prináša dážď, búrku; v. lomcuje stromami; závany, nárazy, nápor v-a; v-om ošľahaná tvár; byť, nachádzať sa za v-om kde nefúka vietor, i pren. byť v bezpečí, mimo ruchu, diania ap.; uháňa, beží, ženie sa, letí ako v., rýchlosťou v-a, s v-om opreteky, kniž. na krídlach v-a rýchle; mladá žena (je) ako jarný vietor (Mňač.) nestála, náladová; stratil sa, zmizol ako v. rýchle; vietor ho zašiel, ofúkol ochorel, prechladol bič vetra (Bod.) prudký vietor; pren.: (zlý) vietor zo zašiel, ofúkol ochorel, prechladol (obyč. o chúlostivých ľuďoch); chrániť, opatrovať ap. niekoho, aby ho ani v. neofúkol úzkostlivo niekoho chrániť, rozmaznávať; Chudorľavý, že by ho vietor odfúkol (Letz) veľmi slabý. Jedného syna mi vietor zavial až tam na Kóreu (Tal.) dostal sa, odišiel až tam; ktorý v. ho sem dovial, doniesol akou náhodou sa sem dostal; vojnový v. (Lajč.) ničivá vojna; revolučný v.; rušné, pohnuté revolučné časy; zavial nový v., nové vetry dujú zmenili sa pomery, nastali nové, iné poriadky

● byť v-om podšitý o prefíkanom, falošnom človeku; hovoriť, rozprávať do v-a nerozvážne, ľahkomyseľne rozprávať, tárať; pustiť niečo do v-a a) nevšímať si, opomenúť; b) (o slovách, o reči) povedať niečo bez uváženia; byť do v-a o ľahkomyseľnom, ľahkovážnom človeku: (Ujček sú) veselý, zhovorčivý — trochu do vetra. (Ráz.-Mart.); obracať sa po v-e, ako v. fúka byť prospechársky bezcharakterný; kam v., tam plášť; bibl., kniž. (je ako) trstina vo v-e (vetrom) sa klátiaca o nestálom, bezcharakternom, prospechárskom človeku; vziať niekomu v. z plachiet pripraviť ho o iniciatívu, predbehnúť ho v iniciatíve; proti vetru sa nedá dúchať (prísl.) prirodzený beh udalostí sa nedá zmeniť; vie, odkiaľ v. duje (fúka, veje) má podozrenie, vie, čo je príčina; Kto v. seje, žne dážď (prísl.) kto spôsobuje zlo, nezhody ap., musí niesť i následky. Nič to zato, že je blato, príde vietor, vyfúka to (prísl.) aj to, čo je zlé, nepríjemné, môže sa pominúť. Bez vetra sa ani list na strome nepohne všetko má svoju príčinu; keď sa o niečom hovorí, klebetí, obyčajne je na tom niečo pravdy. To je všetko len vietor! (Tim.) to nemá stálosti, ceny, to pominie.

2. expr. o pojašenom, neserióznom človeku, pochábeľ, vetroplach: Vieš, že som nie dáky vietor, pochábeľ. (Tim.) Anne bolo smiešno, že by Žúrik mal byť ujčekom Márie, tejto vážnej, usadlej, hlbokej povahy — taký vietor! (Vaj.)

3. odb. vzduch, ktorý sa dostáva do vysokej pece;

vetrový príd. k 1: v-é búrky víchrice; v-é podmienky; v-é vývraty, v-á erózia spôsobené (-á) vetrom; Každý letí, akoby mal krídla vetrové (J. Kráľ) rýchle; hovor. v-é cukríky mentolové;

vetrík, -a i vetríček, -čka, zried. i vetierok, -rka (Kal.) m. zdrob. expr. slabý, mierny vietor, vánok: ľahký, tichý, lahodný, ihravý v.; podúva, povieva v.; pren.; ty si ani vetríka nedopustil na ňu (Tim.) úzkostlivo si ju chránil, rozmaznával si ju; chráni, opatruje ho, aby ho ani v. neofúkol úzkostlivo si ju chránil, rozmaznával si ju; chráni, opatruje ho, aby ho ani v. neofúkol úzkostlivo ho chráni, rozmaznáva ho;

vetrisko, -a, -trísk str. i m. zvel. silný, prudký vietor: v. skučí (J. Kráľ) schytili sa vetriská (Bedn.)

vetrík podstatné meno, mužský rod, neživotné

(jeden) vetrík; (bez) vetríka; (k) vetríku; (vidím) vetrík; (hej) vetrík!; (o) vetríku; (s) vetríkom;

(tri) vetríky; (bez) vetríkov; (k) vetríkom; (vidím) vetríky; (hej) vetríky!; (o) vetríkoch; (s) vetríkmi;

Wetrík

Priezvisko VETRÍK sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 99×, celkový počet lokalít: 23, najčastejšie výskyty v lokalitách:
BANKA, okr. TRNAVA (od r. 1996 PIEŠŤANY) – 33×;
PIEŠŤANY, okr. TRNAVA (od r. 1996 PIEŠŤANY) – 18×;
KOŠECA, okr. POVAŽSKÁ BYSTRICA (od r. 1996 ILAVA) – 6×;
BREZOVÁ POD BRADLOM, okr. SENICA (od r. 1996 MYJAVA) – 5×;
LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ, okr. LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ – 4×;
MORAVANY NAD VÁHOM, okr. TRNAVA (od r. 1996 PIEŠŤANY) – 4×;
TRNAVA, okr. TRNAVA – 4×;
HANDLOVÁ, okr. PRIEVIDZA – 3×;
RATNOVCE, okr. TRNAVA (od r. 1996 PIEŠŤANY) – 3×;
SOKOLOVCE, okr. TRNAVA (od r. 1996 PIEŠŤANY) – 3×;
...

aby mu vetrík chladil ≈ aby mu větřík chladil
mu vetrík chladil spotené ≈ mu větřík chladil zpocené
Pofukoval studený vetrík a ≈ Pofukoval studený větřík a
Pofukoval vlažný vetrík a ≈ Pofukoval vlažný větřík a
studený vetrík a odkiaľsi ≈ studený větřík a odkudsi
vetrík chladil spotené čelo ≈ větřík chladil zpocené čelo
vetrík poprefukuje zvlhnuté vlasy ≈ větřík profoukne zvlhlé vlasy
vlažný vetrík a jabloňové ≈ vlažný větřík a jabloňové
...

mierny májový vetrík, čo ≈ mild May breezes that
mrazivý vetrík mu strapatil ≈ chilly breeze ruffled his
nechala teplý vetrík, aby ≈ letting the warm breeze
svieži vetrík, čo náhle ≈ brisk breezes that suddenly
trepotali sa vo vetríku ≈ fluttering in the breeze
vetrík mu strapatil vlasy ≈ breeze ruffled his hair
vetríku nad nimi, na ≈ the breeze above them
vlhký vetrík vanúci od ≈ damp breeze off the
...