veta -y viet ž.
1. zákl. komunikatívna jednotka jazyka tvoriaca význ. a formálny celok: presne formulované v-y, spájať slová do viet; nevie povedať súvislú v-u neobratne sa vyjadruje; gram. oznamovacia, jednočlenná v., hlavná, vedľajšia v.
2. formálne uzavretá hud. myšlienka, samostatná časť cyklickej hud. skladby
3. odb. poučka: Pytagorova, Euklidova v.;
vetný príd. k 1: v-á konštrukcia, v. celok, v-á súvislosť, v. prízvuk; v. člen; v. základ zákl. člen jednočlennej vety;
vetička -y -čiek ž. zdrob. expr.
veta1, -y, viet ž.
1. gramaticky usporiadané spojenie slov tvoriace významový a formálny celok, alebo jediné slovo vyjadrujúce zakončenú myšlienku; myšlienka vyjadrená slovami: (presne) formulovať vetu, spájať slová do viet, tvoriť vety; používať dlhé, krátky vety; úryvok vety; Bolo počuť len úlomky viet. (Urb.) Nezrozumiteľné, mrmlavé vety chrlili sa z úst. (Vám.); skladáme vetu (Al.); Vymieňame si niekoľko viet, spomíname staré časy (Hor.) rozprávame sa; skomolená, nejasná v.; kostrbatá v. nevybrúsená, nevycibrená; hovor. nevie povedať súvislú vetu zle, neobratne sa vyjadruje; povedať, vyjadriť niečo jednou vetou, i pren. krátko a jadrne; pren.: V hlave jej hučalo, nevedela ešte obliecť myšlienku do vety (Zát.) jasne sa vyjadriť. Prichádza na mňa nával výrečnosti. Spustím lavínu viet (Al.) začnem veľa a rýchle rozprávať; gram. jednoduchá v.; zložená v. súvetie; oznamovacia, žiadacia, opytovacia, zvolacia v.; jednočlenná, dvojčlenná v.; hlavná, vedľajšia v.; stavba, konštrukcia vety
● kniž. to (niečo) znamená bodku za vetou definitívne ukončenie, rozriešenie ap.;
2. obyč. v mn. č. zried. slová, výpoveď: vtipné, vľúdne Hunyadyho vety (Vám.); Hodža klaňal sa Matejovi Belovi pre jeho pekné vety o slovenčine. (Škult.)
● kniž. okrídlená v. všeobecne známy, rozšírený výrok;
3. hud. formálne uzavretá hudobná myšlienka; úsek skladby, charakterizovaný jednotným štýlom; samostatná časť vyklickej hudobnej skladby (napr. sonáty, symfónie): hudobná v.;
4. poučka: mat. Euklidova, Pytagorova v. o riešení pravouhlého trojuholníka; chemická v.;
vetný príd. k 1, 3: (zložitá, jednoduchá) v-á stavba, konštrukcia; v. celok; v-á melódia, intonácia; v. prízvuk; v-é členy;
vetička, -y, -čiek ž. drob. expr.
vetný p. veta
(jeden) vetný; (bez) vetného; (k) vetnému; (vidím) vetného; (hej) vetný!; (o) vetnom; (s) vetným;
(štyria) vetní; (bez) vetných; (k) vetným; (vidím) vetných; (hej) vetní!; (o) vetných; (s) vetnými;
(jeden) vetný; (bez) vetného; (k) vetnému; (vidím) vetný; (hej) vetný!; (o) vetnom; (s) vetným;
(štyri) vetné; (bez) vetných; (k) vetným; (vidím) vetné; (hej) vetné!; (o) vetných; (s) vetnými;
(jedna) vetná; (bez) vetnej; (k) vetnej; (vidím) vetnú; (hej) vetná!; (o) vetnej; (s) vetnou;
(dve) vetné; (bez) vetných; (k) vetným; (vidím) vetné; (hej) vetné!; (o) vetných; (s) vetnými;
(jedno) vetné; (bez) vetného; (k) vetnému; (vidím) vetné; (hej) vetné!; (o) vetnom; (s) vetným;