veta -y viet ž.
1. zákl. komunikatívna jednotka jazyka tvoriaca význ. a formálny celok: presne formulované v-y, spájať slová do viet; nevie povedať súvislú v-u neobratne sa vyjadruje; gram. oznamovacia, jednočlenná v., hlavná, vedľajšia v.
2. formálne uzavretá hud. myšlienka, samostatná časť cyklickej hud. skladby
3. odb. poučka: Pytagorova, Euklidova v.;
vetný príd. k 1: v-á konštrukcia, v. celok, v-á súvislosť, v. prízvuk; v. člen; v. základ zákl. člen jednočlennej vety;
vetička -y -čiek ž. zdrob. expr.