Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma subst

veta -y viet ž.

1. zákl. komunikatívna jednotka jazyka tvoriaca význ. a formálny celok: presne formulované v-y, spájať slová do viet; nevie povedať súvislú v-u neobratne sa vyjadruje; gram. oznamovacia, jednočlenná v., hlavná, vedľajšia v.

2. formálne uzavretá hud. myšlienka, samostatná časť cyklickej hud. skladby

3. odb. poučka: Pytagorova, Euklidova v.;

vetný príd. k 1: v-á konštrukcia, v. celok, v-á súvislosť, v. prízvuk; v. člen; v. základ zákl. člen jednočlennej vety;

vetička -y -čiek ž. zdrob. expr.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
veta ‑y viet ž.; vetný; vetička ‑y ‑čiek ž.

časť niečo z celku: horná časť dediny, rozdeliť niečo na tri častidiel: prvý diel filmudielec (zložitejšia, väčšia časť niečoho): stanový dieleczväzok (samostatná časť väčšieho súboru): prvý zväzok slovníkačiastka: čiastky rokapodiel (časť celku pripadajúca na jednotlivca al. skupinu): dostať svoj podielkvóta (pomerná časť): finančná kvótasúčasťsúčiastka: súčasť, súčiastka oblečeniakus: kus chlebačlánok: článok reťazeohnivoohnivko (časť reťaze): železné ohnivkáetapa: vývinová etapaoddiel: oddiel knihykapitolazastar. artikul (časť niečoho, napr. zákona) • arch. hlava (samostatná časť knihy, spisu a pod.): záverečná kapitola, hlavapasážkniž. pasus (časť slovesného al. hudobného diela): zaujímavá pasáž poviedkypartia: partia symfóniestať (ucelená časť väčšieho textového celku): úvodná stať knihyepocha (obsiahla ucelená časť umeleckého diela): film vo dvoch epocháchvýňatok (časť vybratá z textu, z hudobného diela): výňatky z operyhud. veta (samostatná časť cyklickej hudobnej skladby) • zlomokfragment (malá časť celku, neúplná časť umeleckého diela): zlomok sekundy, zlomok legendy, fragment eposuútržok: útržky rozhovorukniž. úlomok: úlomky vietukážka: predniesť ukážky z dielakniž. výsek (vymedzená časť): výseky zo životakniž. výrez: výrez zo skutočnostizastar. výlomok: výlomky z Jánošíkaúryvok: úryvky z listuzložka (jedna z častí tvoriacich celok): chemická zložka pôdyprvokelement (najjednoduchšia časť celku): stavebné prvky, rozložiť niečo na elementyodb. komponent: komponenty zlúčenínúsek: úsek cestyrajónkniž. región (časť priestoru, územia): poštár obišiel svoj rajónsektor (časť hospodárskeho, územného a pod. celku): družstevný sektor, rozdeliť územie na sektoryštvrť (časť mesta): vilová štvrťhovor. zastar. táľ (časť role) • odb. segment: textový segment


poučenie 1. návod, pokyn na konanie, výklad o niečom, vysvetlenie niečoho a pod. • ponaučenienaučenie: dávať niekomu poučenie, ponaučenie, naučenie; vziať si poučenie, ponaučenie z chýbpoučka (stručné zovšeobecnené poučenie): matematické poučkypríučka (poučenie v podobe niečoho nepríjemného) • zried. príučokzastaráv. príučné: dostať príučku, príučnévýučnélekciaodb. veta: Pythagorova vetaodb.: formulateoréma (všeobecne platné poučenie)

2. p. poznatok


veta p. poučenie 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

Euklidova veta geom. poučka o vzťahoch výšky a strán v pravouhlom trojuholníku


veta1, -y, viet ž.

1. gramaticky usporiadané spojenie slov tvoriace významový a formálny celok, alebo jediné slovo vyjadrujúce zakončenú myšlienku; myšlienka vyjadrená slovami: (presne) formulovať vetu, spájať slová do viet, tvoriť vety; používať dlhé, krátky vety; úryvok vety; Bolo počuť len úlomky viet. (Urb.) Nezrozumiteľné, mrmlavé vety chrlili sa z úst. (Vám.); skladáme vetu (Al.); Vymieňame si niekoľko viet, spomíname staré časy (Hor.) rozprávame sa; skomolená, nejasná v.; kostrbatá v. nevybrúsená, nevycibrená; hovor. nevie povedať súvislú vetu zle, neobratne sa vyjadruje; povedať, vyjadriť niečo jednou vetou, i pren. krátko a jadrne; pren.: V hlave jej hučalo, nevedela ešte obliecť myšlienku do vety (Zát.) jasne sa vyjadriť. Prichádza na mňa nával výrečnosti. Spustím lavínu viet (Al.) začnem veľa a rýchle rozprávať; gram. jednoduchá v.; zložená v. súvetie; oznamovacia, žiadacia, opytovacia, zvolacia v.; jednočlenná, dvojčlenná v.; hlavná, vedľajšia v.; stavba, konštrukcia vety

kniž. to (niečo) znamená bodku za vetou definitívne ukončenie, rozriešenie ap.;

2. obyč. v mn. č. zried. slová, výpoveď: vtipné, vľúdne Hunyadyho vety (Vám.); Hodža klaňal sa Matejovi Belovi pre jeho pekné vety o slovenčine. (Škult.)

kniž. okrídlená v. všeobecne známy, rozšírený výrok;

3. hud. formálne uzavretá hudobná myšlienka; úsek skladby, charakterizovaný jednotným štýlom; samostatná časť vyklickej hudobnej skladby (napr. sonáty, symfónie): hudobná v.;

4. poučka: mat. Euklidova, Pytagorova v. o riešení pravouhlého trojuholníka; chemická v.;

vetný príd. k 1, 3: (zložitá, jednoduchá) v-á stavba, konštrukcia; v. celok; v-á melódia, intonácia; v. prízvuk; v-é členy;

vetička, -y, -čiek ž. drob. expr.


veta2 prísl. len v expr. spojení je v. po niekom, po niečom, niekomu, niečomu niekto je stratený, niečo je stratené, s niekým, s niečím je koniec: Iba oko prižmúriť — a je po vás veta! (Ráz.-Mart.) Veta po jeho vnútornom pokoji. (Škult.) Ak dač nevykonáš, to ti bude veta. (J. Kráľ) Kníšu sa nohy, hádžu ramená, lampa zraku vyhasená. Veta, veta, veta (Sládk.) koniec, zahynul.

Morfologický analyzátor

veta podstatné meno, ženský rod

(jedna) veta; (bez) vety; (k) vete; (vidím) vetu; (o) vete; (s) vetou;

(štyri) vety; (bez) viet; (k) vetám; (vidím) vety; (o) vetách; (s) vetami;


veto podstatné meno, stredný rod

(jedno) veto; (bez) veta; (k) vetu; (vidím) veto; (o) vete; (s) vetom;

(tri) vetá; (bez) viet; (k) vetám; (vidím) vetá; (o) vetách; (s) vetami;

veta
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) veta
G (bez) vety
D (k) vete
A (vidím) vetu
L (o) vete
I (s) vetou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyri) vety
G (bez) viet
D (k) vetám
A (vidím) vety
L (o) vetách
I (s) vetami

veto
stredný rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedno) veto
G (bez) veta
D (k) vetu
A (vidím) veto
L (o) vete
I (s) vetom
stredný rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyri) vetá
G (bez) viet
D (k) vetám
A (vidím) vetá
L (o) vetách
I (s) vetami

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor