Euklidova veta geom. poučka o vzťahoch výšky a strán v pravouhlom trojuholníku
veta1, -y, viet ž.
1. gramaticky usporiadané spojenie slov tvoriace významový a formálny celok, alebo jediné slovo vyjadrujúce zakončenú myšlienku; myšlienka vyjadrená slovami: (presne) formulovať vetu, spájať slová do viet, tvoriť vety; používať dlhé, krátky vety; úryvok vety; Bolo počuť len úlomky viet. (Urb.) Nezrozumiteľné, mrmlavé vety chrlili sa z úst. (Vám.); skladáme vetu (Al.); Vymieňame si niekoľko viet, spomíname staré časy (Hor.) rozprávame sa; skomolená, nejasná v.; kostrbatá v. nevybrúsená, nevycibrená; hovor. nevie povedať súvislú vetu zle, neobratne sa vyjadruje; povedať, vyjadriť niečo jednou vetou, i pren. krátko a jadrne; pren.: V hlave jej hučalo, nevedela ešte obliecť myšlienku do vety (Zát.) jasne sa vyjadriť. Prichádza na mňa nával výrečnosti. Spustím lavínu viet (Al.) začnem veľa a rýchle rozprávať; gram. jednoduchá v.; zložená v. súvetie; oznamovacia, žiadacia, opytovacia, zvolacia v.; jednočlenná, dvojčlenná v.; hlavná, vedľajšia v.; stavba, konštrukcia vety
● kniž. to (niečo) znamená bodku za vetou definitívne ukončenie, rozriešenie ap.;
2. obyč. v mn. č. zried. slová, výpoveď: vtipné, vľúdne Hunyadyho vety (Vám.); Hodža klaňal sa Matejovi Belovi pre jeho pekné vety o slovenčine. (Škult.)
● kniž. okrídlená v. všeobecne známy, rozšírený výrok;
3. hud. formálne uzavretá hudobná myšlienka; úsek skladby, charakterizovaný jednotným štýlom; samostatná časť vyklickej hudobnej skladby (napr. sonáty, symfónie): hudobná v.;
4. poučka: mat. Euklidova, Pytagorova v. o riešení pravouhlého trojuholníka; chemická v.;
vetný príd. k 1, 3: (zložitá, jednoduchá) v-á stavba, konštrukcia; v. celok; v-á melódia, intonácia; v. prízvuk; v-é členy;
vetička, -y, -čiek ž. drob. expr.
veta2 prísl. len v expr. spojení je v. po niekom, po niečom, niekomu, niečomu niekto je stratený, niečo je stratené, s niekým, s niečím je koniec: Iba oko prižmúriť — a je po vás veta! (Ráz.-Mart.) Veta po jeho vnútornom pokoji. (Škult.) Ak dač nevykonáš, to ti bude veta. (J. Kráľ) Kníšu sa nohy, hádžu ramená, lampa zraku vyhasená. Veta, veta, veta (Sládk.) koniec, zahynul.