veta -y viet ž.
1. zákl. komunikatívna jednotka jazyka tvoriaca význ. a formálny celok: presne formulované v-y, spájať slová do viet; nevie povedať súvislú v-u neobratne sa vyjadruje; gram. oznamovacia, jednočlenná v., hlavná, vedľajšia v.
2. formálne uzavretá hud. myšlienka, samostatná časť cyklickej hud. skladby
3. odb. poučka: Pytagorova, Euklidova v.;
vetný príd. k 1: v-á konštrukcia, v. celok, v-á súvislosť, v. prízvuk; v. člen; v. základ zákl. člen jednočlennej vety;
vetička -y -čiek ž. zdrob. expr.
veta vety viet ž.
časť niečo z celku: horná časť dediny, rozdeliť niečo na tri časti • diel: prvý diel filmu • dielec (zložitejšia, väčšia časť niečoho): stanový dielec • zväzok (samostatná časť väčšieho súboru): prvý zväzok slovníka • čiastka: čiastky roka • podiel (časť celku pripadajúca na jednotlivca al. skupinu): dostať svoj podiel • kvóta (pomerná časť): finančná kvóta • súčasť • súčiastka: súčasť, súčiastka oblečenia • kus: kus chleba • článok: článok reťaze • ohnivo • ohnivko (časť reťaze): železné ohnivká • etapa: vývinová etapa • oddiel: oddiel knihy • kapitola • zastar. artikul (časť niečoho, napr. zákona) • arch. hlava (samostatná časť knihy, spisu a pod.): záverečná kapitola, hlava • pasáž • kniž. pasus (časť slovesného al. hudobného diela): zaujímavá pasáž poviedky • partia: partia symfónie • stať (ucelená časť väčšieho textového celku): úvodná stať knihy • epocha (obsiahla ucelená časť umeleckého diela): film vo dvoch epochách • výňatok (časť vybratá z textu, z hudobného diela): výňatky z opery • hud. veta (samostatná časť cyklickej hudobnej skladby) • zlomok • fragment (malá časť celku, neúplná časť umeleckého diela): zlomok sekundy, zlomok legendy, fragment eposu • útržok: útržky rozhovoru • kniž. úlomok: úlomky viet • ukážka: predniesť ukážky z diela • kniž. výsek (vymedzená časť): výseky zo života • kniž. výrez: výrez zo skutočnosti • zastar. výlomok: výlomky z Jánošíka • úryvok: úryvky z listu • zložka (jedna z častí tvoriacich celok): chemická zložka pôdy • prvok • element (najjednoduchšia časť celku): stavebné prvky, rozložiť niečo na elementy • odb. komponent: komponenty zlúčenín • úsek: úsek cesty • rajón • kniž. región (časť priestoru, územia): poštár obišiel svoj rajón • sektor (časť hospodárskeho, územného a pod. celku): družstevný sektor, rozdeliť územie na sektory • štvrť (časť mesta): vilová štvrť • hovor. zastar. táľ (časť role) • odb. segment: textový segment
poučenie 1. návod, pokyn na konanie, výklad o niečom, vysvetlenie niečoho a pod. • ponaučenie • naučenie: dávať niekomu poučenie, ponaučenie, naučenie; vziať si poučenie, ponaučenie z chýb • poučka (stručné zovšeobecnené poučenie): matematické poučky • príučka (poučenie v podobe niečoho nepríjemného) • zried. príučok • zastaráv. príučné: dostať príučku, príučné • výučné • lekcia • odb. veta: Pythagorova veta • odb.: formula • teoréma (všeobecne platné poučenie)
2. p. poznatok
veta p. poučenie 1
Euklidova veta geom. poučka o vzťahoch výšky a strán v pravouhlom trojuholníku
veta1, -y, viet ž.
1. gramaticky usporiadané spojenie slov tvoriace významový a formálny celok, alebo jediné slovo vyjadrujúce zakončenú myšlienku; myšlienka vyjadrená slovami: (presne) formulovať vetu, spájať slová do viet, tvoriť vety; používať dlhé, krátky vety; úryvok vety; Bolo počuť len úlomky viet. (Urb.) Nezrozumiteľné, mrmlavé vety chrlili sa z úst. (Vám.); skladáme vetu (Al.); Vymieňame si niekoľko viet, spomíname staré časy (Hor.) rozprávame sa; skomolená, nejasná v.; kostrbatá v. nevybrúsená, nevycibrená; hovor. nevie povedať súvislú vetu zle, neobratne sa vyjadruje; povedať, vyjadriť niečo jednou vetou, i pren. krátko a jadrne; pren.: V hlave jej hučalo, nevedela ešte obliecť myšlienku do vety (Zát.) jasne sa vyjadriť. Prichádza na mňa nával výrečnosti. Spustím lavínu viet (Al.) začnem veľa a rýchle rozprávať; gram. jednoduchá v.; zložená v. súvetie; oznamovacia, žiadacia, opytovacia, zvolacia v.; jednočlenná, dvojčlenná v.; hlavná, vedľajšia v.; stavba, konštrukcia vety
● kniž. to (niečo) znamená bodku za vetou definitívne ukončenie, rozriešenie ap.;
2. obyč. v mn. č. zried. slová, výpoveď: vtipné, vľúdne Hunyadyho vety (Vám.); Hodža klaňal sa Matejovi Belovi pre jeho pekné vety o slovenčine. (Škult.)
● kniž. okrídlená v. všeobecne známy, rozšírený výrok;
3. hud. formálne uzavretá hudobná myšlienka; úsek skladby, charakterizovaný jednotným štýlom; samostatná časť vyklickej hudobnej skladby (napr. sonáty, symfónie): hudobná v.;
4. poučka: mat. Euklidova, Pytagorova v. o riešení pravouhlého trojuholníka; chemická v.;
vetný príd. k 1, 3: (zložitá, jednoduchá) v-á stavba, konštrukcia; v. celok; v-á melódia, intonácia; v. prízvuk; v-é členy;
vetička, -y, -čiek ž. drob. expr.
veta2 prísl. len v expr. spojení je v. po niekom, po niečom, niekomu, niečomu niekto je stratený, niečo je stratené, s niekým, s niečím je koniec: Iba oko prižmúriť — a je po vás veta! (Ráz.-Mart.) Veta po jeho vnútornom pokoji. (Škult.) Ak dač nevykonáš, to ti bude veta. (J. Kráľ) Kníšu sa nohy, hádžu ramená, lampa zraku vyhasená. Veta, veta, veta (Sládk.) koniec, zahynul.
veta1 prísl nem koniec, o niekom al. niečom stratenom, beznádejnom, s kým al. s čím je koniec, zle, al. o niečom stratenom, s čím je koniec, zle: jak se nesmiluješ (Bože), veta s nami (RL 1645); kde tá snadná letá, giž gestit po ňých weta (CC 1655); wssickni pominuli, giž gest po nich weta (SP 1696); co gsu čerwene lice, co penize sweta, toliko rosa rannj, po nich hned gest weta (PoP 1723-24); gestli sem zahynul, guž ge weta, žádného prostredku neb pomocy nezbýwá (MPS 1777)
veta2 ž nem odplata, odveta: F. v. za v. pomsta, odplata sa vykoná rovnakým spôsobom, ako bola spáchaná krivda, oko za oko, zub za zub: weta za weta (SiN 1678)