Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj subst

veta -y viet ž.

1. zákl. komunikatívna jednotka jazyka tvoriaca význ. a formálny celok: presne formulované v-y, spájať slová do viet; nevie povedať súvislú v-u neobratne sa vyjadruje; gram. oznamovacia, jednočlenná v., hlavná, vedľajšia v.

2. formálne uzavretá hud. myšlienka, samostatná časť cyklickej hud. skladby

3. odb. poučka: Pytagorova, Euklidova v.;

vetný príd. k 1: v-á konštrukcia, v. celok, v-á súvislosť, v. prízvuk; v. člen; v. základ zákl. člen jednočlennej vety;

vetička -y -čiek ž. zdrob. expr.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
veta ‑y viet ž.; vetný; vetička ‑y ‑čiek ž.

veta vety viet ž.

-eta/112917±134 2.72: substantíva ž. N sg. 27631±87 teta/5998 Alžbeta/4409 veta/3691 Iveta/2571 osveta/1110 anketa/912
+75
−81
obeta/847 beta/774 raketa/741 odveta/590 paleta/525 silueta/466 Henrieta/422 (75/4575)

-eta/112917±134 3.18: substantíva s. G sg. 6446 leta/5298 geta/355 veta/311 kvarteta/291 libreta/100 kvinteta/31 sexteta/14 epiteta/13 dueta/12 klepeta/8 (5/13)

-ta/821444±866 2.31: substantíva ž. N sg. 234647→233738
+577
−468
cesta/24116 hodnota/11349 sobota/8905 kvalita/6535 univerzita/6068 teta/5998 teplota/5857 strata/5686 aktivita/4607 fakulta/3765→4514
+121
−225
Alžbeta/4409 veta/3691 realita/3406 Marta/3334 podstata/3002 porota/2845 Iveta/2571 jednota/2503 lopta/2331 (581/122011)

časť niečo z celku: horná časť dediny, rozdeliť niečo na tri častidiel: prvý diel filmudielec (zložitejšia, väčšia časť niečoho): stanový dieleczväzok (samostatná časť väčšieho súboru): prvý zväzok slovníkačiastka: čiastky rokapodiel (časť celku pripadajúca na jednotlivca al. skupinu): dostať svoj podielkvóta (pomerná časť): finančná kvótasúčasťsúčiastka: súčasť, súčiastka oblečeniakus: kus chlebačlánok: článok reťazeohnivoohnivko (časť reťaze): železné ohnivkáetapa: vývinová etapaoddiel: oddiel knihykapitolazastar. artikul (časť niečoho, napr. zákona) • arch. hlava (samostatná časť knihy, spisu a pod.): záverečná kapitola, hlavapasážkniž. pasus (časť slovesného al. hudobného diela): zaujímavá pasáž poviedkypartia: partia symfóniestať (ucelená časť väčšieho textového celku): úvodná stať knihyepocha (obsiahla ucelená časť umeleckého diela): film vo dvoch epocháchvýňatok (časť vybratá z textu, z hudobného diela): výňatky z operyhud. veta (samostatná časť cyklickej hudobnej skladby) • zlomokfragment (malá časť celku, neúplná časť umeleckého diela): zlomok sekundy, zlomok legendy, fragment eposuútržok: útržky rozhovorukniž. úlomok: úlomky vietukážka: predniesť ukážky z dielakniž. výsek (vymedzená časť): výseky zo životakniž. výrez: výrez zo skutočnostizastar. výlomok: výlomky z Jánošíkaúryvok: úryvky z listuzložka (jedna z častí tvoriacich celok): chemická zložka pôdyprvokelement (najjednoduchšia časť celku): stavebné prvky, rozložiť niečo na elementyodb. komponent: komponenty zlúčenínúsek: úsek cestyrajónkniž. región (časť priestoru, územia): poštár obišiel svoj rajónsektor (časť hospodárskeho, územného a pod. celku): družstevný sektor, rozdeliť územie na sektoryštvrť (časť mesta): vilová štvrťhovor. zastar. táľ (časť role) • odb. segment: textový segment


poučenie 1. návod, pokyn na konanie, výklad o niečom, vysvetlenie niečoho a pod. • ponaučenienaučenie: dávať niekomu poučenie, ponaučenie, naučenie; vziať si poučenie, ponaučenie z chýbpoučka (stručné zovšeobecnené poučenie): matematické poučkypríučka (poučenie v podobe niečoho nepríjemného) • zried. príučokzastaráv. príučné: dostať príučku, príučnévýučnélekciaodb. veta: Pythagorova vetaodb.: formulateoréma (všeobecne platné poučenie)

2. p. poznatok


veta p. poučenie 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

Euklidova veta geom. poučka o vzťahoch výšky a strán v pravouhlom trojuholníku


veta1, -y, viet ž.

1. gramaticky usporiadané spojenie slov tvoriace významový a formálny celok, alebo jediné slovo vyjadrujúce zakončenú myšlienku; myšlienka vyjadrená slovami: (presne) formulovať vetu, spájať slová do viet, tvoriť vety; používať dlhé, krátky vety; úryvok vety; Bolo počuť len úlomky viet. (Urb.) Nezrozumiteľné, mrmlavé vety chrlili sa z úst. (Vám.); skladáme vetu (Al.); Vymieňame si niekoľko viet, spomíname staré časy (Hor.) rozprávame sa; skomolená, nejasná v.; kostrbatá v. nevybrúsená, nevycibrená; hovor. nevie povedať súvislú vetu zle, neobratne sa vyjadruje; povedať, vyjadriť niečo jednou vetou, i pren. krátko a jadrne; pren.: V hlave jej hučalo, nevedela ešte obliecť myšlienku do vety (Zát.) jasne sa vyjadriť. Prichádza na mňa nával výrečnosti. Spustím lavínu viet (Al.) začnem veľa a rýchle rozprávať; gram. jednoduchá v.; zložená v. súvetie; oznamovacia, žiadacia, opytovacia, zvolacia v.; jednočlenná, dvojčlenná v.; hlavná, vedľajšia v.; stavba, konštrukcia vety

kniž. to (niečo) znamená bodku za vetou definitívne ukončenie, rozriešenie ap.;

2. obyč. v mn. č. zried. slová, výpoveď: vtipné, vľúdne Hunyadyho vety (Vám.); Hodža klaňal sa Matejovi Belovi pre jeho pekné vety o slovenčine. (Škult.)

kniž. okrídlená v. všeobecne známy, rozšírený výrok;

3. hud. formálne uzavretá hudobná myšlienka; úsek skladby, charakterizovaný jednotným štýlom; samostatná časť vyklickej hudobnej skladby (napr. sonáty, symfónie): hudobná v.;

4. poučka: mat. Euklidova, Pytagorova v. o riešení pravouhlého trojuholníka; chemická v.;

vetný príd. k 1, 3: (zložitá, jednoduchá) v-á stavba, konštrukcia; v. celok; v-á melódia, intonácia; v. prízvuk; v-é členy;

vetička, -y, -čiek ž. drob. expr.


veta2 prísl. len v expr. spojení je v. po niekom, po niečom, niekomu, niečomu niekto je stratený, niečo je stratené, s niekým, s niečím je koniec: Iba oko prižmúriť — a je po vás veta! (Ráz.-Mart.) Veta po jeho vnútornom pokoji. (Škult.) Ak dač nevykonáš, to ti bude veta. (J. Kráľ) Kníšu sa nohy, hádžu ramená, lampa zraku vyhasená. Veta, veta, veta (Sládk.) koniec, zahynul.

veta1 prísl nem koniec, o niekom al. niečom stratenom, beznádejnom, s kým al. s čím je koniec, zle, al. o niečom stratenom, s čím je koniec, zle: jak se nesmiluješ (Bože), veta s nami (RL 1645); kde tá snadná letá, giž gestit po ňých weta (CC 1655); wssickni pominuli, giž gest po nich weta (SP 1696); co gsu čerwene lice, co penize sweta, toliko rosa rannj, po nich hned gest weta (PoP 1723-24); gestli sem zahynul, guž ge weta, žádného prostredku neb pomocy nezbýwá (MPS 1777)

veta2 ž nem odplata, odveta:
F. v. za v. pomsta, odplata sa vykoná rovnakým spôsobom, ako bola spáchaná krivda, oko za oko, zub za zub: weta za weta (SiN 1678)

veta
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) veta
G (bez) vety
D (k) vete
A (vidím) vetu
L (o) vete
I (s) vetou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyri) vety
G (bez) viet
D (k) vetám
A (vidím) vety
L (o) vetách
I (s) vetami

veto
stredný rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedno) veto
G (bez) veta
D (k) vetu
A (vidím) veto
L (o) vete
I (s) vetom
stredný rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) vetá
G (bez) viet
D (k) vetám
A (vidím) vetá
L (o) vetách
I (s) vetami

Zvukové nahrávky niektorých slov

mohol vždy dokončiť vetu pouvait toujours achever la phrase
posledná veta môže vyhĺbiť dernière phrase peut creuser
pretože všetky výrazy, vety car toutes les expressions, les phrases
skladajú tie tri vety composent ces trois phrases
posledná veta môže cette dernière phrase peut
tvoja veta je čin ta phrase est un acte
vetu, jeho veliteľský pohľad phrase, son regard impérieux
vety sa dva mesiace phrases, depuis deux mois
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu