vestibul -u m. vstupná hala niekt. ver. budov: v. divadla, hotela, stanice;
vestibulový príd.
vestibul [-t-] -lu L -le pl. N -ly m.
vestibul -u m. ‹l›
1. priestorná vstupná miestnosť, hala, dvorana verejných budov (železničnej stanice, hotela)
2. vestibulum;
vestibulový príd. k 1
hala 1. priestranná miestnosť, sieň, obyč. vo verejných budovách al. budove • dvorana: športová, staničná, továrenská, montážna hala; dvorana paláca • vestibul (vstupná hala): vestibul divadla, hotela
2. p. predsieň
vestibul p. hala 1
vestibul, -u, 6. p. -e, mn. č. -y m.
1. väčšia, architektonicky upravená vstupná hala, predsieň, vstupná dvorana, obyč. vo veľkých, reprezentačných verejných budovách, napr. v divadlách, v hoteloch, na staniciach ap.: V priestrannom vestibule postávali skupiny akademikov. (Urb.)
2. anat. oválna dutina vo vnútornom uchu tvoriaca prístup k slimáku, predsieň;
vestibulárny i vestibulový príd. k 2 predsieňový: v. aparát zakončenie polohového nervu vo vnútornom uchu, dôležité pre udržanie rovnováhy; v. nerv; v-e poruchy