vertikálny príd. zvislý: v-a poloha, v. prierez;
vertikálne prísl.: v. členený
vertikálne [-t-] prísl.
vertikálny príd. ‹l› zvierajúci pravý uhol s vodorovným (horizontálnym) smerom, zvislý: v. smer, v-a poloha, v-e členenie; v-a priamka, os zvislica, vertikála; astron. v-a kružnica výšková, vertikál;
vertikálne prísl.
stojato postaviac do polohy al. stojac v polohe kolmej na vodorovnú os, hore koncom • nastojato, pís. i na stojato: knihy vložil do poličky stojato, nastojato • zvisle • zvislo • vertikálne: zvislo uložené fľaše • stojačky • postojačky • stojmo: chladničku treba prepravovať stojačky, stojmo • fraz. hore koncom
vertikálne p. stojato
vertikálny príd. kolmý na vodorovnú rovinu, zvislý (op. horizontálny): v. smer, pohyb; v. prierez; v-e línie; v-a poloha; v-a os;
mat., fyz. smerujúci do zemského stredu; tech. v-e motory u ktorých osi valcov sú zvislé;