verný príd.
1. (citovo) úprimne oddaný; dodržiavajúci záväzky: v. priateľ, v-é zviera, v. návštevník (divadla), v. v láske, byť v. svojim zásadám
2. úprimne myslený, opravdivý, skutočný: v. cit, v-á láska, v-é služby
3. pravdivo vystihujúci, presný: v. obraz, opis, v. preklad; historicky v.;
verne prísl.: v. milovať; v. dodržiavať zmluvu; v. podávať udalosť;
vernosť -i ž.: manželská v.
verne 2. st. -nejšie prísl.
doslova 1. bez vynechania slova • doslovne: úlohu doslova, doslovne odpísal od spolužiaka • presne • verne • expr. otrocky: presne, verne zopakoval každý prednesený návrh • slovo po slove: slovo po slove zopakoval, čo mu vraveli • od slova do slova: znova od slova do slova porozprával, čo sa mu stalo • fraz.: do bodky • do (posledného) písmena • do (posledného) písmenka • do (poslednej) litery
2. zdôrazňuje platnosť výrazu, v pravom zmysle slova • doslovne: chlapec ho doslova, doslovne zrazil na zem • priam: doslova, priam sa roztriasol od strachu • naozaj • skutočne: auto kúpil naozaj, skutočne za babku • vôbec • vonkoncom • absolútne: doslova, vôbec na nič sa nezmohol; vonkoncom, absolútne nič nepovedal • fakticky • hovor. fakt • kniž. de facto: fakticky, de facto ani okom nemihol • výslovne: výslovne ho ťahal, len aby prišli včas
verne p. doslova 1
verne p. verný
1. ktorý niečo pravdivo, dobre, presne vystihuje, napodobňuje, presne sa pridržiava niečoho, presne niečomu (obyč. skutočnosti) zodpovedajúci, presný: v-á kópia obrazu; v. opis, v- vylíčenie (napr. deja, udalosti); v-á podoba, v. obraz niečoho, niekoho; v-á napodobenina; v. preklad (z cudzieho jazyka); v-á pamäť; byť v-ým synom svojej doby typickým predstaviteľom; neuveriteľný paradox, a predsa historicky verný (Vaj.) pravdivý; text. v-é vlákno (vlny) ktoré si stále zachováva al. znovu nadobúda svoju vlnitosť;
2. (komu, čomu, v čom) dôsledne dodržiavajúci, plniaci sľub, záväzok, povinnosti, zachovávajúci vernosť, oddaný: byť v. v láske, v. záväzkom, sľubu; v. muž, v-á žena, v-í milenci; v-é zviera, v. pes; v. sluha; v. priateľ, prí.-vrženec, nasledovník; zostať v. svojim zásadám, svojmu povolaniu; verný národu a strane (Fr. Kráľ) v. až do smrti, do hrobu, za hrob veľmi; expr. v. ako pes veľmi; Kalinčiak bol Štúrovi verným opatrovníkom v chorobe. (mráz) Nohy ju niesli ako verný kôň. (Gráf); smútok, verný sprievodca všetkých suchotinárov (jaš.) stály; verný návštevník kaviarní (Urb.) vytrvalý, stály; Pohorelá, verná svojmu menu, vyhorela do tla (Krno) akoby v súhlase so svojím menom;
spodst. verný, -ého, obyč. v mn. č. verní, -ých m. stály, vytrvalý prívrženec niekoho al. niečoho: Oduševnenie verných stupňovalo jeho zápal. (Vaj.) Milí moji verní! Známo vám je, že chcem potrestať odbojnú Viedeň. (Kal.)
3. statočne, úprimne, oddane vykonávaný, myslený ap.; statočný, opravdivý, skutočný v-é služby; sľubovať si v-ú lásku; v. pohľad (Stod.) vyjadrujúci vernosť; Sušil jej ich (slzy) pekným slovom, verným sľubom. (Taj.);
verne prísl.
1. pravdivo, dobre, zodpovedajúco skutočnosti, presne: v. niečo zobrazovať, odrážať, odzrkadlovať, napodobňovať, reprodukovať;
2. dôsledne, spoľahlivo, oddane: v. pri niekom stáť; v. plniť svoje povinnosti; v. niekoho ľúbiť; v. slúžiaci niekomu