verný príd
1. kt. niečo pravdivo, dobre, presne vystihuje, napodobňuje, zodpovedajúci skutočnosti, pravdivý: na to vam davam moju vernu knihu, že na moju vieru nebojte sa ništ (FIĽAKOVO 1562 RaT); tento contract anebo rownost do nasseho werneho protocollu od slowa až do slowa zapsanj gest (B. ŠTIAVNICA 1609); ya prysaham, ze chtem w nassech sprawach mych werny a sprawedliwy byty ze wssemy duchodky y užytky (CA 1698); dwuch člowekúw swedectwj werné gest; werny gest sen, y werny wyklad geho (KB 1756); náramite werná reč, on kdiž Buh byl, y člowekem pre nás zostati ráčil (BlR 18. st)
2. skutočný, ozajstný, pravý: slibugeme, ze gestly czo bude nam k osohu ten list, chczeme na potomny czas z Wassimy Oppatrnostiamy tak nakladaty, obsluhowaty se, yak na werne a prawe susedy zalezy (MOŠOVCE 1569 KL); nasim persim roditsóm, Adamoj, joho szinóm, tak i kásdim vernim potomkóm (HPS 1752); sprawedliwé gest slowo Páňe, y wssecky skutki geho werné (KB 1757); pokánj neskoré može byti werné, wždicky wssak gest nebezpečné; werná skrussenost nepohledáwa cjtjce slzi, ale w sylách dussi litost (BlR 18. st)
3. spravodlivý, oprávnený: alye nudzni verni tslovek, nyebudze opústsen navek, nyegdá verná sádosztz nudznoho nyezahinye pred Bohom joho (DŽ 1752); smrt pobóžnych gest sen, ale bezbóžnych wcházanj toliko do wernég smrti (BlR 18. st)
4. dôsledne dodržiavajúci, plniaci sľub, záväzok, povinnosti, zachovávajúci vernosť, oddaný: wernemu towarissowj bud wernj (KoB 1666); ze wsseckeho sweho hladanya anebo statku poručam mogeg werneg manzelky tretinu (KRUPINA 1682); budú posehnáné vselyaké verné národi (HPS 1752); vstawične swedka sweho w swedomj mame werneho (Se 18. st)
5. statočne, úprimne, oddane vykonávaný, myslený: tento nass sused Stanko wyznal pod swogow dussow zatraczeny a pod wernow prisahow (OPATOVCE 1573); kdezto gest slobodny list, czo gestie predek Gich Milosti panow w kapituli wodlowal za geho predka wernu sluzbu? (TRENČÍN 1647); (hospodárstvo) nadobitych z nasseg werneg pracze (RUŽOMBEROK 1667); gednu polowicz Katky za geg werne opatrowany w mem križi porucžam (KRUPINA 17. st); tato gest ostatňa, oprawdiwa a werna wule ma (BD 1768); kďiž múdré toto pozbuďeňí vstúpilo do ducha tvého, dopusť, bich ťi vernú mú k tebe lásku preukázal (BR 1785)
6. vieryhodný: ga, Yakub Vhlyar, wiznawam s timto napsanim mutungem a rewersem, že pro wernu gistotu gednostagny rewers z mogy zwiklu pečety potwrdzeny wen widawam (BOCA 1674); čo umeňú malára scházilo, to podpis werními pečeďámi potwrzený doplňuwal (BR 1785)
L. dať k v-ej ruke, k v-ým rukám; dať, položiť, schovať do v-ých rúk; byť pri v-ých rukách s dôverou požičať al. dať do úschovy niečo, mať niečo v úschove u niekoho spoľahlivého, poctivého: komu ty penieze k werney rucze daty? (ŽK 1454); mam penezy hotowych v Missa Hwizdača, ktere sem dala do wernich ruku schowat (ZVOLEN 1590); (Madlena) byla sweg matkj k wernym rukam schowaty dala fl 3 (S. ĽUPČA 1603); pozustale penjze, ktere byly pri wernych ruku fl 18, d 47, te giste penyze se odali geho manzelcze na zito (ZVOLEN 1622); subst verný m
1. stály, vytrvalý prívrženec niekoho al. niečoho: Gezu Kriste, wikupiteli, genžs wstal z mrtwých ráno w neďeli, Vťessyl gsy swé werné (CC 1655); Pán Buoh szvojich verních z vládnu ruku szvú provadzi (DŽ 1752); zhromáždil Yudas zhromáždenj wernych y cyrkew kóstela židowského (KB 1756); cisár werným daruval (statky) (ASL 18. st)
2. príslušník cirkvi (obyč. kresťanskej), veriaci: wložyss prst swug sem a wjc ruce me a wstahni swu a wpust w bok mug a nebudjž newericy, ale werni (CS 18. st); -e prísl
1. k 1: wi nam widawate swedecztwi, že sme werne učily swate evangelium o Spasitely nassem Gežissy Krystu (TC 1631); mosel sem častejší na ňu pozorovat, chtíce ju (pani) perečkem verne vymalovat (ASL 1701); možess-ly werne wypoweďeti sen, ktery sem wiďel a wyklad geho? (KB 1756); swedek nech rozpowj poradne a werne wssecko, co pocul a widel o wadenj (PUKANEC 1789)
2. k 2: werne preto psotny gest, kdo z lásku Božj nehorj; Kristus P. za zastupca ráči bywati tym, který werne čina pokánj (BlR 18. st)
3. k 3: kdy ten czas przyde, gest mu (tovarišovi) powynen ten mystr geho, v ktereho praczowal, werně peniz na peniz polozyty a zaplatity (CA 1669); (seno) že by z druhim wgedno zmessane nebilo, ale oswe, to ale werne a sprawedlywe necht sa gak zroby, tak take odloži (HRANOVNICA 1795)
4. k 4: pro weczy bezpecznost hledycz dali sme spoleczne timto zwyssnapsane puncty, zeby wedle tych werne wybgerati mohol mita mitnik (RADVAŇ 1702); ten pastir, ktery sobe zwerene owce nepase werne, ale toliko powrchne, abj mzdu bral, ten nenj oprawdjwj pastir (CS 18. st)
5. k 5: mlynar dlužen okolo zamku co potreby delať, item slady a obilie vernie mlieť (ORAVA 1625 U2); jeden konik podle roskazani nasseho wernie služil (SKLABIŇA 1673); (páni) rozkasugj tjmto (sluhom) robotu a rozdawagj wikonawanj prace, ktere od nich werne (:pilne:) wikonane byti magj (OP 1685); každy myster ma Panu Bohu wernye, stale a naležite služity (BREZNO 1701); jestli ma ňeklameš, než verňe milujíciho verňe miluješ, i prekážka táto múže biť prevládaná (BR 1785)
F. kdo pomaly werne zbjra, welky poklad nadobywa (Se 18. st) usilovnosťou a vytrvalosťou možno veľa dosiahnuť, docieliť; -osť ž
1. vieryhodnosť, hodnovernosť: pre vernost a gistotu lepssy podepsal sem swu vlastnu ruku vt supra annj 1601 (BÁTOVCE 1601); pre wernost tohoto dokonany do nasseg knihy obecneg zapisugeme (OČOVÁ 1772)
2. presné a stále zachovávanie povinností a záväzkov, oddanosť: daleg prosym pana meho Gežysse Krysta, aby mi racžyl daty dar Ducha Swateho, wernost, naboženstwy, pokoru, trpezliwost a vstawicžnu wieru (BAg 1585); ponevadž pak každeho verneho a spravedliveho služebnika ta jest povinnost, obzvlašte ktery se prisahu na vernost zavaže, aby vrchnost svu od škody varoval (VRŠATEC 1683 U2); Jahel podvodna Pysara milovala, gemu zachovatj vernost y zivot slibuvala (KC 1791)