Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

veriť nedok.

1. byť presvedčený o jestvovaní niekoho, niečoho: v. na sny, na duchov; v. v zázraky, na zázraky i pren. pripúšťať nemožné; v., že vo vesmíre je život

2. náb. byť presvedčený o jestvovaní Boha a slobodne súhlasiť so všetkými pravdami, kt. zjavil; mať náboženskú vieru, byť veriaci, op. neveriť, byť ateista: v. v Boha, v. vo večný život; celá rodina v-í

3. byť presvedčený o pravdovravnosti niekoho, o pravdivosti niečoho: treba mu v., hovorí pravdu; nev-í mu ani slovo; ja tým rečiam nev-m

4. dôverovať: viac v-í cudzím ako svojim, slepo v. každému

5. dúfať: pevne v-m, že nakoniec zvíťazíme

6. hovor. v zápore s neurč.modálny význ., nebyť schopný, nemôcť: nev-í sa už dočkať konca

sýty hladnému, lačnému nev-í; nev-l vlastným očiam, ušiam bol prekvapený, čo vidí, počuje

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
veriť ‑í ‑ia nedok.
veriť sa ‑í ‑ia nedok.

dôverovať cítiť náklonnosť a dôveru k niečomu, k niekomu, v niečo • mať dôveru: dôveroval synovi; mal dôveru v úspechyveriťspoliehať sa: veril kolektívu, spoliehal sa na vlastné silykniž. úfať (sa): úfal sa v deťoch


dúfať očakávať s nádejou, že sa niečo uskutoční • mať nádej: dúfal, mal nádej, že sa vec podarísľubovať si: veľa si od toho sľubuještrúfať: už netrúfala, že prídekniž.: nádejať saúfať (sa): nádejali sa, úfali (sa), že sa skoro uzdravíspoliehať saveriť (s presvedčením): spolieha sa na tvoju pomoc, verí v tvoju pomocnár. trôfať


počítať 1. zisťovať počet, množstvo; vykonávať matematické úkony • rátať: gazdiná počíta, ráta husi; žiaci počítajú, rátajú príklady spamätikalkulovať (počítať podľa rozličných údajov): kalkulovať náklady na stavburiešiť (počítať zložitejšie úlohy): riešiť rovnicuzastar. počtovať: kto počtuje, ten gazdujehovor. zastar. rechnovať

2. myslieť na niečo ako na možné • rátať: treba počítať, rátať s tým, že bude pršaťmať na zretelibrať do úvahy: máme na zreteli, berieme do úvahy matkino slabé zdravienezabúdať (na niečo)

3. mať vieru v niečo, čo sa má uskutočniť v budúcnosti • rátať: počítala, rátala, že si chlapca získamyslieť (si)mieniťveriťdúfať: myslel (si), mienil, veril, že jeho námietky prijmúnazdávať sadomnievať sapredpokladať: nazdávať sa, domnievať sa, že všetko pôjde dobrekalkulovať (vypočítavo rátať s niečím): kalkulujú s tým, že na chybu nik nepríde

4. na základe osobného úsudku al. istých znakov dávať do istej skupiny • rátať: nepočíta, neráta ho medzi svojich priateľovzaraďovaťzahŕňať: prácu v záhrade zaraďujeme, zahŕňame do aktívneho oddychuzastar. počitovať: počituje i seba k rodinepokladaťpovažovať: pracovitosť pokladá, považuje za jeho základnú vlastnosťmať za: vždy ho mala za slabochahodnotiť: hodnotia ho ako čestného človekahovor. držať: Prečo ma držíš za nevedomého?posudzovaťklasifikovať: posudzuje, klasifikuje sa to ako priestupok

5. požadovať istú sumu • rátaťúčtovať: počítať, rátať, účtovať za kus 20 Skfakturovať (istú sumu požadovať faktúrou): fakturovali nám za tovar viac, ako sme predpokladali


prisahať sa uisťovať o niečom formou slávnostného vyhlásenia al. formou sľubu s odvolaním sa na Boha, Bibliu a pod. • prisahaťzaprisahávať sa: prisahal (sa), že rodinu pomstí; prisahá (sa), zaprisaháva sa, že do domu viac nevkročíveriť sazaverovať sa: musel sa pred všetkými veriť, zaverovať, že on to neurobilbožiť sa: boží sa, že sa polepšídušiť sa (o pravdivosti niečoho uisťovať slovami na moj dušu): stále sa duší, ale nik mu už neverízaklínať sakliať sa (prisahať sa formou kliatby): zaklína sa, že radšej zomrie, akoby mala porušiť sľubnár. hromiť sa (Kálal)expr. biť sa do pŕs (uisťovať o niečom vytŕčavým vyhlasovaním)


veriť sa p. prisahať


veriť 1. byť presvedčený o dôveryhodnosti, spoľahlivosti, pravdovravnosti niekoho • dôverovať: verí, dôveruje synovikniž. zastar. verovať

2. byť presvedčený o kladnom vývoji niečoho • dúfaťmať nádej: verí, dúfa v uzdravenie; máme nádej, že zvíťazímekniž. nádejať sakniž. zastar. verovať

3. hovor. (v zápore) nebyť schopný • nemôcťnevedieť: neverí, nevie sa už dočkať konca; nemôže sa dočkať prázdnin

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

verať sa p. veriť sa


veriť, -í, -ia nedok.

1. (v koho, v čo, na koho, na čo, zried. i koho) mať subjektívny pocit pravdepodobnosti, istoty o jestvovaní niečoho, čo sa nedá objektívne dokázať, byť presvedčený o existencii niekoho, niečoho: v. v boha, v nesmrteľnosť duše, v posmrtný život; Na boha veríš. (Vaj.); v. na sny; v. v zázraky, na zázraky, i pren. hovor. pripúšťať, že sa môže stať niečo nepravdepodobné, nemožné; Neverím na nijaké strigy. (Jégé) Neveríte na moc, na existenciu zlého? (Vaj.) Keď sa vám postavil pred oči, skoro som začal veriť na duchov. (Pláv.) Jedného boha a jedného Krista veríme i my evanjelici i vy katolíci. (Jégé)

2. (komu, čomu, v koho, v čo, čo, na čo, so spoj. že i bezpredm., zastar. i v kom) mať vieru v niekoho, v niečo, byť presvedčený, že niečo je pravdivé, že niekto má, hovorí pravdu: pevne, bezvýhradne, slepo v. niekomu, niečomu, v. niekoho, v niečo; v. strane; Mária verí Potočanovi na slovo. (Jaš.) Svätopluk verí, že je tou, za akú sa vydáva. (Min.) Verila každému jeho slovu. (Taj.) Neverím vám ani slovo. (Zát.) Človeku sa nechce veriť, že sa to má stať. (Laz.) Nemôžem, verte mi na svedomie, nemôžem. (Jes-á) Verte, každé lúčenie bolí. (Al.) Ver-never, vždy má pravdu (Taj.) či veríš alebo nie. Zo služby si ju bral starý otec, a ani by ste neverili, akým podivným spôsobom. (Taj.) Čo ti ľudia vravia, na to never. (Kal.) Neveríme my na vaše reči, richtár. (Jil.) My sme ho aj milovali, verili v ňom. (Tim.) Kto neverí, nech tam beží. (úsl.)

Sýty lačnému (hladnému) neverí (prísl.) o nepochopení pre potreby druhého človeka ktodostatok niečoho, často nemá pochopenie pre toho, kto ho nemá.

3. (komu, čomu) byť presvedčený o dôveryhodnosti, spoľahlivosti niekoho, niečoho, dôverovať: Vy, otecko, veríte viacej iným ako mne. (Vans.) Veríš kadejakým lotrom. (Jégé) Nedaj sa im zavádzať! Nemožno im veriť! (Ondr.)

nechcel v. vlastným (svojim) očiam, ušiam, zmyslom, svojmu sluchu; (vlastným) očiam, ušiam neveril bol veľmi prekvapený;

4. (v čo, čomu) byť pevne presvedčený o kladnom vývoji niečoho, o kladných stránkach niečoho, pevne dúfať: v. v uzdravenie, v úspech, v. v (lepšiu, krajšiu) budúcnosť; v. svojim silám; Verím v storaké možnosti. (Al.) Kollár veril v Slovanstvo. (Krčm.) Verím v hrdinstvo. (Stod.) akosi nemôžem veriť v otcovu vážnosť. (Al.) Veril vo svoju šťastnú hviezdu. (Tomašč.) že bude raz mať šťastie, úspech.

5. mať náboženskú vieru, prijímať, uznávať všetko, čo predpisuje niektoré vierovyznanie, byť veriaci: Neverí, je ateista.

6. hovor. (v zápore; s neurč.) má modálny význam nebyť schopný niečoho, nemôcť: taký pekný hlas, že sa ono neverí napočúvať, keď starej materi príde vôľa na spev. (Janč.) (Mladá chasa) neverí dočkať, kým s počne tranšírovať škopec. (Kuk.) Kráľovná neverí dočkať, hľa, pobrala sa sem sama. (Hviezd.);

dok. k 1, 2, 3, 4 uveriť


veriť sa, -í, -ia (nár. i verať sa, -á, ajú) nedok. (bezpredm. i čím) dovolávať sa viery, boha, cti ap., zaverovať sa, prisahať sa, božiť sa: Veril sa, že nikdy neprekročí prah domu Adamovho. (Tim.) Tak už bude žiť bez nej, a ako sa veril! (Tim.) Verili sa, že sa skôr nebo a zem zrútia, ako oni od svojej vlastnej krvi odstúpia. (Kal.) Veral sa Tomáš, vložiac si dlaň na prsia. (Kuk.) Veral sa čestným slovom. (Jes-á) Verá sa, že nemá len dvojšesták, a teraz vytiahne zlatník. (Kuk.);

dok. zaveriť sa (nár. i zaverať sa)

Morfologický analyzátor

veriť nedokonavé sloveso
(ja) verím VKesa+; (ty) veríš VKesb+; (on, ona, ono) verí VKesc+; (my) veríme VKepa+; (vy) veríte VKepb+; (oni, ony) veria VKepc+;

(ja som, ty si, on) veril VLesam+; (ona) verila VLesaf+; (ono) verilo VLesan+; (oni, ony) verili VLepah+;
(ty) ver! VMesb+; (my) verme! VMepa+; (vy) verte! VMepb+;
(nejako) veriac VHe+;
weriť_1 weriť weriť_2 weriť

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor