Slovenské slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4

z r. 2003.

veriť nedok.

1. byť presvedčený o jestvovaní niekoho, niečoho: v. na sny, na duchov; v. v zázraky, na zázraky i pren. pripúšťať nemožné; v., že vo vesmíre je život

2. náb. byť presvedčený o jestvovaní Boha a slobodne súhlasiť so všetkými pravdami, kt. zjavil; mať náboženskú vieru, byť veriaci, op. neveriť, byť ateista: v. v Boha, v. vo večný život; celá rodina v-í

3. byť presvedčený o pravdovravnosti niekoho, o pravdivosti niečoho: treba mu v., hovorí pravdu; nev-í mu ani slovo; ja tým rečiam nev-m

4. dôverovať: viac v-í cudzím ako svojim, slepo v. každému

5. dúfať: pevne v-m, že nakoniec zvíťazíme

6. hovor. v zápore s neurč. má modálny význ., nebyť schopný, nemôcť: nev-í sa už dočkať konca

● sýty hladnému, lačnému nev-í; nev-l vlastným očiam, ušiam bol prekvapený, čo vidí, počuje

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.

veriť ‑í ‑ia nedok.

veriť sa ‑í ‑ia nedok.

Synonymický slovník slovenčiny

z r. 2004.

dôverovať cítiť náklonnosť a dôveru k niečomu, k niekomu, v niečo • mať dôveru: dôveroval synovi; mal dôveru v úspechy • veriť • spoliehať sa: veril kolektívu, spoliehal sa na vlastné sily • kniž. úfať (sa): úfal sa v deťoch

dúfať očakávať s nádejou, že sa niečo uskutoční • mať nádej: dúfal, mal nádej, že sa vec podarí • sľubovať si: veľa si od toho sľubuješ • trúfať: už netrúfala, že príde • kniž.: nádejať sa • úfať (sa): nádejali sa, úfali (sa), že sa skoro uzdraví • spoliehať sa • veriť (s presvedčením): spolieha sa na tvoju pomoc, verí v tvoju pomoc • nár. trôfať

počítať 1. zisťovať počet, množstvo; vykonávať matematické úkony • rátať: gazdiná počíta, ráta husi; žiaci počítajú, rátajú príklady spamäti • kalkulovať (počítať podľa rozličných údajov): kalkulovať náklady na stavbu • riešiť (počítať zložitejšie úlohy): riešiť rovnicu • zastar. počtovať: kto počtuje, ten gazduje • hovor. zastar. rechnovať

2. myslieť na niečo ako na možné • rátať: treba počítať, rátať s tým, že bude pršať • mať na zreteli • brať do úvahy: máme na zreteli, berieme do úvahy matkino slabé zdravie • nezabúdať (na niečo)

3. mať vieru v niečo, čo sa má uskutočniť v budúcnosti • rátať: počítala, rátala, že si chlapca získa • myslieť (si) • mieniť • veriť • dúfať: myslel (si), mienil, veril, že jeho námietky prijmú • nazdávať sa • domnievať sa • predpokladať: nazdávať sa, domnievať sa, že všetko pôjde dobre • kalkulovať (vypočítavo rátať s niečím): kalkulujú s tým, že na chybu nik nepríde

4. na základe osobného úsudku al. istých znakov dávať do istej skupiny • rátať: nepočíta, neráta ho medzi svojich priateľov • zaraďovať • zahŕňať: prácu v záhrade zaraďujeme, zahŕňame do aktívneho oddychu • zastar. počitovať: počituje i seba k rodine • pokladať • považovať: pracovitosť pokladá, považuje za jeho základnú vlastnosť • mať za: vždy ho mala za slabocha • hodnotiť: hodnotia ho ako čestného človeka • hovor. držať: Prečo ma držíš za nevedomého? • posudzovať • klasifikovať: posudzuje, klasifikuje sa to ako priestupok

5. požadovať istú sumu • rátať • účtovať: počítať, rátať, účtovať za kus 20 Sk • fakturovať (istú sumu požadovať faktúrou): fakturovali nám za tovar viac, ako sme predpokladali

prisahať sa uisťovať o niečom formou slávnostného vyhlásenia al. formou sľubu s odvolaním sa na Boha, Bibliu a pod. • prisahať • zaprisahávať sa: prisahal (sa), že rodinu pomstí; prisahá (sa), zaprisaháva sa, že do domu viac nevkročí • veriť sa • zaverovať sa: musel sa pred všetkými veriť, zaverovať, že on to neurobil • božiť sa: boží sa, že sa polepší • dušiť sa (o pravdivosti niečoho uisťovať slovami na moj dušu): stále sa duší, ale nik mu už neverí • zaklínať sa • kliať sa (prisahať sa formou kliatby): zaklína sa, že radšej zomrie, akoby mala porušiť sľub • nár. hromiť sa (Kálal) • expr. biť sa do pŕs (uisťovať o niečom vytŕčavým vyhlasovaním)

veriť sa p. prisahať

veriť 1. byť presvedčený o dôveryhodnosti, spoľahlivosti, pravdovravnosti niekoho • dôverovať: verí, dôveruje synovi • kniž. zastar. verovať

2. byť presvedčený o kladnom vývoji niečoho • dúfať • mať nádej: verí, dúfa v uzdravenie; máme nádej, že zvíťazíme • kniž. nádejať sa • kniž. zastar. verovať

3. hovor. (v zápore) nebyť schopný • nemôcť • nevedieť: neverí, nevie sa už dočkať konca; nemôže sa dočkať prázdnin

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968^*.

verať sa p. veriť sa

veriť, -í, -ia nedok.

1. (v koho, v čo, na koho, na čo, zried. i koho) mať subjektívny pocit pravdepodobnosti, istoty o jestvovaní niečoho, čo sa nedá objektívne dokázať, byť presvedčený o existencii niekoho, niečoho: v. v boha, v nesmrteľnosť duše, v posmrtný život; Na boha veríš. (Vaj.); v. na sny; v. v zázraky, na zázraky, i pren. hovor. pripúšťať, že sa môže stať niečo nepravdepodobné, nemožné; Neverím na nijaké strigy. (Jégé) Neveríte na moc, na existenciu zlého? (Vaj.) Keď sa vám postavil pred oči, skoro som začal veriť na duchov. (Pláv.) Jedného boha a jedného Krista veríme i my evanjelici i vy katolíci. (Jégé)

2. (komu, čomu, v koho, v čo, čo, na čo, so spoj. že i bezpredm., zastar. i v kom) mať vieru v niekoho, v niečo, byť presvedčený, že niečo je pravdivé, že niekto má, hovorí pravdu: pevne, bezvýhradne, slepo v. niekomu, niečomu, v. niekoho, v niečo; v. strane; Mária verí Potočanovi na slovo. (Jaš.) Svätopluk verí, že je tou, za akú sa vydáva. (Min.) Verila každému jeho slovu. (Taj.) Neverím vám ani slovo. (Zát.) Človeku sa nechce veriť, že sa to má stať. (Laz.) Nemôžem, verte mi na svedomie, nemôžem. (Jes-á) Verte, každé lúčenie bolí. (Al.) Ver-never, vždy má pravdu (Taj.) či veríš alebo nie. Zo služby si ju bral starý otec, a ani by ste neverili, akým podivným spôsobom. (Taj.) Čo ti ľudia vravia, na to never. (Kal.) Neveríme my na vaše reči, richtár. (Jil.) My sme ho aj milovali, verili v ňom. (Tim.) Kto neverí, nech tam beží. (úsl.)

● Sýty lačnému (hladnému) neverí (prísl.) o nepochopení pre potreby druhého človeka kto má dostatok niečoho, často nemá pochopenie pre toho, kto ho nemá.

3. (komu, čomu) byť presvedčený o dôveryhodnosti, spoľahlivosti niekoho, niečoho, dôverovať: Vy, otecko, veríte viacej iným ako mne. (Vans.) Veríš kadejakým lotrom. (Jégé) Nedaj sa im zavádzať! Nemožno im veriť! (Ondr.)

● nechcel v. vlastným (svojim) očiam, ušiam, zmyslom, svojmu sluchu; (vlastným) očiam, ušiam neveril bol veľmi prekvapený;

4. (v čo, čomu) byť pevne presvedčený o kladnom vývoji niečoho, o kladných stránkach niečoho, pevne dúfať: v. v uzdravenie, v úspech, v. v (lepšiu, krajšiu) budúcnosť; v. svojim silám; Verím v storaké možnosti. (Al.) Kollár veril v Slovanstvo. (Krčm.) Verím v hrdinstvo. (Stod.) Už akosi nemôžem veriť v otcovu vážnosť. (Al.) Veril vo svoju šťastnú hviezdu. (Tomašč.) že bude raz mať šťastie, úspech.

5. mať náboženskú vieru, prijímať, uznávať všetko, čo predpisuje niektoré vierovyznanie, byť veriaci: Neverí, je ateista.

6. hovor. (v zápore; s neurč.) má modálny význam nebyť schopný niečoho, nemôcť: Má taký pekný hlas, že sa ono neverí napočúvať, keď starej materi príde vôľa na spev. (Janč.) (Mladá chasa) neverí dočkať, kým s počne tranšírovať škopec. (Kuk.) Kráľovná neverí dočkať, hľa, pobrala sa sem sama. (Hviezd.);

dok. k 1, 2, 3, 4 uveriť

veriť sa, -í, -ia (nár. i verať sa, -á, ajú) nedok. (bezpredm. i čím) dovolávať sa viery, boha, cti ap., zaverovať sa, prisahať sa, božiť sa: Veril sa, že nikdy neprekročí prah domu Adamovho. (Tim.) Tak už bude žiť bez nej, a ako sa veril! (Tim.) Verili sa, že sa skôr nebo a zem zrútia, ako oni od svojej vlastnej krvi odstúpia. (Kal.) Veral sa Tomáš, vložiac si dlaň na prsia. (Kuk.) Veral sa čestným slovom. (Jes-á) Verá sa, že nemá len dvojšesták, a teraz vytiahne zlatník. (Kuk.);

dok. zaveriť sa (nár. i zaverať sa)

Morfologický analyzátor

veriť nedokonavé sloveso
(ja) verím VKesa+; (ty) veríš VKesb+; (on, ona, ono) verí VKesc+; (my) veríme VKepa+; (vy) veríte VKepb+; (oni, ony) veria VKepc+;

(ja som, ty si, on) veril VLesam+; (ona) verila VLesaf+; (ono) verilo VLesan+; (oni, ony) verili VLepah+;
(ty) ver! VMesb+; (my) verme! VMepa+; (vy) verte! VMepb+;
(nejako) veriac VHe+;