verejný príd.
1. týkajúci sa všetkých členov nejakého väčšieho spoločenského celku (napr. obce, štátu), celej spoločnosti, na ktorom sú zainteresovaní všetci členovia nejakého väčšieho spoločenského celku, celej spoločnosti, spoločenský, spoločný: v. prospech, v. úžitok, v-é záujmy, v-é dobro, blaho; v. poriadok; udalosti v-ého života, zúčastňovať sa vo v-om živote; v-á činnosť, v-í činitelia; rozhodovať o v-ých veciach, záležitostiach; (zastávať) v. úrad, zastávať v-ú funkciu; obranca v-ej mravnosti (Vaj.); Vo verejnom postavení Petrovom často mu neprišlo prednášať. (Rys.) Živší pohyb verejný môže pomútiť jeho domáci mier. (Vaj.); vtedajšie necitlivé verejné svetdomie (Jégé); v-á správa volené orgány štátnej moci (národné výbory), dnes ľudová správa; Verejná bezpečnosť (skrat. VB) orgány vnútornej bezpečnosti štátu;
2. ktorý sa deje, koná ap. na verejnosti, bez obmedzenia účasti, za možnej účasti všetkých ľudí, občanov (op. tajný): v-á schôdza, v-é zhromaždenie, v-á diskusia, v-á súťaž; v-é hlasovanie, v-á dražba, licitácia; v-é pojednávanie (na súde); (urobiť) v-é vyhlásenie; (mať) v. prejav; v-á pochvala, v-é uznanie, v-é pokarhanie; dosiahnuť v. úspech; nechuť k verejnému vystúpeniu (Chorv.); prvá obrana slovenskej národnosti pred verejným fórom prednesená (Vaj.); v-é cvičenie spoločné vystúpenie členov športovej organizácie na verejnosti; Nevesty sa opovážili okúpať aj na verejnejšom mieste. (Taj.)
3. určený pre verejnosť, pre spoločnosť, pre všetkých občanov, slúžiaci verejnosti, spoločnosti, všetkým občanom, ktorý sa stal vlastníctvom verejnosti, spoločnosti, všetkých občanov (op. súkromný): vé stavby, budovy, cesty, parky; v-á knižnica, čitáreň; v-é telefónne zariadenia, hovorne; v-á doprava; v-é záchody; v-é miestnosti napr. v kinách, pohostinských podnikoch ap.; v-á zábava, v-é divadelné predstavenie; platiť, financovať niečo z v-ých prostriedkov, na v-é útraty; v-á škola (v minulosti na rozdiel od súkromnej al. cirkevnej); v-á kuchyňa v minulosti napr. pre nezamestnaných, starých ap.; v-é právo súhrn právnych noriem platných pre všetkých občanov; v-é poistenie zákonom stanovené poistenie všetkých zamestnancov; v-é zdravotníctvo; v-é zásobovanie; v-í zamestnanci; v-é orgány národné výbory, súdy; v-á žaloba (v súdnictve); v-á listina vydaná verejným orgánom; v. notár, dnes štátny notár, ale so širšom právomocou ako verejný notár; v. dom nevestinec, dom prostitúcie; v-é ženy prostitútky;
4. všeobecne známy, rozšírený, všeobecný: (budiť) v-é pohoršenie; v. škandál; v-á mienka mienka rozhodujúcej väčšiny občianstva, spoločnosti; Nemôžem takto na verejnú hanbu žiť. (Jil.) Nech sú pre verejnú a všeobecnú výstrahu sťatí mečom. (Gráf)
● v-é tajomstvo nijaké tajomstvo, všeobecne známa vec, ktorá mala ostať tajná;
verejne prísl. pred všetkými ľuďmi, na verejnosti, tak, aby to každý vedel, aby sa to každý dozvedel (op. tajne, súkromne): v. niečo povedať, robiť, v. vyhlásiť, oznámiť niečo; byť v. činný, v. vystupovať na verejnosti; niečo je v. známe; v. sa hovorí o niečom; niečo je v. prístupné (napr. park, budova ap.); v. pochváliť, pokarhať, uraziť niekoho, v. sa zastať niekoho, niečoho; Ak má (váš syn) úmysly čestné, nech slobodne prichádza. Ale verejne! (Kuk.) Dávaj si lepší pozor! Nesmieš sa tak verejne ukazovať. (Urb.)