venovať nedok. i dok.
1. d(áv)ať ako dar: vec v-ná na pamiatku, v. peniaze na fond
2. uvádzať, uviesť venovací text (na znak úcty ap.), pripisovať, pripísať: autor v-je svoju knihu rodičom
3. poskytovať, poskytnúť: v. deťom starostlivosť, v. veľa času osobným záľubám
4. určovať, určiť na istý cieľ: rubrika v-ná motorizmu
□ v. pozornosť niečomu;
opak. venúvať -a
// venovať sa obracať, obrátiť pozornosť; plne sa oddávať, oddať: v. sa práci, športu, (ne)v. sa rodine;
opak. venúvať sa
venovať sa venuje sa venujú sa venuj sa! venoval sa venujúc sa venujúci sa venovaný venovanie sa nedok. i dok.
oddať sa 1. prijať istý stav, istú skutočnosť bez výhrad, urobiť niečo naplno, bez výhrad • odovzdať sa: oddal sa, odovzdal sa osudu; oddal sa spánku; oddal sa, odovzdal sa službe národu • poddať sa • podvoliť sa (dať sa opanovať): poddal sa smútku; podvolila sa mužovi vo všetkom • podľahnúť • prepadnúť (dostať sa do moci niečoho): podľahol zúfalstvu, prepadnúť strachu • venovať sa: celý sa venoval športu • zveriť sa (s dôverou dať niekomu rozhodovanie o sebe): zveriť sa osudu, náhode • vložiť sa (plne sa niečomu oddať): vložiť sa do štúdia
porov. aj holdovať
2. neos. oddá sa ukazuje sa vhodným • vyplatí sa • oplatí sa • hodno: oddá sa, vyplatí sa, hodno bojovať • stojí za to: stojí za to cestovať • načim • treba (ukazuje sa nevyhnutným): načim, treba sa poponáhľať
3. p. dať sa 1 4. p. zosobášiť sa
venovať sa obracať pozornosť na niekoho, na niečo • oddávať sa: venoval sa, oddával sa hudbe, rodine • zaoberať sa • zapodievať sa • zamestnávať sa (venovať sa nejakej činnosti): zaoberala sa ručnou prácou; zapodievala sa domácimi prácami • odovzdávať sa • žiť • vkladať sa (vo veľkej miere sa venovať): celý sa odovzdával práci, žije iba svojim deťom, vkladá sa do športu • obľubovať • hovor. holdovať • kniž. hovieť (venovať sa so záľubou): náruživo holdoval, hovel kartám
vkladať sa plne sa sústreďovať na niečo • oddávať sa: celý sa vkladal do spevu, oddával sa spevu • odovzdávať sa • žiť: odovzdávala sa, žila len deťom • venovať sa • obľubovať: venovali sa jazde na koni; obľubovali jazdu na koni • hovor. holdovať • kniž. horieť
p. aj venovať sa
venovať, -uje, -ujú nedok. i dok.
1. (čo komu, čomu) dávať, dať niekomu niečo ako dar, darovať: v. niekomu niečo do daru, na pamiatku; v. niekomu celý svoj majetok; Každý rok venuje sirotincu päťsto korún. (Fr. Kráľ)
2. (komu čo) pripisovať, pripísať ako prejav úcty, priateľstva, dedikovať: Túto báseň som vám venoval. (Jes.) Matúšovi Dulivi venujem so srdečnou úprimnosťou svoj román. (Vaj.)
3. (komu, čomu čo) vynakladať, vynaložiť, dávať, dať k dispozícii, poskytovať, poskytnúť, obetovať: v. niekomu, niečomu (svoju) pozornosť, lásku, obdiv, všetky svoje sily; v. svoje srdce, svoj život niekomu, niečomu; v. peniaze na dobročinný cieľ; venuj mi 5 minút (času); Môžeš venovať všetok svoj čas štúdiám. (Tim.)
4. (čo komu, čomu, na čo) určovať, určiť niečo na nejaký účel, pre niečo, na niečo: Hymnistike venoval vzácne svoje pero Ján Hollý. (Krčm.); práca venovaná skúmaniu minulosti národa; hodina slovenčiny venovaná literatúre; rubrika časopisu venovaná milovníkom športu; Čistý výnos (zábavy) venujeme na národné ciele. (Urb.);
opak. venúvať, -a, -ajú
|| venovať sa (komu, čomu) obracať, obrátiť pozornosť na niekoho, na niečo, oddávať sa, oddať sa niekomu niečomu, zaoberať sa niekým, niečím: matka sa (celá, celkom) venuje dieťaťu v. sa rodine; plne sa v. práci, umeniu, v. sa športu; málo sa mi venuješ zanedbávaš ma; Stačilo jej, že sa mohla venovať myšlienkam. (Jil.) Venoval sa cele starostlivosti o svojich najbližších. (Vans.);