veno -a vien s. majetok, kt. dostáva dievča do manželstva: dostať veľké v.; dostať do v-a dom, veľkú výbavu;
vienko -a -nok s.
1. zdrob. k veno
2. kniž. iba v predl. spoj. do v-a do daru, do vena, ako dar: dať niečo dieťaťu do v-a; dostať do v-a krásu, nadanie zdediť
veno-, ven- ‹l› v zloženinách prvá časť s významom žila, žilový
veno p. výbava 1
výbava 1. veci, ktoré dávajú rodičia deťom, obyč. dcéram pri vstupe do manželstva: šiť dcére výbavu; nábytok z matkinej výbavy • zastar. výstroj (Timrava) • veno (výbava vo forme majetku): dostať veľké veno
2. p. výstroj 1
veno, -a, vien str. majetok, hnuteľnosti al. peniaze, ktoré prináša žena do manželstva (obyč. ako dar rodičov): dostať v., dostať niečo do vena; priniesť do manželstva v.; Jeho ženička doniesla mu do vena kúriu. (Jégé);
pren. kniž. údel, dar: Verš je moja doména, je môj osud. Dostal som ho do vena k svojmu lósu. (Žáry); kliatby veno hanlivé (Hviezd.)
(jedno) veno; (bez) vena; (k) venu; (vidím) veno; (hej) veno!; (o) vene; (s) venom;
(tri) vená; (bez) vien; (k) venám; (vidím) vená; (hej) vená!; (o) venách; (s) venami;