veno -a vien s. majetok, kt. dostáva dievča do manželstva: dostať veľké v.; dostať do v-a dom, veľkú výbavu;
vienko -a -nok s.
1. zdrob. k veno
2. kniž. iba v predl. spoj. do v-a do daru, do vena, ako dar: dať niečo dieťaťu do v-a; dostať do v-a krásu, nadanie zdediť
veno vena vien s.
veno-, ven- ‹l› v zloženinách prvá časť s významom žila, žilový
veno p. výbava 1
výbava 1. veci, ktoré dávajú rodičia deťom, obyč. dcéram pri vstupe do manželstva: šiť dcére výbavu; nábytok z matkinej výbavy • zastar. výstroj (Timrava) • veno (výbava vo forme majetku): dostať veľké veno
2. p. výstroj 1
veno, -a, vien str. majetok, hnuteľnosti al. peniaze, ktoré prináša žena do manželstva (obyč. ako dar rodičov): dostať v., dostať niečo do vena; priniesť do manželstva v.; Jeho ženička doniesla mu do vena kúriu. (Jégé);
pren. kniž. údel, dar: Verš je moja doména, je môj osud. Dostal som ho do vena k svojmu lósu. (Žáry); kliatby veno hanlivé (Hviezd.)
veno s 1. majetok al. peniaze, ktoré nevesta, ojedinele aj ženích, prináša do manželstva (obyč. dar rodičov); aj prípad, kt. muž dáva žene po prvej noci (Morgengabe) zato, že bola panna: vczineno gest prawo o Thomasse Grexu a o Martina Sedleho, czo se dotycze wena Barbori manzelky tehoz Martina takowe, ze ssattnie, z dobitku, z penyz Martin gemu odpowidati neny powinnen (ŽILINA 1557); Dorote gedna misa a konwice cynowa a weno dwanast zlatych (P. ĽUPČA 1614); timze ditkam mim wssecky potrebne wecy gak k wesely, tak y weno ze společneho se učinilo (TURANY 1702); pri zasnubeni netoliko newesta, ale tess y weno mladoženichowi se dawa (MS 1758); veno potem ňé žena, než muž musí daťi, ano, hňeď vtedi, kďiž svadbu odbavujú (BR 1785) 2. dar, odmena: obriska filisstinska byla co weno, ktere Dawid krali Saulowi za dceru Mikol položil (SP 1696); wenno, ktere wedle dokonanj kraginskeho titula 93 partis pozustalim wdowam se dawa (SUČANY 1712); na kusi roztrhané srdco mrzutég tégto mrtwini za weno odewzdáwam milownici (PT 1778); o modleňí breviára, o veňe mníšek a o osohu, který z mníšek svet požívá (BR 1785); tri stawi aneb wena prirozenósti lidskeg skrze try dcéry Yóbowé ssa wyobrazugú (BlR 18. st); -ný, -ový príd: dotatus: doticula: venko, wenny darúnek; dotalis: wenowy, k wenu čo náležj; doto: weno dáwám, obdarugem, wenowé ssaty (KS 1763); vienko [ven-] dem k 1: doticula: venko, wenny darúnek (KS 1763)