veliteľ -a mn. -ia m.
1. kto velí organizovanej (voj.) skupine: vojenský, partizánsky v., v. pluku; hlavný, najvyšší v.
2. vedúci (význ. 1), vodca: v. izby, skupiny;
veliteľka -y -liek ž.;
veliteľský príd.: v. zbor; v. tón;
veliteľsky prísl.
veliteľka -ky -liek ž.
pani 1. dospelá osoba ženského pohlavia • žena: vydatá pani, žena, pekná pani, žena • dáma (žena s vyberanými spôsobmi): ukloniť sa pred dámou • lady [vysl. lejdy] (v anglickom prostredí) • doňa • seňora (v španielskom prostredí) • signora [vysl. siň-] (v talianskom prostredí) • madam (obyč. v oslovení) • iron. milosťpani • obyč. pejor. panička
p. aj žena 1
2. žena poskytujúca zamestnanie • zamestnávateľka: prísna pani, zamestnávateľka • zastaráv. al. pejor. chlebodarkyňa • hovor. milosťpani: milosťpani nariadila umyť obloky • expr. veliteľka (Škultéty)
3. žena, ktorá niečo vlastní • vlastníčka • majiteľka: byt zmenil paniu, vlastníčku, majiteľku
4. p. manželka 5. p. šľachtičná
veliteľka p. pani 2
veliteľka, -y, -liek ž.
1. žena, ktorá velí nejakej organizovanej skupine, formácii ľudí (obyč. uniformovanej a so zbraňou): v. družstva, hliadky;
2. žena (dievča), ktorá(-é) vydáva rozkazy, ktorá(-é) niekoho, niečo ovláda, vodkyňa: v. skupiny žien, dievčat; v. izby (napr. v nejakej ubikácii) jedna z jej obyvateliek, zodpovedná za poriadok a disciplínu; To je veliteľka domu. (Gab.) (Sŕňa) sa poberie za svojou veliteľkou. (Hor.) Od takýchto veliteliek svojho srdca nosili rytieri dáke znamenie (Záb.) vyvolených, mileniek.
3. expr. pani, zamestnávateľka, chlebodarkyňa: (služka), ktorá slnečník držala nad svojou veliteľkou (Škult.); Mlynárka bola jeho pani a veliteľka. (Vaj.)