odvekov, pís. i od vekov prísl.
odvekov, obyč. pís. od vekov prísl. ▶ od dávnych čias, od veľmi dávnej minulosti, oddávna: tak to bývalo o.; boj o ostrov medzi oboma krajinami prebiehal o.; poklady z podzemia o. lákali ľudí; Na tejto zemi od vekov Tvoji žijú. [M. Rúfus]; Od vekov sa ľudia usádzali na brehoch tokov, ktoré boli prirodzenými dopravnými tepnami. [KSl 1982]