veko -a viek s. príklop nádoby, schránky ap., vrchnák: v. škatule, skrinky, prikryť súdok v-om, zdvihnúť v.;
viečko -a -čok s.
1. zdrob. k veko
2. pohyblivý kožný kryt na oku, anat. mihalnica: privrieť v-a, pozerať spod v-ok
● mať ťažké v-a byť ospanlivý
veko veka viek s.
veko p. vrchnák
vrchnák vrchná, čiastočne al. celkom oddeliteľná časť niečoho: vrchnák škatule, truhly • veko: prikryť niečo vekom • poklop (prostriedok na zakrytie): poklop na šachte • poklopec (Kukučín) • príklop • príklopok • príchlop • príchlopok: kamenný príklop, príklopok; príchlop, príchlopok na misu • príklopka (Jesenská) • pokrievka • pokrývka (vrchnák na hrniec): prikryť hrniec pokrievkou, pokrývkou • subšt. dekel
veko, -a, viek (star. i víko, -a, vík) str. vrchná časť nádob, škatúľ, truhlíc ap., slúžiaca na ich prikrytie al. uzavretie, prikrývka, vrchnák: v. škatule; prikryť nádobu v-om; Prsty odchlopili veko maľovanej truhly. (Gráf) Prikrývajú truhlu vekom. (Heč.) Otvorím kufrík otlčený a pod veko sa podívam. (Mih.); víko truhly (Al.); víko zapadne (Kuk.);
tech. uzavieracia súčiastka rôznych prístrojov, strojov ap.;
viečko (star. i víčko), a-, -čok str. zdrob.
víčko p. viečko i veko
víko p. veko
veko s vrchná časť nádob, truhlíc ap., slúžiaca na ich prikrytie al. uzavretie, vrchnák, prikrývka: Kijačz Yano pak doznava, že dva takove kotliky z veky očzite videl (JASENICA 1704); truhla strowna bez weka 1 (TRENČÍN 1713); weka na brečskowu kady suce z gedlowich desek (M. KAMEŇ 1744); viečko dem: operculum: weko, wečko, zakrywka (KS 1763)