vek, -u m.
1. (často v mn. č. veky, -ov) časový úsek, doba, obyč. veľmi dlhá: trvať, pretrvať veky; Zdá sa mu, že medzi ránom a týmto okamihom leží dlhý vek. (Kuk.) Pocelý vek sa sem nič nedovážalo, len sa bralo, čerpalo. (Tat.) Jonášovi sa zdá, že premeškal veky, nemôže už zmeškať ani deň. (Laz.); expr.: celé veky (napr. trvať) veľmi dlho; na večné veky, na veky vekov navždy, naveky; od vekov odpradávna; pren. Preukázal taký čin, o ktorom budú i budúce veky rozpráva (Jégé) ktorý sa zachová v pamäti budúcich pokolení.
2. určitá časť, istá doba ľudského (zvieracieho, rastlinného) života počítaná v rokoch, roky života: dojčenský, predškolský, školský v. detí; v mladom, útlom, dospelom, zrelom, pokročilom veku, vo vysokom veku; deti vo veku od 3 do 5 rokov; dožiť sa vysokého veku staroby; deliť ľudí podľa veku; bez rozdielu veku a pohlavia; muž stredného veku okolo 40 — 50 rokov; človek neurčitého veku ktorému je ťažko určiť roky; človek v najkrajšom, najlepšom veku (života); primerane svojmu veku (napr. správať sa, obliekať sa p.); na svoj vek vyspelé dievča; boli v rovnakom (jednom) veku rovnako starí; asi v jeho veku asi taký starý ako on; Na svoj vek je neobyčajne čerstvý. (Taj.) Andrej prvý mladosť a gymnaziálny vek prežil v pomeroch veľmi úzkych. (Vaj.) Žiada sa jej sem, kde prežila svoj dievčenský vek. (Tim.); kniž. matuzalemský v. (Tal.) vysoká staroba; zomrel vo veku 30 rokov; v. zvieraťa, v. stromov, lesa
● hovor. Kristo v. (Fr. Kráľ) tridsaťtri rokov;
3. doba ľudského života, život: v päťdesiatom roku veku jeho (Taj.); Roky a ťažká, celý vek trvajúca robota bola ju už vysušila do kostí. (Taj.) Má štyridsať rokov, ale vyzerá, akoby mal šesťdesiat. A akoby mu už veku nedochodilo, probuje dajako zmúdrieť i zbohatnúť. (Taj.) Ten pri šachte prežil takýchto tridsaťosem rokov. Skoro jeden ľudský vek. (Hor.)
4. obdobie na konci života, starnutie, staroba: My sme mladí, vaša milosť je už vo veku. (Kal.) (Mária) schudla ekom, zbledla na ľahostajnú bytosť. (Vaj.); (dedo) zhrbený vekom. (Laz.); Sedemdesiať, osemdesiat rokov; požehnaný vek. (Gráf); niečo (napr. choroby) prichádza s vekom; dvaja páni, jeden už vo veku, druhý ešte mladý (Záb.);
5. časový úsek niečím al. niekým charakterizovaný, doba, obdobie, éra: Vyhynúť musíte (gentry)! Ako burinu vypáli vás nový vek. (Vaj.) Čo je to ľudská budúcnosť? Vek, v ktorom človek nebude smidkou na divom oceáne prírody a ľudstva. (Bedn.); atómový v.; zried. starý, stredný, nový v. starovek, stredovek, novovek;
geol. časový úsek, v ktorom sa usadili vrstvy tvoriace stupeň, etáž niektorého geologického útvaru: pohoria prvohorného veku
● zlatý v. (napr. umenia, ľudstva) doba vrcholného rozkvetu;
6. zastar. storočie: husitstvo i protestantizmus od veku pätnásteho do sedemnásteho (Vlč.); Tak vzdychla si pred vekmi troma horička moja milená. (Pláv.)