Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma subst

vedomie -ia s.

1. schopnosť človeka myslieť a uvedomovať si svoj vzťah k okoliu: ľudské v.; spoločenské v. súhrn teórií a názorov, kt. sú odrazom života spoločnosti

2. stav, keď si človek uvedomuje svoju existenciu: stratiť v., byť pri (plnom) v-í

3. uvedomovanie si, vedomosť o niečom, povedomie: v. viny, v. vlastnej dôležitosti; robil to s v-ím nadriadených

dať na v. oznámiť; (ne)brať na v. a) (niečo) (ne)uvedomovať si b) (niekoho) (ne)všímať si

(konať) podľa najlepšieho v-ia a svedomia s plnou zodpovednosťou

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
vedomie ‑ia s.

avizovať dať správu niekomu o niečom, čo sa uskutoční • dať avízoohlásiťoznámiť: avizoval, ohlásil, oznámil som mu svoju návštevu; avizovali nám poštovú zásielkuupovedomiť (úradne oznámiť): upovedomiť cestujúcich o zmene dopravydať na vedomie: dali nám na vedomie rozhodnutie úraduupozorniť (vyzvať na všimnutie si niečoho): upozorniť na splatnosť účtu


ignorovať úmyselne dávať na vedomie nezáujem, predstierať neznalosť • nevšímať sinedbaťnebrať na vedomie: ignoruje napomenutie; nevšíma si, neberie na vedomie svojich známych; nedbá na dobré radykniž. negovať: zdôrazňoval nevýhody a celkom negoval výhodyzaznávaťneuznávať (dostatočne neoceňovať): mladého pracovníka zaznávajú, neuznávajú


informovať podať informáciu, správu o niečom • poinformovaťdať správuoboznámiťzoznámiť: informovať obyvateľstvo o stave hospodárenia; oboznámiť čitateľov s novinkami; zoznámil nás s predpismi, poinformoval nás o predpisochupovedomiť (úradne oznámiť) • kniž. vyrozumieť (obyč. o úradnej správe): písomne nás upovedomili, vyrozumeli o rozhodnutí súdudať na vedomie: zmenu pracovného času treba dať na vedomie všetkým pracovníkompoučiť (dať poučenie o nejakom fakte): žiakov ešte raz poučili o odchode vlakovzasvätiť (podrobne, dôverne): zasvätiť niekoho do všetkých podrobnostípozoznamovaťpooboznamovať (postupne, viacerých informovať): dôkladne pozoznamovať niekoho s predpismi


ohlásiť 1. dať vedieť, dať správu o niekom, o niečom • dať na vedomieoznámiť: ohlásili, oznámili výsledky ankety; dali na vedomie všetkým zmenuavizovaťzahlásiť (vopred): avizovať poštovú zásielku, zahlásiť svoj príchodhovor. zastar.: omeldovaťzameldovať (vopred) • vyhlásiť (obyč. verejne): vyhlásiť štrajkzverejniťpublikovať (ohlásiť verejne): zverejnili, publikovali dôležitú správuprezentovať (ohlásiť svoju prítomnosť): najskôr sa treba prezentovaťsignalizovať (podať správu signálom): signalizovala svoj príchod telegramomkniž. zvestovať (ohlásiť slávnostným, nezvyčajným spôsobom): zvestovať dobrú správupoohlasovaťpooznamovať (postupne) • prihlásiť (úradne ohlásiť): prihlásenie účastníkov

2. nadviazať rozhovor s niekým a obyč. zároveň aj vyzvať k niečomu • osloviť: keď šiel okolo, zakaždým ma ohlásil, oslovilprihovoriť saprivravieť sa (nadviazať rozhovor) • zavolať: Cestou ma zavolaj!


oznámiť 1. dať vedieť, dať správu o niekom, o niečom • dať na vedomieohlásiť: oznámili nám zmenu termínu skúšky; výsledky už dali na vedomie, už ohlásilidať znaťdať vedieť: dajte nám znať, dajte vedieť, kedy prídetezahlásiťavizovať (vopred): návštevu zahlásili, avizovali na streduinzerovať (inzerátom; pren. oznámiť vôbec): inzerovať predaj garážezastar. vybubnovať (verejne, bubnovaním oznámiť) • kniž. zvestovať (obyč. slávnostným spôsobom): zvestovali nám radostnú novinupodať správuzreferovať (dať podrobnejšiu správu o niečom): riaditeľovi podať správu o plnení plánu; zreferoval kolegom, čo vybavilinformovať (podrobnejšie): informovať občanov o zmenách v dopravesignalizovať (podať správu signálom, signálmi): signalizoval rukou, aby som mlčalupovedomiťkniž. vyrozumieť (úradne): písomne nás upovedomili o rozsudku; vyrozumeli nás o rozhodnutí komisiekniž. notifikovať (úradne oznámiť) • odb. komunikovať (niekomu niečo) • hovor. zastar. omeldovať: omeldovať návštevuvyniesť (úradne vyhlásiť): vyniesť rozsudoktlmočiť (v mene niekoho): tlmočil im vôľu, želanie predstaveného

2. byť predzvesťou, dať signál • signalizovať: napučané stromy oznámili, signalizovali jarkniž. zvestovať: vietor zvestoval odmäk

3. dať správu o trestnom čine príslušným orgánom, urobiť udanie • udať: oznámiť, udať páchateľavyzradiť: vyzradiť vinníkakniž. denuncovaťsubšt. bonznúť • zažalovať (podať žalobu): zažaloval ho pre spreneverupooznamovaťpoudávať (postupne oznámiť): poudávať spolupracovníkov


vedomie 1. schopnosť človeka myslieť a uvedomovať si svoj vzťah k okoliu: spoločenské, občianske vedomiezastaráv. povedomie: ľudské povedomieuvedomenie (vedomie príslušnosti k istému spoločenskému celku): národné uvedomenie

2. stav, keď si človek niečo uvedomuje, najmä svoju existenciu: stratiť vedomie, priviesť niekoho k vedomiupamäť: byť pri plnej pamätizmysel (schopnosť vnímať): nebyť pri zmyslochrozum: chodiť ako rozumu zbavenýzastaráv. povedomie: konal v povedomí svojej mocizastaráv. vedomosť: nemám o tom vedomosť


zmysel 1. hlavná, podstatná idea niečoho: zmysel slova; celá vec má hlbší zmyselvýznam (zmysel vyjadrený jazykovou formou): význam výrokuobsah (zmysel jazykového prejavu al. umeleckého diela): obsah symfónienáplň: životná náplňkniž. raison d'être [vysl. rezondétr]: to nemá nijaký raison d'êtrekniž. tenor: tenor článkukniž. značenie (Dobšinský)

2. skutočnosť, ku ktorej smeruje istá činnosť: zmysel prácecieľ: cieľ hnutiaúčel: vec nespĺňa svoj účelvýznam: nechápe význam celej udalostidôvod (o čo opierame svoje rozhodovanie, konanie): jeho počínanie nemá dôvod

3. chápavý, uznanlivý postoj: mať zmysel pre poéziupochopenieporozumenie (schopnosť postihnúť zmysel): mať pre niekoho pochopenie, dívať sa na niečo s porozumenímcitcítenie (zmysel pre niečo): hlboké sociálne cítenie

4. orgán, ktorým človek vníma vonkajší svet: vnímať niečo zmyslamizastar. čuv

5. iba mn. č. schopnosť vnímať: zostať pri zmyslochvedomie (stav, keď si človek uvedomuje svoju existenciu): mdloba mu zastrela vedomiepamäť: byť pri plnej pamäti, pri zmyslochrozumum (ľudská schopnosť myslieť): Čo nemá rozum, um pokope?

6. iba mn. č. erotické, pohlavné cítenie: svojím správaním dráždila zmysly mužovpud: pohlavný pudvášeň: dať sa strhnúť vášňoužiadostivosť: telesná žiadostivosťzastar. žiadzachtivosť: chtivosť pohľadu

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

vedomie, -ia str.

1. schopnosť ľudskej bytosti myslieť, usudzovať a uvedomovať si svoj vzťah ku skutočnosti; najvyššia forma odrazu objektívnej reality, ktorá je charakteristická pre človeka: ľudské v.; spoločenské v. súhrn spoločenských myšlienok, teórií a názorov, ktoré sú odrazom podmienok materiálneho života spoločnosti; hmota je prvotná, vedomie je druhotné; Spoločenské bytie určuje spoločenské vedomie.

2. stav ľudskej bytosti, keď si uvedomuje a zmyslami poznáva svoju existenciu: stratiť, nadobudnúť v.; byť pri v-í; bol bez vedomia; Prebral ho k vedomiu. (Bedn.); prežívať niečo pri plnom v-í; Prešla si dlaňou po lícach. To jej prinavrátilo vedomie. (Hor.)

3. (čoho i bezpredm. i so spoj. že) rozumový a citový vzťah ľudskej bytosti, ktorá si niečo určité uvedomuje, je si niečoho vedomá, uvedomenie, uvedomovanie si niečoho, vedomosť o niečom, povedomie: v. viny; v. (vlastnej) dôležitosti, (vlastnej, osobnej) zodpovednosti; jazykové v. schopnosť správne používať jazyk (najmä materinský); niečo mu vniklo, vošlo do v-ia; urobiť niečo s v-ím (bez vi-a) niekoho; dať niekomu niečo na v. oznámiť; vziať niečo na v.; brať niekoho na v. všímať si; nebrať niekoho, niečo na v. nevšímať si, ignorovať; vedomie, že ráno musí byť v práci (Zúb.); Vedomie, že ma ubil nevinne, skrivilo vo mne jeho tvár. (Ondr.) Hrialo ju vedomie, že už má syna. (Letz) S mojim vedomím sňal sa môj syn s tvojou dievkou. (Kuk.); podľa (svojho) najlepšieho v-ia a svedomia pri plnom uvedomení si niečoho, s plnou zodpovednosťou; Dáva sa na vedomie jednému každému... (Heč.) formula, ktorou niekdajší bubeníci začínali oznamy po vybubnovaní.

4. zastar. povedomie: slovanské v. (Škult.)

Morfologický analyzátor

vedomie podstatné meno, stredný rod

(jedno) vedomie; (bez) vedomia; (k) vedomiu; (vidím) vedomie; (o) vedomí; (s) vedomím;

(tri) vedomia; (bez) vedomí; (k) vedomiam; (vidím) vedomia; (o) vedomiach; (s) vedomiami;

vedomie
stredný rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedno) vedomie
G (bez) vedomia
D (k) vedomiu
A (vidím) vedomie
L (o) vedomí
I (s) vedomím
stredný rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) vedomia
G (bez) vedomí
D (k) vedomiam
A (vidím) vedomia
L (o) vedomiach
I (s) vedomiami

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor