Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

vedieť vie vedia vedz! vedel nedok.

1. mať vedomosť o niekom, niečom, byť oboznámený s niečím: v. niečo presne, dobre, zo skúsenosti; v-m o ňom všetko; (ja) nev-m o tom nič nie som informovaný; nev-te (mi povedať), kde je stanica? čo ja v-m (, kde to vzal); viem jedno miesto poznám

2. mať osvojené (ako poznatok), mať zručnosť v niečom, ovládať: v. písať, čítať, plávať, v. matematiku, v. po nemecky, v. hrať na klavíri

3. mať schopnosť vyrovnať sa s istou situáciou, vyznať sa v niečom: v. si poradiť, v. sa vynájsť, nevie si to vysvetliť, v-l si to oceniť; (teraz) ukáž, čo v-š!

4. dať v. oznámiť (význ. 1): dáme vám v., ako sme sa rozhodli; (ne)dať o sebe v. (ne)ohlásiť sa

5. v zápore so slovesami, kt. vyj. veľkú mieru deja zdôrazňuje intenzitu deja: nev-l si to vynachváliť, nev-l sa vynadívať

6. neviem (, neviem) hovor. vyj. pochybnosť: n., n., či vydrží do konca

vie, čo chce je cieľavedomý; vie, ako na to vyzná sa; vie, koľko udrelo situácia mu je jasná; nevie, kde mu hlava stojíveľa roboty; nevie si rady je bezradný; nevie sa do kože zmestiť je samopašný; nevie, kam z konopí je v rozpakoch; nevie o sebe je v bezvedomí; nevie (ani) ústa otvoriť je nesmelý; robí sa, vyzerá, akoby nev-l do päť, do piatich, do troch napočítať, narátať robí sa nevedomým, naivným; každý vie, kde ho topánka tlačí čo ho trápi, aké má problémy; v., kde je sever vyznať sa v niečom

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
vedieť vie vedia vedz! vedel nedok.

nevedenie -nia s. i odb. ▶ isté nepoznanie, nedostatok znalostí o reálnom svete: oblasti nevedenia; Informačná explózia zakladá právo na nevedenie. [Š. Luby]; existenciálne paralyzujúce nevedenie [RAK 2011] ▷ ↗ i vedieť

objaviť sa stať sa pozorovateľným, viditeľným (často náhle a nepredvídane) • zjaviť sa: na tvári sa mu objavili, zjavili prvé vráskyvyskytnúť sa: epidémia sa objavila, vyskytla na troch miestachprísť (neočakávane) • ukázať sa: príznaky choroby prišli, ukázali sa až neskôrfraz. prísť na oči (niekomu): už nám viac neprišiel na oči, už sa viac neobjavilpredstaviť sa: pred očami sa mu predstavila rodná dedinakniž. vyvstať: v prípade vyvstali nové dôkazyohlásiť saprihlásiť saozvať sadať o sebe vedieť (o telesných al. duševných príznakoch, javoch): ohlásili sa, prihlásili sa príznaky choroby; po čase sa ozval smäd; už dlho o sebe nedal vedieťvziať sanabrať sazobrať sa: Kde sa tu vzalo, nabralo, zobralo toľko vody?vynoriť sa: vynorili sa nové problémyexpr. vyrojiť sa (objaviť sa v množstve): na nebi sa vyrojili hviezdyexpr. vyrásťzastar. predstať (náhle sa objaviť): zrazu pred ním vyrástla postava; náhle pred nami predstalo strašidlohovor. expr.: dostihnúťprikvitnúť (nečakane prísť) • zahraťzaihrať (nečakane sa objaviť v očiach): v očiach jej zahrali, zaihrali slzy

p. aj ukázať sa


oznámiť 1. dať vedieť, dať správu o niekom, o niečom • dať na vedomieohlásiť: oznámili nám zmenu termínu skúšky; výsledky už dali na vedomie, už ohlásilidať znaťdať vedieť: dajte nám znať, dajte vedieť, kedy prídetezahlásiťavizovať (vopred): návštevu zahlásili, avizovali na streduinzerovať (inzerátom; pren. oznámiť vôbec): inzerovať predaj garážezastar. vybubnovať (verejne, bubnovaním oznámiť) • kniž. zvestovať (obyč. slávnostným spôsobom): zvestovali nám radostnú novinupodať správuzreferovať (dať podrobnejšiu správu o niečom): riaditeľovi podať správu o plnení plánu; zreferoval kolegom, čo vybavilinformovať (podrobnejšie): informovať občanov o zmenách v dopravesignalizovať (podať správu signálom, signálmi): signalizoval rukou, aby som mlčalupovedomiťkniž. vyrozumieť (úradne): písomne nás upovedomili o rozsudku; vyrozumeli nás o rozhodnutí komisiekniž. notifikovať (úradne oznámiť) • odb. komunikovať (niekomu niečo) • hovor. zastar. omeldovať: omeldovať návštevuvyniesť (úradne vyhlásiť): vyniesť rozsudoktlmočiť (v mene niekoho): tlmočil im vôľu, želanie predstaveného

2. byť predzvesťou, dať signál • signalizovať: napučané stromy oznámili, signalizovali jarkniž. zvestovať: vietor zvestoval odmäk

3. dať správu o trestnom čine príslušným orgánom, urobiť udanie • udať: oznámiť, udať páchateľavyzradiť: vyzradiť vinníkakniž. denuncovaťsubšt. bonznúť • zažalovať (podať žalobu): zažaloval ho pre spreneverupooznamovaťpoudávať (postupne oznámiť): poudávať spolupracovníkov


ozvať sa 1. vydať zvuk, zvukovo sa prejaviť • zaznieťohlásiť sa: neďaleko sa ozval, ohlásil zvon; zaznel hrom, výstrelzazvučať (prejaviť sa zvučaním): zazvučal telefón; vedľa nečakane zazvučalo čembalozarezonovať (zaznieť tak, že zvuk sa preberie od iného predmetu): husle ticho zarezonovalipoozývať sa (postupne, jeden za druhým): poozývali sa údery hodín

2. prejaviť sa slovne • ohlásiť sareagovaťzareagovať: v diskusii sa ozval, ohlásil prvý; na námietky nik ne(za)reagovalprehovoriťprevravieť: prehovoril, prevravel, až keď ho vyzvalikniž.: prerieknuťpreriecť: preriekol až po chvíliprihlásiť sa (o slovo, do diskusie) • expr.: ceknúťmuknúťštrknúťškrknúťkrknúťčuchnúťpípnuť (obyč. v zápore): bolo ticho, nik (ani) necekol, nemukol, neškrkol; deti ani nečuchli, nepíplipren. pejor. gágnuťkniž. hlesnúť: bolesť vydržal bez hlesnutiapoozývať sapoohlášať sapoohlasovať sa (postupne, jeden za druhým)

3. prejaviť sa navonok istým spôsobom (o citoch, náladách, telesných pocitoch a pod.) • ohlásiť saprihlásiť sa: ozval sa v ňom otcovský citprebudiť sadať o sebe vedieť: bolesť sa znova ozvala, dala o sebe vedieť; prebudila sa túžba cestovaťukázať sa: ukázala sa potreba oddychuzjaviť saobjaviť sa: u chlapca sa zjavila, objavila pýchapoohlasovať sapoprihlasovať sapoprebúdzať sa (postupne, u viacerých)

4. p. protestovať


poznať1 nedok. 1. na základe skúseností, štúdia a pod. mať zodpovedajúcu, pravdivú predstavu o niečom, niekom • vedieť: poznáva všetky podrobnosti; pozná, vie celú pravdu; poznať, vedieť báseň spamätizastaráv. znať: nedá na sebe znať pohnutie

2. byť známy niekomu z osobného styku • poznať sa: pozná ho, pozná sa s ním veľmi dobre

3. p. hlásiť sa 4. p. orientovať sa 2 5. p. vidieť, pozorovať 2 6. p. vidieť 1


stačiť 1. byť svojimi vlastnosťami (najmä množstvom, rozmermi, kvalitou) vyhovujúci, spĺňať dané požiadavky • byť dosťmať dosťpostačovaťpostačiťdostačiťdostačovať: peniaze mi na nákup nepostačia, nepostačujú; jedla je dosť pre všetkých; už mám cukru dosť; zárobok nedostačujevystačiťvystačovať: múka do nového nevystačívyjsť: s peniazmi ešte vyjdemdochádzaťdochodiť: nedochádza, nedochodí nám plat do prvého

2. mať dosť sily, byť schopný splniť nejakú úlohu, mať dostatok prostriedkov, síl na vykonanie niečoho: ešte na to stačí sám; v tempe už nestačí; spieva, ako mu hrdlo stačívystačiť: vystačím držať krok s vamivládaťstihnúťmôcť: nevládzem, nestihnem, nemôžem to urobiť v takom krátkom časevedieť (často v zápore so slovesami, ktoré vyjadrujú veľkú mieru deja): nestačíme, nevieme si pomoc vynachváliťarch. dolieť: robil, kým dolel

3. mať ešte dostatok času na vykonanie niečoho • stihnúťstíhať: už nestačíme, nestihneme prísť presne; usilujte sa, aby ste všetko stihli, stíhalimať časmať kedy: do večera mám ešte čas porobiť poriadokzastar. uspieť: neuspela všetky veci vybaviť


vedieť 1. mať vedomosť o niečom • poznaťuvedomovať si: vie o ňom všetko; pozná, uvedomuje si nebezpečenstvobyť si vedomý: som si vedomý svojej zodpovednosti, svojich schopnostízastaráv. znať: počul o tom, ale nedal to znať

2. mať osvojené ako poznatok • poznaťchápať: vie, pozná predpisy; chápe význam slova; vie po anglickyovládaťzvládať: ovláda strojopis, dobre zvláda remeslovyznať sa (v niečom) • rozumieť (niečomu) • rozumieť sa (do niečoho) • mať dobré vedomosti (o niečom): v remesle sa vyzná, rozumie mu, rozumie sa doň

3. mať schopnosť vyrovnať sa so situáciou • byť schopnýdokázaťvládať: vie, dokáže, vládze veľa urobiťvyznať sa: vyzná sa vo všetkommôcť: nemohol sa rozpamätať; pretĺkali sa, ako mohlihovor.: uhádnuťpotrafiťzastaráv. dostačiť: kritizovať, to uhádne každý; dostačí ešte na veľavystať (byť schopný, vedieť niečo urobiť): nevedno, čo všetko z neho vystane, čo všetko vie (urobiť)arch. dolieť


zobudiť sa 1. nadobudnúť plné vedomie, vrátiť sa do stavu bdenia (po spánku, mdlobách a pod.), pren. zanechať pasivitu • prebudiť sazbudiť sa: z(o)budil, prebudil som sa neskorozastar. vzbudiť sa (Záborský)otvoriť oči: keď som otvoril oči, bolo už poludnieprebrať sa: v noci sa preberie a nemôže zaspať; prebrať sa z mdlôb, z otupeniaprecitnúť (zľahka, nie celkom sa zobudiť): nadránom precitla; precitnúť z ohromeniazastar. precítiť sa (Ondrejov)expr. zduriť sa: zduriť sa zo snastrhnúť sa (zrazu, náhle sa zobudiť): pri zahrmení sa dieťa strhlo

2. náhle sa začať prejavovať • prebudiť savzbudiť sa: v žiakovi sa zobudil, prebudil, vzbudil záujem o šport; zobudilo sa, prebudilo sa v ňom svedomieobjaviť sazjaviť saohlásiť saprihlásiť saozvať sadať o sebe vedieť: náhle sa ohlásil, ozval žalúdok; znova sa objavila skrytá choroba

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

vedieť, vie, vedia, rozk. vedz nedok.

1. (čo, o kom, o čom) mať o niekom, o ničom vedomosť, byť s niečím oboznámený, o niekom, o niečom informovaný, mať niečo vo vedomí, v mysli, v pamäti, poznať, uvedomovať si: bezpečne, isto niečo (o niečom) v.; viem to zo skúsenosti; Nevieš, kde je stanica? — Neviem, čo to má znamenať. — Viem to od známych, z novín ap. — Vedela všetko, čo sa stalo. (Ráz.) Veď ja tiež viem, čo je žart. (Čaj.) Dobre vedel, ako sa veci majú. (Karv.) Vedz, ja som ti vždy býval dobrým kamarátom. (Kal.) O Franckovi nikto nevedel (Zúb.) nemali o ňom zpráv. Ani sama nevedela prečo, sklopila zrak pred ním. (Čaj.) Ako to, že sme sa nestretli? Či ja viem — mykla plecami. (Žáry) Opýtal sa suseda, či by nevedel niekoho z druhej dediny (Vaj.) nepoznal. Nikto zlého slova o nich nevedel. (Kuk.) nemohol na nich nič zlého povedať. Nepískalo vtáča, aby mu nebol mena vedel (Taj.) všetky poznal. Budeš ty vedieť, čo je moja žinčica (Kuk.) budeš pamätať, nezabudneš. Nehnevajte sa, sama neviem, ako vám povedať. (Laz.) Ani nevedela ako, už sedela so synom vo fiakri (Zúb.) ani si to neuvedomila. Totka, keby ste vedeli! — Keby som vedela — nemusel by si mi povedať. (Kuk.); to vie každé dieťa, to vie každý je to všeobecne známe; Vie každú vŕbu pri ceste. (Kuk.) Vieme my jeden kraj kdesi, kde nás isto prijmú radi (Botto) arch. poznáme. Ja viem časy, čo sme si sami doma jačmeňa namleli (Taj.) arch. pamätám; ako viem, ako vieš, viete, vieme, to viete ap. vložky, vsuvky v reči na zdôraznenie niečoho al. na spomalenie tempa: Dlho, ako viete, ležalo vo sne Slovanstvo. (Štúr) Lebo, viete, u nás je to nie žiadne hriech v hore kradnúť. (Taj.) Ľudia, ktorí sú šťastní, nemali by o tom hovoriť, aby si šťastie neodplašili. Vieš? (Zúb.) Tu som ja krčmár a nalejem, komu chcem, vieme? (min.) Naši chlapci sa oň (mech) ruvali. To viete... (Žáry) To viete, keď človek takúto jednačku prežíva, vlasy mu zbelejú za amen. (Švant.); arch. Porada takrečeno dôvernej povahy. Ráčite vedieť? (Karv.)

viem, čo robím mám istý cieľ; vie, čo chce je si istý(-á), počína si cieľavedome; viem, na čom som poznám svoju situáciu; o tom nechcem nič vedieť a) to ma nezaujíma, b) robím sa, že o tom nič neviem; hovor. vie, ako na to je vynaliezavý al. prefíkaný, vyzná sa; má peňazí ap., že nevie, čo s nimi robiť veľa; nevie, čo má s rukami robiť a) je nemotorný, b) je v rozpakoch; nevie, čo má s očami robiť je v rozpakoch; čo ja viem! výraz nerozhodnosti; aby si vedel! výraz zdôraznenia, obyč. v rozhorčení: A just, aby si vedela, že mu idem hodinky kúpiť. (Taj.); čo ty vieš! výraz zľahčenia, podcenenia cudzej mienky; nevieme (ani) dňa ani hodiny nepoznáme budúcnosť, netušíme, kedy sa čo stane (obyč. o smrti); nevie, kde mu halva stojíveľa práce, starostí ap.; nevie, čí je nedokáže si poradiť, je zmätený ap.; nevie, kam z konopí je v rozpakoch, nedokáže si poradiť v ťažkej situácii; vie, koľko udrelo, bilo situácia je mu jasná; čo zjem, to viem, čo vypijem to užijem (úsl.) to mám isté, to mi nikto nevezme; nevedieť o sebe byť v bezvedomí; čert, parom, fras (ho) vie! nik nevie; Čerti ich tam vedia (Kuk.) nik nevie. Aká bude úroda, sám boh vie (Laz.) to nik nevie, to sa nevie; expr. to sa vie výraz zdôrazňujúci význam výpovede, je isté, iste, pravdaže: To sa vie, že drží s pánom. (Zgur.)

2. (čo) poznať, ovládať niečo, mať osvojené, osvojiť si (ako poznatok, zručnosť ap.): v. písať, čítať, počítať; žiak vie úlohu (naspamäť); v. niekoľko jazykov; v. (po) anglicky, (po) francúzsky; dieťa vie chodiť, rozprávať; v. šiť, hrať na klavíri; v. sa v spoločnosti (spoločensky) správať; Dievča musí vedieť všetky domáce práce. (Zúb.) Kone vedia už cestu. (Ráz.) Vieme my aj iné kumšty. (Jégé) Čo som vedel? Piť, zabávať sa. (Stod.) Ja viem aj okolo koní aj na roli (Smrč.) ovládam tieto práce; na každé slovo vedel odpovedať (odpoveď); Vieš, koľko ráz pošepol som ti v škole, keď si nevedela? (Kuk.) neovládala úlohu.

(robí sa, že) nevie do päť (do troch) napočítať (narátať) (robí sa, že) je hlúpy, naivný;

3. (čo i s neruč.) mať schopnosť (podmienky, prostriedky ap.), dokázať niečo urobiť, vykonať ap., vyznať sa v niečom: v. si poradiť, v. sa vynájsť, v. si vždy rady; nevie sa pretvarovať, ovládať; nevie si ináč pomôcť; neviem si to vysvetliť; urobil to, ako vedel; ukáž, čo vieš; Na svoju obranu nevedeli povedať nič. (Urb.); (Miluša), ktorá vo mne vedela prebudiť cit (Pal.); Vedela vychádzať v ústrety jeho želaniam. (Jégé) Sýkora s Belankou by sa azda bol vedel pokonať. (Urb.) Vedel si priamosť a nebojazlivosť vážiť. (Urb.) Na mamu myslím, čo nevie pre mňa spať (Stod.) nedokáže, nemôže.

nevie ústa otvoriť je neobratný v reči; hovor. nevie sa do kože zmestiť je bujný, nespratný; nevie, kedy prestať nepozná mieru; nevie mu prísť na meno spomína ho iba s hnevom, nadávkami ap.;

4. dať v. (komu čo, o kom, o čom) oznámiť, dať zprávu, vyrozumieť niekoho, oboznámiť niekoho s niečím: dáme vám v., kedy prídeme; nikomu nedal o sebe v. nikomu neoznámil, kde je, čo robí ap.; Toto dievča vedelo aj spôsob, ako mi dať vedieť, že jej nie som ľahostajný (Zúb.) dať najavo. Keby ste niečo počuli alebo zbadali, dajte vedieť do Ráztok. (Vaj.)

5. v zápornej forme a v spojení s dokonavým slovesom vyjadrujúcim veľkú mieru deja zdôrazňuje intenzitu takéhoto slovesa (blíži sa významom prísl. veľmi, mnoho): nevie si to vynachváliť; Nevie sa vynačudovať. (Urb.) Nevie si ju prenachváliť. (Podj.) Nevedeli sa vynadívať na driečne ženy. (Zgur.) Nevedia sa nasýtiť zábavky (Šolt.) veľmi zaujato a dlho sa hrajú.

6. neviem (i opakované) hovor. vyjadruje pochybnosť: Chudák Benčič, neviem, neviem, či sa toho osamostatnenia dočká. (Zúb.) To sa vám už iba ak niekde v Žiline dostane. Na Vrútkach neviem... (Taj.)

7. hovor. neviem v spojení s opytovacím zámenom al. príslovkou (novšie niekedy písané i dovedna) vyjadruje zdôraznenie, veľkú mieru, zveličenie s expresívnym zafarbením: dal by neviem čo za to (keby to vedel, mohol ap.) hocičo, všetko; Nedal by to za neviem čo (Kuk.) za nič. Kedysi by sa im boli vopchali aj neviem kde (Laz.) podlizovali sa im. Cirokové metly nedostať už neviem odkedy (Laz.) dávno.

8. nevedieť vo funkcii vetnej prísl. i čast. nevedno, nie je známe: Zlodej, ktorýnevedno prečo — nabral si do hlavy, že si na cudzom vypestuje kŕdle oviec. (Ondr.)

Morfologický analyzátor

vedieť nedokonavé sloveso
(ja) viem VKesa+; (ty) vieš VKesb+; (on, ona, ono) vie VKesc+; (my) vieme VKepa+; (vy) viete VKepb+; (oni, ony) vedia VKepc+;

(ja som, ty si, on) vedel VLesam+; (ona) vedela VLesaf+; (ono) vedelo VLesan+; (oni, ony) vedeli VLepah+;
(ty) vedz! VMesb+; (my) vedzme! VMepa+; (vy) vedzte! VMepb+;
(nejako) vediac VHe+;

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor