vedenie -ia s.
1. zariadenie spájajúce dva al. viacej tech. zdrojov: elektrické, trolejové v.; v. ústredného vykurovania
2. skupina ľudí, kt. niečo vedú, spravujú: (zvoliť) v. strany; adresovať v-iu závodu
3. vedúce postavenie (v súťaži ap.): dostať sa do v-ia; dvojgólové v. náskok dvoch gólov
● expr. mať dlhé v. byť nechápavý
organizácia 1. premyslené usporiadanie zložiek určitého celku podľa nejakej zásady • štruktúra: organizácia, štruktúra podniku, priemyslu; organizácia, štruktúra verša • usporiadanie • rozloženie: usporiadanie, rozloženie práce, času
2. činnosť spočívajúca v usporadúvaní, pripravovaní, zriaďovaní niečoho vyžadujúca si dobré riadiace schopnosti • organizovanie: organizácia, organizovanie dobročinných akcií, koncertov • príprava: organizácia, príprava osláv, svadby • vedenie • riadenie: dobré vedenie, riadenie práce, podniku
3. skupina ľudí al. inštitúcií združených spoločným cieľom, spoločnými záujmami • združenie • zoskupenie • spolok: bol dlhoročným členom tejto organizácie, tohto združenia, zoskupenia, spolku; tajná organizácia, tajné zoskupenie
p. aj spoločnosť 2
správa2 1. sústava zásad, nástrojov, prostriedkov, ľudí usmerňujúcich istú činnosť: správa závodu • riadenie: riadenie obce • vedenie: vedenie ústavu
2. osoby al. inštitúcia, ktorá niečo spravuje: lesná správa, domová správa • riaditeľstvo: riaditeľstvo školy • vedenie: vedenie spoločnosti • administratíva: pracovať v administratíve • hovor. zastar. direkcia: direkcia divadla • úradníctvo (osoby vykonávajúce úrad) • aparát (pracovníci výkonného orgánu): štátny aparát • pejor. byrokracia (ľudia profesionálne pracujúci v správe)
vedenie p. správa2 1, 2
vedenie1, -ia str.
1. riadenie, usmerňovanie nejakých záležitostí, nejakej činnosti, inštitúcie, závodu ap., starostlivosť o ne, správa, riadenie: v. štátu, štátnych záležitostí; v. domácnosti; v. prác na stavbe; v. podniku, prevziať v. niečoho (napr. podniku, družstva ap.); v. schôdzky; Nemáme ľudí súcich na vedenie takých ústavov. (Kuk.) Banka pod opatrným vedením kvitne. (Taj.) Vedenie práce ponechal jednému z tovarišov. (Kuk.) Adama vo vedení kníh vyučí. (Jégé)
2. skupina ľudí, ľudia, ktorí niečo vedú, riadia, spravujú, správa: v. ústavu, družstva, podniku sa rozhodlo...; užšie, širšie v. podniku;
3. spôsob, akým sa niečo al. niekto vedie, riadi, usmerňuje: ideové vedenie mládeže (Mráz.); Všeličo zamešká sa vo vedení výchovy. (Podj.)
4. zaujatie pevného miesta, napr. v súťaži, v hre, náskok: ujať sa v-ia (napr. v športových pretekoch);
5. velenie, vodcovstvo; usmerňovanie: Šli aj všetci chlapi pod vedením Ďurovčíka. (Ondr.) Andrej pod vedením Mirkovým mnoho čítal. (Vaj.)
6. odbr. zariadenie spájajúce niečo, obyč. dva al. viac technických zdrojov al. prístrojov a slúžiace na rozvádzanie nejakej energie, napr. drôty, rúrky ap.: drôty elektrického v-ia; poruchy telefónneho a telegrafného v-ia; v. ústredného kúrenia, vysokého napätia; výfukové v. (motora)
● hovor. mať dlhé v. pomaly reagovať, chápať;
7. šport. vedenie lopty, puku ich usmerňovanie a spracovávanie pri hre
vedenie2, -ia str. vedomosti, znalosti; poznanie: hlad po vedení (Chorv.); talenty vo všetkých odboroch ľudského vedenia a zamestnania (Vaj.); filozof a v ňom plnosť vedenia — múdry Aristoteles (Ráz.-Mart.)
(jedno) vedenie; (bez) vedenia; (k) vedeniu; (vidím) vedenie; (hej) vedenie!; (o) vedení; (s) vedením;
(štyri) vedenia; (bez) vedení; (k) vedeniam; (vidím) vedenia; (hej) vedenia!; (o) vedeniach; (s) vedeniami;