vedenie1, -ia str.
1. riadenie, usmerňovanie nejakých záležitostí, nejakej činnosti, inštitúcie, závodu ap., starostlivosť o ne, správa, riadenie: v. štátu, štátnych záležitostí; v. domácnosti; v. prác na stavbe; v. podniku, prevziať v. niečoho (napr. podniku, družstva ap.); v. schôdzky; Nemáme ľudí súcich na vedenie takých ústavov. (Kuk.) Banka pod opatrným vedením kvitne. (Taj.) Vedenie práce ponechal jednému z tovarišov. (Kuk.) Adama vo vedení kníh vyučí. (Jégé)
2. skupina ľudí, ľudia, ktorí niečo vedú, riadia, spravujú, správa: v. ústavu, družstva, podniku sa rozhodlo...; užšie, širšie v. podniku;
3. spôsob, akým sa niečo al. niekto vedie, riadi, usmerňuje: ideové vedenie mládeže (Mráz.); Všeličo zamešká sa vo vedení výchovy. (Podj.)
4. zaujatie pevného miesta, napr. v súťaži, v hre, náskok: ujať sa v-ia (napr. v športových pretekoch);
5. velenie, vodcovstvo; usmerňovanie: Šli aj všetci chlapi pod vedením Ďurovčíka. (Ondr.) Andrej pod vedením Mirkovým mnoho čítal. (Vaj.)
6. odbr. zariadenie spájajúce niečo, obyč. dva al. viac technických zdrojov al. prístrojov a slúžiace na rozvádzanie nejakej energie, napr. drôty, rúrky ap.: drôty elektrického v-ia; poruchy telefónneho a telegrafného v-ia; v. ústredného kúrenia, vysokého napätia; výfukové v. (motora)
● hovor. mať dlhé v. pomaly reagovať, chápať;
7. šport. vedenie lopty, puku ich usmerňovanie a spracovávanie pri hre
vedenie2, -ia str. vedomosti, znalosti; poznanie: hlad po vedení (Chorv.); talenty vo všetkých odboroch ľudského vedenia a zamestnania (Vaj.); filozof a v ňom plnosť vedenia — múdry Aristoteles (Ráz.-Mart.)