Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

vedecký príd.

1. súvisiaci s vedou; založený na vede: v. výskum, v-é dielo, v. pracovník; v-é myslenie

2. týkajúci sa vedcov: v-á hodnosť, v. ašpirant;

vedecky prísl.: v. pracovať, v. zdôvodnený;

vedeckosť -i ž.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
vedecký; vedecky prísl.; vedeckosť ‑i ž.

akademický 1. týkajúci sa najvyššej vzdelávacej inštitúcie (vysokej školy, univerzity) • vysokoškolskýuniverzitný: akademická, vysokoškolská pôda; mať akademické, univerzitné vzdelanie; akademický, vysokoškolský titul; akademické, vysokoškolské práva a slobody

2. zameraný čisto teoreticky, odborne náročný; i pejor. nemajúci praktický význam • teoretickýabstraktnýkabinetný: akademická, teoretická debata; akademický, abstraktný, kabinetný problémpejor.: učenývedecký: je to veľmi akademické, učené, vedecképrázdnybezobsažnýneobsažnýpejor. jalový (neprinášajúci nič závažné, konštruktívne, podstatné): schôdzky majú charakter akademických, prázdnych, bezobsažných, neobsažných, jalových diskusiípejor. priakademický (prehnane akademický)


náučný poskytujúci poučenie, určený na získanie poznatkov, vedomostí: náučná literatúrapoučný (poskytujúci poučenie aj ponaučenie; op. zábavný): poučný filmdidaktický (poučujúci aj vychovávajúci, používaný najmä v školskej praxi): náučné, didaktické dielaencyklopedický (poskytujúci ucelený súbor vedomostí, poznatkov o niečom): archeologický encyklopedický slovníkvedecký (súvisiaci s poskytovaním vedeckých poznatkov): kniha je písaná náučným, vedeckým štýlom (op. populárnym) • často pejor. učený (poskytujúci poučenie náročným spôsobom): učená prednáškazastar. náukový: náukový materiál


vedec kto vedecky pracuje: vynikajúci vedecučenec (významný vedec): učenec svetového menabádateľ: literárni bádateliavedecký pracovníkvýskumník (kto sa zaoberá výskumom, obyč. vedeckým) • skúmateľ: skúmateľ kozmuhovor. expr. vedátor: bude z neho vedátorzastar.: vedomec (Škultéty)vzdelávateľ (Škultéty)


vedecký súvisiaci s vedou • vedný: vedecký, vedný odbor; vedecký, vedný výskum; vedná politikabádateľský: mať bádateľské sklonybádavýhĺbavý: bádavý, hĺbavý typnáučný (poskytujúci poučenie): náučná literatúra

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

vedecký príd. súvisiaci s vedou, majúci podklad vo vede, ktorý je v súlade s vedou; vlastný vede: v-á práca, v-é dielo; v-é bádanie, v. výskum; v-é disciplíny; v. pracovník pracujúci vo výskume nejakej vednej disciplíny; v-é metódy; v-é ústavy, inštitúcie; v-á tvorivosť; v-é poznanie; v-é predvídanie predvídanie javov, udalostí, procesov, ktoré môžu al. majú nastať v budúcnosti, založené na poznaní objektívnych zákonov vedy; vývin v-ého myslenia; v. svetonázor; v. socializmus; v. komunizmus učenie o komunizme vytvorené Marxom a Engelsom na základe materialistického chápania dejín; v. zákon vyjadrujúci podstatné vzťahy objektívnej skutočnosti; Československá spoločnosť pre šírenie politických a vedeckých poznatkov;

vedecky prísl. v. pracovať, poznávať; v. prepracovaná, podložená teória; v. fundované dielo;

vedeckosť, -ti ž. podstatná vlastnosť niečoho vedeckého, vedecký ráz, charakter: zásady v-i; mať punci v-i (I. Hruš.)

Morfologický analyzátor

vedecký prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) vedecký; (bez) vedeckého; (k) vedeckému; (vidím) vedeckého; (o) vedeckom; (s) vedeckým;

(traja) vedeckí; (bez) vedeckých; (k) vedeckým; (vidím) vedeckých; (o) vedeckých; (s) vedeckými;


(jeden) vedeckejší; (bez) vedeckejšieho; (k) vedeckejšiemu; (vidím) vedeckejšieho; (o) vedeckejšom; (s) vedeckejším;

(dvaja) vedeckejší; (bez) vedeckejších; (k) vedeckejším; (vidím) vedeckejších; (o) vedeckejších; (s) vedeckejšími;


(jeden) najvedeckejší; (bez) najvedeckejšieho; (k) najvedeckejšiemu; (vidím) najvedeckejšieho; (o) najvedeckejšom; (s) najvedeckejším;

(štyria) najvedeckejší; (bez) najvedeckejších; (k) najvedeckejším; (vidím) najvedeckejších; (o) najvedeckejších; (s) najvedeckejšími;


mužský rod, neživotné

(jeden) vedecký; (bez) vedeckého; (k) vedeckému; (vidím) vedecký; (o) vedeckom; (s) vedeckým;

(štyri) vedecké; (bez) vedeckých; (k) vedeckým; (vidím) vedecké; (o) vedeckých; (s) vedeckými;


(jeden) vedeckejší; (bez) vedeckejšieho; (k) vedeckejšiemu; (vidím) vedeckejší; (o) vedeckejšom; (s) vedeckejším;

(tri) vedeckejšie; (bez) vedeckejších; (k) vedeckejším; (vidím) vedeckejšie; (o) vedeckejších; (s) vedeckejšími;


(jeden) najvedeckejší; (bez) najvedeckejšieho; (k) najvedeckejšiemu; (vidím) najvedeckejší; (o) najvedeckejšom; (s) najvedeckejším;

(štyri) najvedeckejšie; (bez) najvedeckejších; (k) najvedeckejším; (vidím) najvedeckejšie; (o) najvedeckejších; (s) najvedeckejšími;


ženský rod

(jedna) vedecká; (bez) vedeckej; (k) vedeckej; (vidím) vedeckú; (o) vedeckej; (s) vedeckou;

(dve) vedecké; (bez) vedeckých; (k) vedeckým; (vidím) vedecké; (o) vedeckých; (s) vedeckými;


(jedna) vedeckejšia; (bez) vedeckejšej; (k) vedeckejšej; (vidím) vedeckejšiu; (o) vedeckejšej; (s) vedeckejšou;

(dve) vedeckejšie; (bez) vedeckejších; (k) vedeckejším; (vidím) vedeckejšie; (o) vedeckejších; (s) vedeckejšími;


(jedna) najvedeckejšia; (bez) najvedeckejšej; (k) najvedeckejšej; (vidím) najvedeckejšiu; (o) najvedeckejšej; (s) najvedeckejšou;

(štyri) najvedeckejšie; (bez) najvedeckejších; (k) najvedeckejším; (vidím) najvedeckejšie; (o) najvedeckejších; (s) najvedeckejšími;


stredný rod

(jedno) vedecké; (bez) vedeckého; (k) vedeckému; (vidím) vedecké; (o) vedeckom; (s) vedeckým;

(štyri) vedecké; (bez) vedeckých; (k) vedeckým; (vidím) vedecké; (o) vedeckých; (s) vedeckými;


(jedno) vedeckejšie; (bez) vedeckejšieho; (k) vedeckejšiemu; (vidím) vedeckejšie; (o) vedeckejšom; (s) vedeckejším;

(dve) vedeckejšie; (bez) vedeckejších; (k) vedeckejším; (vidím) vedeckejšie; (o) vedeckejších; (s) vedeckejšími;


(jedno) najvedeckejšie; (bez) najvedeckejšieho; (k) najvedeckejšiemu; (vidím) najvedeckejšie; (o) najvedeckejšom; (s) najvedeckejším;

(tri) najvedeckejšie; (bez) najvedeckejších; (k) najvedeckejším; (vidím) najvedeckejšie; (o) najvedeckejších; (s) najvedeckejšími;

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor