veda -y vied ž. sústava poznatkov o zákonitostiach objektívnej skutočnosti, kt. vznikla teoretickou poznávacou činnosťou človeka; jednotlivý odbor tejto sústavy: súčasná v., exaktné v-y, prírodné, technické v-y, historická v., rozvoj v-d, Slovenská akadémia v-d;
vedný príd.: v. odbor, v-á politika
véda -y ž., véd -u m. ‹sanskrit› v-y súbor najstarších ind. literárnych pamiatok náboženského obsahu, písaných sanskritom;
védsky príd.
véda, -y, obyč. v mn. č. védy, véd ž. staré posvätné knihy Indov, najstaršie indické literárne pamiatky náboženského obsahu;
veda1, -y, vide ž. sústava, súhrn usporiadaných poznatkov o prírode, spoločnosti a myslení, ktoré sa nazhromaždili v priebehu spoločensko-historického vývinu a ktoré vznikli na základe praktickej činnosti ľudí: moderná, súčasná v.; vývin, rozvíjanie, rozvoj vied; (najnovšie) poznatky, vymoženosti, výdobytky vedy; marxistická, v., buržoázna v.; literárna, historická, hudobná, lekárska v.; technické vedy; klasické, reálne vedy; prírodné vedy, spoločenské vedy; pomocné vedy; exaktné vedy matematika a vedy, ktoré používajú aj matamtické, kvantitatívne metódy (obyč. o prírodných vedách); kniž. (mladí) adepti vedy budúci vedci; Československá akadémia vied, Slovenská akadémia vied najvyššie vedecké ustanovizne v ČSSR; pren. Nebárs hladko išlo zanedbaným (Vaj.) ktorý zanedbal štúdium, učenie.
● hovor. žart. To je celá (úplná) veda! o niečom zložitom, náročnom; robiť z niečoho v-u prikladať niečomu príliš veľkú dôležitosť; zbytočne komplikovať;
vedný príd.: v. odbor, v-á sústava
veda2, -y ž. zastar. vedenie, vedomosť, znalosť: Povedz, keď máš o tom vedu. (Botto)
(jedna) veda; (bez) vedy; (k) vede; (vidím) vedu; (hej) veda!; (o) vede; (s) vedou;
(tri) vedy; (bez) vied; (k) vedám; (vidím) vedy; (hej) vedy!; (o) vedách; (s) vedami;