vedľa
I. predl. s 2. p. vyjadruje
1. miestnu blízkosť (k veciam i osobám), malú vzdialenosť od niečoho, od niekoho, pri, popri, povedľa: vedľa domu je záhrada; Ponúkla ho miestom vedľa seba. (Jégé) Mater kráčala vedľa neho. (Jégé) Po celej dĺžke domu husto vedľa seba (sú) dvere. (Smrč.); fyz. spojenie (článkov) v. seba (op. za sebou);
2. smerovanie popri niečom al. niekom; pozdĺž, okolo, povedľa: Prešiel vedľa ohniska. (Švant.) Po obede poď po záhradách vedľa rieky na vtáčiky. (Taj.) Choď vedľa cintorína. (J. Kráľ); pren. Prepúšťa tok žitia vedľa seba, akoby ju nebolo nič do jeho prúdov (Vaj.) nevšíma si život okolo seba.
3. zried. popri, okrem: Vedľa svojej prázdnoty nájde mnoho prázdnot iných. (Gráf.) Chrám ti bol vedľa nášho domu najmilším miestom. (Švant.) Ciľa, ešte i vedľa toho, dala sa všetko v dome riadiť. (Taj.)
4. súčasný výskyt, súčasné jestvovanie, spolu s, v spoločnosti niekoho, niečoho: Usiluje sa v práci vedľa otca. (Ráz.) žijú, vyrastajú v. seba spolu;
5. zastar. v súlade, v zhode s niečím, podľa: Ale nech nenapíšu vedľa pravdy, pán farárko. (Tim.) Vedľa seba súdim teba. (prísl.)
II. prísl.
1. v tesnej blízkosti, v susedstve niečoho, niekoho, v malej vzdialenosti od niečoho, od niekoho: v. v izbe; Nerev tu. Dieťa spí vedľa a nemusí všetko počúvať. (Vám.)
2. bokom, stranou, mimo: Svrčinový šúľok spadol vedľa na suché ihličie. (Gab.) Fľochne po tých dvoch tu vedľa. (Pláv.) Postavil skriňu vedľa. (Vaj.)
● hovor.: triafať, trafiť, streliť v. mýliť sa, pomýliť sa, urobiť chybu; byť (celkom) v. mýliť sa; byť (celý) v. byť pomýlený, niečím vzrušený ap.; stáť v. nebyť zúčastnený na niečom