Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj

vedľa

I. prísl.

1. v tesnej blízkosti, v susedstve: spal v. (v izbe), je to hneď tu v.

2. bokom (od cieľa), mimo: lopta dopadla v.

triafať, byť v. mýliť sa

II. predl. s G vyj.

1. miestnu blízkosť, popri, povedľa: stromy rastú husto jeden v. druhého, v kine sedel v. mňa

2. smerovanie popri niečom, okolo, povedľa: cesta vedie v. potoka, kráčal chodníkom v. cintorína

3. výskyt v spoločnosti niekoho: vyrastali, pracovali v. seba

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
vedľa prísl. i predl. s G

odvedľa, pís. i od vedľa prísl. ▶ z blízkeho okolia, len v malej vzdialenosti, v tesnej blízkosti vzhľadom na hovoriaceho, z vedľajšej, susednej miestnosti: hluk o.; o. počuť smiech detí; sused o. už záhradu pokosil v najbližšom susedstve; Rozhádaných spolubývajúcich odvedľa počul tak jasne, akoby nadávali jemu. [M. Hvorecký]; Nevidela som vôbec nikoho a nič, len od vedľa som počula hrmot. [D. Kapitáňová]

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

bokom 1. v neveľkej vzdialenosti, resp. v neveľkej vzdialenosti od základného, priameho smeru • naboku: zahanbený zostal stáť bokom, nabokupovedľa: povedľa prefrčali chlapci na motorkáchneďalekoobďaleč: bokom, neďaleko, obďaleč sa pásla črieda oviecvedľastranou: staré knihy ležali vedľa, stranoumimo: všetci stáli bokom, mimozastar. vbok (Hviezdoslav, Kukučín)nár. obok

2. do neveľkej vzdialenosti odchýlenej od priameho smeru • nabokdoboka: uskočil bokom, nabok, doboka; pren. všetko iné muselo ísť bokom, nabok (stratilo dôležitosť) • stranou: daj všetko bokom, stranouvedľa: nepotrebné veci kládol bokom, vedľa

3. odchýlene od priameho smeru, nie rovno • šikmo: do lavice si sadol bokom, šikmonabokkrivonakrivonašikmohovor. šrégom: čapicu má posadenú krivo, nabok, našikmo; klobúk nosí nakrivo, bokomkosokosmoúkosom: bokom, koso hľadel na prichádzajúcich; kosmo, úkosom pozrel na dievčazried. kosom

p. aj šikmo


mýliť sa nevedome robiť chyby, nesprávne činy al. úsudky • miasť sa: mýlil sa, miatol sa v reči, pri počítanírobiť omylybyť na omyledopúšťať sa omylu/omylov: často robí omyly; si na omylepliesť saexpr. mítoriť sa: plietol sa v maličkostiachblúdiťexpr. potkýnať sa (mýliť sa pri hľadaní): názorové blúdenie; v živote sa často potkýnalfraz. expr. strieľať vedľa (mýliť sa v reči): strieľaš vedľa, kamarátsubšt.: kiksovať • robiť kiksy: herci kiksovali v replikách


neďaleko 1. v neveľkej priestorovej vzdialenosti (op. ďaleko) • obďalečopodiaľzried. obdiaľ: neďaleko, obďaleč postavili veľký obchodný dom; zastali opodiaľ, obdiaľ a odtiaľ sa pozeralivedľapovedľa: ležia vedľa, povedľa v trávehovor. toť: toť za rohom je kinobokomstranou: zostali stáť bokom, stranou, aby sa im nič nestalopozďalečzobďaleč: sadli si pozďaleč, zobďaleč od nászried. spozďaleč (Topoľská)zastar.: poďalejpoďalšie (Kukučín, Vajanský)blízkonablízku (v malej vzdialenosti): býva tu blízko, nablízkukúsokexpr.: kúštikkúsočekkúštiček: kúsok, kúštik, kúštiček odtiaľ je vodopád

2. (koho, čoho) vyjadruje neveľkú priestorovú vzdialenosť od niekoho, od niečoho • blízkoobďaleč (koho, čoho): auto ho zrazilo neďaleko, blízko domu; zastal obďaleč dverívedľapovedľa (koho, čoho): sprievod prešiel vedľa, povedľa náspri (kom, čom): pri stanici je hotel


okolo 1. zo všetkých strán, do všetkých strán, na všetky strany, v okolí, po okolí • naokolodookola: okolo, naokolo bola samá voda; nechápavo hľadel dookolavôkolnavôkolzôkol-vôkol: vôkol, navôkol ležali porozhadzované šaty; poobzeral sa zôkol-vôkolhovor.: dokolakoldokola: dokola, koldokola rástli borovicepoet. kol (Smrek)zastar.: dovôkoladovôkol

2. v (tesnej) blízkosti • povedľapomimo: prešiel okolo, povedľa bez pozdravu; lopta preletela okolo, pomimo

3. dlhšou cestou obchádzajúc niečo • dookolanaokolo: musí ísť okolo, dookola, lebo tadiaľto neprejde; choď naokolo, aby si nespadolhovor.: dokolakoldokola: prejdi dokola, koldokola, lebo tu je blatookľukou: dostanú sa ta okľukou

4. (koho, čoho) vyjadruje smerovanie na všetky strany od niekoho, niečoho al. polohu na všetkých stranách od niečoho, niekoho • vôkol: okolo, vôkol nás stáli neznámi ľudiahovor. i poet. kolo: kolo krku mala okrútený šálpoet. kol

5. (koho, čoho) vyjadruje smerovanie al. polohu v blízkosti niekoho, niečoho • vedľapovedľapozdĺž (koho, čoho): chodník vedie okolo, vedľa studničky; išli sme povedľa, pozdĺž potokapopri (kom, čom): okolo cesty, popri ceste rastú topolehovor. i poet. kolopoet. kol (koho, čoho): prešli kolo zbúraného domuzried.: mimopomimo (koho, čoho): prebehli mimo, pomimo nás

6. p. pri 3 7. p. asi 1, približne 2


okrem (koho, čoho) 1. vyjadruje vyňatie, vylúčenie niekoho, niečoho (z istého počtu); nepočítajúc do toho • s výnimkou (koho, čoho): všetci okrem, s výnimkou jedného prišli včaskniž. vyjmúc (koho, čoho): majú tam všetko vyjmúc potravínkniž. vynímajúc (koho, čo): vynímajúc posledný kus ostatné výrobky mali vysokú úroveňhovor. až na (koho, čo): až na brata prišli všetcihovor. krem (koho, čoho): krem nás tam nebol niktonár.: kremekromkrome (Timrava, Rysuľa)nespráv. mimo

2. vyjadruje jestvovanie, prítomnosť, konanie niekoho, niečoho súčasne s jestvovaním, prítomnosťou, konaním niekoho, niečoho iného • popri (kom, čom): okrem športu, popri športe ho zaujímala aj hudbahovor. krem (koho, čoho): krem rodičov pomáha aj sestrezried. vedľa (koho, čoho): vedľa dcéry má ešte dvoch synovnár.: kremekromkrome


pomýliť sa dopustiť sa omylu, urobiť chybu • zmýliť sa: pomýliť sa, zmýliť sa vo výpočtochchybiťpochybiťschybiť: uznal, že v odhade (po)chybil, schybilexpr. spliesť sa: pri hľadaní adresy sa splietolexpr. potknúť sa (urobiť chybu): zarecitovať báseň bez potknutiahovor. expr. seknúť sa (veľmi sa pomýliť): pri posudzovaní kvality výrobku sa sekolfraz. expr. streliť vedľa: v súťaži vždy strelí vedľafraz. urobiť chybný krok: v živote málokedy urobí chybný krokexpr.: prerátať saprepočítať sa: chcel nás dostať, ale sa prerátalkniž.: poblúdiťzablúdiťzblúdiť (v konaní, úsudku): ako mladý aj poblúdil, zblúdil, ale zbadal svoj omylhovor. expr.: opáliť saopláchnuť saopláknuť sa: pri výbere partnera sa opálil, oplákolexpr.: popliesť sazapliesť sa (pomýliť sa v reči): jazyk sa mu poplietolexpr.: pomotať sazmiasť sapomútiť sa: pri uvažovaní sa pomotal, zmiatol; v hlave sa mu to pomútilosubšt. kiksnúť: pri rátaní viackrát kiksla


pozdĺž 1. po dĺžke niečoho • pozdĺžne: kmeň rozrezaný pozdĺž, pozdĺžnehovor. pozdĺžky: ľahol si pozdĺžky na posteľpoet. zdĺž (Hviezdoslav)

2. (čoho) vyjadruje smerovanie al. miesto po dĺžke niečoho • povedľavedľa (čoho): pozdĺž, povedľa cesty vysadili topole; chodník vedie vedľa, pozdĺž potokaokolo (čoho)pripopri (čom): okolo steny, pri, popri stene porozkladali stoličkypodľa (čoho): podľa železnice tečie riekapo boku (čoho): po boku záhrady rastú ríbezle


pri (kom, čom) 1. vyjadruje miesto blízko niekoho, niečoho • popri: pri plote, popri plote vedie chodníkvedľapovedľapozdĺž (koho, čoho): vedľa, povedľa, pozdĺž cesty rástli topoleblízkov blízkostihovor. blízozried. nablízku (koho, čoho): zastal blízko, blízo nás; nestoj v blízkosti, nablízku obloka

2. vyjadruje prítomnosť u niekoho, spoločenstvo al. spätosť • sso (kým)u (koho, čoho): býval pri rodičoch, s rodičmi; celý čas žil pri nás, u nás

3. vyjadruje účel, cieľ • na (koho, čo): potrebovať pri výpočte, na výpočetokolohovor. kolopoet. kol (koho, čoho): pomáhal už iba okolo, kolo domu

4. vyjadruje časový úsek • počasv priebehu (čoho)cez (koho, čo): pri poslednom stretnutí, počas posledného stretnutia sa zdôveril so svojimi starosťami; v priebehu vysielania, cez vysielanie nemožno vojsť do štúdiav procese (čoho): v procese realizácie, pri realizácii prvej etapy výstavby sa menil projekt

5. vyjadruje spôsob, mieru • v (čom): rozísť sa pri pokoji, v pokoji

6. vyjadruje prípustku • napriek (komu, čomu): pri všetkej starostlivosti, napriek všetkej starostlivosti mu už nepomohlikniž.: navzdornavzdory (čomu): ušiel i navzdor ostražitosti vychovávateľovkniž. zastar. vzdor

7. vyjadruje sprievodné okolnosti, podmienku • za (čoho): motor dobre štartuje aj pri nízkych teplotách, za nízkych teplôtv (čom): darí sa mu aj v extrémnych podmienkach

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

vedľa

I. predl. s 2. p. vyjadruje

1. miestnu blízkosť (k veciam i osobám), malú vzdialenosť od niečoho, od niekoho, pri, popri, povedľa: vedľa domu je záhrada; Ponúkla ho miestom vedľa seba. (Jégé) Mater kráčala vedľa neho. (Jégé) Po celej dĺžke domu husto vedľa seba (sú) dvere. (Smrč.); fyz. spojenie (článkov) v. seba (op. za sebou);

2. smerovanie popri niečom al. niekom; pozdĺž, okolo, povedľa: Prešiel vedľa ohniska. (Švant.) Po obede poď po záhradách vedľa rieky na vtáčiky. (Taj.) Choď vedľa cintorína. (J. Kráľ); pren. Prepúšťa tok žitia vedľa seba, akoby ju nebolo nič do jeho prúdov (Vaj.) nevšíma si život okolo seba.

3. zried. popri, okrem: Vedľa svojej prázdnoty nájde mnoho prázdnot iných. (Gráf.) Chrám ti bol vedľa nášho domu najmilším miestom. (Švant.) Ciľa, ešte i vedľa toho, dala sa všetko v dome riadiť. (Taj.)

4. súčasný výskyt, súčasné jestvovanie, spolu s, v spoločnosti niekoho, niečoho: Usiluje sa v práci vedľa otca. (Ráz.) žijú, vyrastajú v. seba spolu;

5. zastar. v súlade, v zhode s niečím, podľa: Ale nech nenapíšu vedľa pravdy, pán farárko. (Tim.) Vedľa seba súdim teba. (prísl.)

II. prísl.

1. v tesnej blízkosti, v susedstve niečoho, niekoho, v malej vzdialenosti od niečoho, od niekoho: v. v izbe; Nerev tu. Dieťa spí vedľa a nemusí všetko počúvať. (Vám.)

2. bokom, stranou, mimo: Svrčinový šúľok spadol vedľa na suché ihličie. (Gab.) Fľochne po tých dvoch tu vedľa. (Pláv.) Postavil skriňu vedľa. (Vaj.)

hovor.: triafať, trafiť, streliť v. mýliť sa, pomýliť sa, urobiť chybu; byť (celkom) v. mýliť sa; byť (celý) v. byť pomýlený, niečím vzrušený ap.; stáť v. nebyť zúčastnený na niečom

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor