vecný príd.
1. vzťahujúci sa na vec (význ. 2): v. dar, v-á odmena, v-á lotéria
2. vzťahujúci sa na vec z obsahovej stránky, obsahový: v. katalóg, register, v-é poznatky; v. význam slov lexikálny
3. opierajúci sa o skutočnosť, objektívny: v-á kritika, v. argument, v-é pripomienky;
vecne prísl.: vyjadrovať sa v.; v. nevyhovujúci;
vecnosť -i ž.
vecný -ná -né príd.
neosobný 1. ktorý nie je zaťažený osobným postojom, ale sa opiera o skutočnosť (op. osobný) • objektívny (op. subjektívny) • vecný: neosobný, objektívny názor; objektívna, vecná kritika • nezaujatý • nestranný (obyč. v záujme spravodlivosti; op. zaujatý, neobjektívny): zachovať si nezaujatý, nestranný postoj voči opozícii; nezaujaté, nestranné hodnotenie • neutrálny • indiferentný • hovor. nezaťažený (nie jednostranne kladný al. záporný): k sporu iných zaujímal neutrálne, indiferentné stanovisko; hovoril to indiferentným tónom; aj voči neprajníkom zostal nezaťažený • odosobnený (zbavený osobných záujmov al. zaujatia): zostať v spore neosobný, odosobnený • všeobecný (nie vlastný, ale vyjadrujúci názory, postoje a pod. mnohých): jeho kritika mala neosobný, všeobecný ráz; tlmočil všeobecnú mienku
2. p. strohý 3, odmeraný 1
nestranný ktorý nikomu nenadŕža; svedčiaci o tom • nezaujatý (op. zaujatý): nestranný, nezaujatý posudzovateľ diela; nestranné, nezaujaté hodnotenie • nepredpojatý (ktorý niečo, niekoho neodsudzuje vopred; op. predpojatý): nepredpojatý rozhodca • objektívny • vecný (zodpovedajúci skutočnosti; op. subjektívny): objektívny súd; objektívna, vecná argumentácia; vecná kritika • neutrálny • indiferentný (nenadŕžajúci ani jednej strane, obyč. v spore; op. jednostranný): neutrálny politik; zaujať neutrálny, indiferentný postoj • odosobnený (zbavený osobného záujmu al. zaujatia): odosobneným hlasom čítať rozsudok • spravodlivý (ktorý koná, je v súlade so spravodlivosťou; op. nespravodlivý): spravodlivý sudca, spravodlivý rozsudok
reálny 1. vychádzajúci zo skutočnosti, zohľadňujúci skutočnosť (op. nereálny) • realistický: byť v odhade reálny, realistický • triezvy • vecný: mať na vec triezvy, vecný pohľad • pragmatický • pragmatistický • praktický • prakticistický (vychádzajúci z potrieb praxe, zohľadňujúci prax): pragmatický človek; pragmatistický, prakticistický, praktický prístup • uskutočniteľný • realizovateľný • možný • dosiahnuteľný • splniteľný (vzhľadom na skutočnosť): uskutočniteľný, realizovateľný, možný plán; nie je to uskutočniteľné, realizovateľné, možné, dosiahnuteľné, splniteľné • objektívny (op. subjektívny) • pravý: objektívny, pravý obraz skutočnosti
2. p. skutočný 1
vecný 1. týkajúci sa konkrétnej veci • hmotný: vecný dar; vecné, hmotné náklady • majetkový: vznikla majetková škoda
2. vzťahujúci sa na vec z hľadiska obsahu • obsahový: vecný, obsahový katalóg knižnice; vecná, obsahová stránka diela
3. opierajúci sa o objektívnu skutočnosť: vecné argumenty • reálny: existuje reálne nebezpečenstvo, že… • skutočný: má o umenie skutočný záujem • objektívny: objektívne podmienky neboli priaznivé • realistický: realistický pohľad na vec • triezvy • nepredpojatý • nestranný: triezva, nepredpojatá kritika; nestranná polemika • faktický: uviesť faktické dôvody • meritórny
1. týkajúci sa veci, jej obsahovej stránky, obsahový, skutočný, reálny: v-é poznatky; v. význam slov lexikálny; v-é umenie inšpirované skutočnosťou javov, predmetné, nie abstraktné; v. register súpis pojmov (napr. v odbornej publikácii); práv. v-é právo upravujúce subjektívne vecné právo a pomery;
2. vzťahujúci sa na konkrétne veci, najmä predmety: v-é odmeny v súťaži (nie napr. peňažné); v-á lotéria v ktorej sa vyhrávajú veci, predmety; v-á inventúra; škol. v-é učivo; filoz. v-é poznanie zamerané na reálnu skutočnosť; účt. v. účet (v podvojnom účtovníctve) účet pre záznamy o tovare, nehnuteľnostiach ap.; práv. v-é plnenie (napr. pohľadávky) plnenie vecami;
3. hmotný, majetkový: v-é náklady (napr. na udržovanie budov); náhrada v-ej škody; v-é prostriedky;
4. nepredpojatý, striezlivý, nestranný, objektívny: v-á kritika, diskusia; mať v-é pripomienky; v. štýl; úloha pre vecného historika (Mráz);
vecne prísl.
1. čo sa týka vecí, predmetov: práv. v. plniť plniť (pohľadávku) vecami;
2. nepredpojate, striezlivo, nestranne, objektívne: v. sa vyjadrovať; v. niečo podať, v. debatovať;
vecnosť, -ti ž. nepredpojatosť, striezlivosť, nestrannosť, objektívnosť: striezlivá v.; v. vedeckého štýlu