vec, -i ž.
1. všetko, čo samostatne existuje, konkrétny i abstraktný jav: vzťahy vecí k človekovi; Kreslil a maľoval. Videl veci ostrým pohľadom. (Al.) Stisol by som mu ruku, keby nedelili nás dve veci: diaľka a smrť. (Taj.) Jeho cit bol bezcenná, nepotrebná vec. (Urb.) Žiť sa chcelo, pritúliť k veciam. (Urb.) Železnica je dobrá vec. (Janč.); filoz. v. o sebe v Kantovej filozofii prázdna abstrakcia pre objekty poznania predstavované tak, ako sú, bez akejkoľvek závislosti od povahy subjektu;
2. konkrétny hmotný predmet, niečo, čo je zmyslami vnímateľné, najmä hmatateľné a viditeľné;
práv. ovládateľné hmotné predmety a prírodné sily, ktoré slúžia ľudskej potrebe; protiklad osoby: dotýkať sa vecí, vidieť okolo seba veci; neživé veci; práv.: hnuteľné, nehnuteľné, nadobudnuté, odcudzené veci; Jano pozeral po kuchyni, hľadal očami známe veci. (Min.); že si ju kúpil, ako sa kupuje lichva alebo neživá vec (Zúb.); Porozhadzované veci odkladá na miesto. (Al.) Prvá vec, ktorej si povšimol, bola loď. (Zúb.) Honorár ti vyplatíme v podobe vína a iných dobrých vecí. (Jégé) Plietol košíky, vozíky, osožné veci i hračky. (Taj.)
3. v pomn. č. predmety osobnej potreby, majetok, propriety: mať, držať si v poriadku svoje veci; poslať si veci vlakom, poštou; veci na holenie; (Matka) jej pobalila veci do batoha. (Urb.) Chýbali v dome najpotrebnejšie veci. (Jégé) Sťahujem sa do nemocnice a neviem, kde si uložím svoje veci. (Al.)
4. fakt, skutočnosť: (to je) jasná, známa, istá v.; (to je) sporná v.; (to je) smutná v.; to nie je taká jednoduchá v.; hlavná v. (je), že... dôležité, rozhodujúce je, že...; istá v. je, že...; na veci nič nemení, že...; to na veci nič nemení; stala sa divná, neuveriteľná v.; stala sa nepríjemná v; na celej veci niet nič pravdy; niečo (to) zmenilo beh vecí; brať veci vážne; (ne)vedieť, ako sa veci majú; v. (veci) sa má (majú) takto takáto je skutočnosť, takéto sú fakty; Chystajú sa veľké veci. (Smrč.) Často smiešne veci vyprával, ale vtipu nerozumel. (Taj.) Taká čertovská vec sa jej stala. (Tat.) Taká vec sa stane zriedkavo, aby divé husiu leteli nad samými strechami. (Janč.) Deti treba učiť rozumné veci, čo z toho majú mať osoh. (Taj.) Ak sa veci takto majú, môžete zostúpiť z koňa (Fel.) ak je to tak. Pokrčíte plecami, zavzdycháte si — a veci pôjdu ďalej. (Vaj.) Vinšujeme si, aby, keď sa nám bude mať (mašička) oprasiť, si už doma bol. Je to pri takej veci dobre, keď je gazda doma. (Taj.)
● to je hotová v. o tom už netreba pochybovať, je to isté ap.; to je stará v. známa skutočnosť; postaviť niekoho pred hotovú v. priviesť niekoho do situácie, na ktorej sa nedá nič meniť; nazývať veci pravým menom nič nepredstierať, byť reálny; hovor.: To sú (mi) veci! výraz údivu, prípadne mierneho rozhorčenia; až milá v. vyjadrenie uznania, súhlasu, obdivu ap.: Obec sa za tie roky spravila až milá vec. (Taj.); až to bola milá vec počúvať (Kal.);
5. čin, skutok: vykonal dobrú v.; vykoná v živote veľké veci (Bend.); Povedal, že dokáže také veci, o ktorých sa nikomu ani nesnívalo. (Laz.) Ony tu vystrájajú veci, že človeku až vlasy na hlave dubkom vstávajú. (Urb.) Táto žena odvážila sa urobiť vec na týchto dedinách neslýchanú. (Laz.) Z dvoch (zlatiek) päť vrátiť je nemožná vec. (Taj.) A pešo — to nie toľká vec. Kufre nemá. (Kuk.) Ozaj mi je to ťažká vec presvedčiť ženu. (Laz.) So strýkom je to ťažká vec. (Al.)
6. činnosť, práca: rozumieť sa svojej veci; (Majster) sa veci rozumie. (Štítn.)
7. povinnosť, úloha, záležitosť: Každému rodičovi je hlavnou vecou deti do človečenstva priviesť. (Tim.); to je ich vec, aby sa starali;
8. hovor. výsledok práce, činnosti, dielo (obyč. o literárnom al. výtvarnom diele): písal, robil krásne veci; V poprevratovej literatúre nevyšlo diela, ktoré by hlbšie zaoralo do slovenského života. Sú to všetko len zábavné veci. (Jégé); v. je napísaná, urobená s nadšením ap.;
9. záležitosť, otázka, problém: vybavovať si svoje veci, rozoberať v. (veci) po všetkých stránkach; neutešený stav veci: vniknúť do podstaty veci; riešiť vážne veci; zasvätiť niekoho do veci; pýtať si radu v nejakej veci; obrátiť sa na niekoho v nejakej (dôležitej) veci; miešať sa niekomu do jeho vecí; starať sa o cudzie veci; Straj sa o svoje veci!; mňa sa tá v. netýka; to je v. cti, zodpovednosti, svedomia; bojovať o (za) svoju v., zastávať sa svojej veci; slúžiť spoločnej veci; ide o našu (spravodlivú, socialistickú, národnú) v.; ľahostajnosť vo veciach rodnej reči (Škult.); to patrí k veci tak to býva, to súvisí; (zisťovať, zistiť ap.), čo je vo veci, v čom je v., ako sa veci majú, hovor. ako veci stoja o čo ide; to je podstatná v., to je vedľajšia, bezvýznamná v.; finančné, obchodné, služobné, organizačné, verejné, rodinné, súkromné, osobné veci; ministerstvo zahraničných vecí; Dievčatá o svojich srdcových veciach hovoria vždy naopak pred cudzími (Jes.) ľúbostných problémoch. Čo sa ty máš do chlapských vecí miešať? (Urb.) Idem s vážnou vecou. (Jes.); rozhovor o veciach každodenných (Kuk.); Pretriasa sa trocha zamotaná vec. (Gab.) Dievčaťu nešla celá vec do hlavy. (Žáry) Vec bola vybavená, preto Kúrňava vstal na odchod. (Urb.) Vykričal, že ju duševné veci nezaujímajú. (Tim.) Pochop veľkosť veci! (Tim.) Keď človek niečo chce a ide za vecou, musí sa mu podariť. (Letz) V Martinovej hlave bolo okrem gazdovstva sto vecí. (Zát.) Svetu je knižky kupovať aj tak posledná vec. (Taj.) Bolo dačo vo veci, okrem žartu (Záb.) bolo na tom niečo prav. dy; hovor. expr. Načo pchať nos do vecí, ktoré sa nás netýkajú (Kuk.) starať sa o cudzie problémy. To nepatrí k veci to je vedľajšie; prejsť k veci! venujme sa problému, buďme vecní!; usporiadať si svoje posledné veci (o zomierajúcom al. starom človeku) spraviť závet ap.; prísť veci na koreň, byť pri koreni veci zistiť podstatu problému; hovoriť k veci byť vecný, konkrétny; (ne)vedieť, ako ísť na v., na veci; to je v. náhody náhoda; to je v. nálady záleží na nálade; to je v. vkusu záleží na vkuse; to je moja v. to sa týka len mňa, do toho nikoho nič; to nie je čistá v. to nie je v poriadku, nie je to čestné, bez mravných nedostatkov
● nebude, nebolo by od veci (napr. niečo urobiť ap.) bolo by vhodné, dobré, nezaškodilo by;
10. obyč. v mn. č. pomery, okolnosti, situácia: Veci dozreli, musel som ísť. (Letz);
vecička, -y, -čiek ž. zdrob. expr. k 2, 3, 4, 5, 8, 9