Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma subst obce un

vec -i ž.

1. všetko, čo jestvuje mimo človeka, konkrétny al. abstraktný jav: vzťah v-í k človeku; filoz. v. osebe predmety a javy v Kantovej filozofii

2. konkrétny predmet, jav vnímateľný zmyslami; predmet slúžiaci človeku, osobný majetok ap.: (ne)vníma v-i okolo seba, to je cenná v.; pobrať, pobaliť si svoje v-i

3. fakt, skutočnosť; skutok; udalosť: (to je) istá, známa, vážna v.; hlavná v. (je), že prišli rozhodujúce je, že prišli; v-i dozreli nastal vhodný čas; tak sa v-i majú tak je to; to na v-i nič nemení; podujal sa na dobrú v., vykonal veľké v-i; stala sa nepríjemná v.

4. problém (význ. 1), otázka; záležitosť: vyriešiť dôležitú v., to je v. názoru, každá v. má dve stránky, to nepatrí k v-i; to je tvoja v.; prišiel v úradnej v-i; ministerstvo zahraničných v-í

5. činnosť (význ. 1), práca; jej výsledky: rozumieť (sa) svojej v-i; vyrába pekné v-i

(to je) hotová v. je rozhodnuté; to je stará v. to je známe; to, niečo je v. jeho srdca záleží mu na tom; postaviť niekoho pred hotovú v.; nazvať v-i pravým menom; nebude, nebolo by od v-i bolo by potrebné; hovoriť od v-i o nepodstatnom;

vecička -y -čiek ž. zdrob.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
vec ‑i ‑í ž.; vecička ‑y ‑čiek ž.

predmet 1. každý neživý hmotný jav • vec: cenné, ozdobné predmety, veci; predmety, veci dennej potrebyobjekt (predmet vnímania, poznávania, myslenia): byť objektom záujmu

p. aj vec 2

2. gram. vedľajší vetný člen, ktorý rozvíja sloveso al. prídavné meno • gram. objekt

3. p. téma


prípad 1. jednotlivý jav: typický prípad otravy alkoholommožnosťeventualita: byť pripravený na všetky možnosti, eventualitypríklad (konkrétny prípad, ktorý niečo overuje, potvrdzuje, osvetľuje): ilustrovať svoje tvrdenia na príkladeveczáležitosť (prípad vyžadujúci riešenie): trestná vec, záležitosť; to je vec, záležitosť vyšších orgánovzastar. al. hovor. kauza: je to nemilá kauzazastar. pád: v každom páde

2. p. príhoda


skutočnosť niečo skutočné, objektívne jestvujúce • fakt: historická skutočnosť, historický faktrealita: pohybovať sa na pôde realitydanosť (čo je objektívne dané): sociálne danostivec: to je známa vec; tým sa na veci nič nemeníjav (čo možno zmyslovo pozorovať): prírodný javpravda: trpká pravdakniž. skutok: plán sa stal skutkomkniž. skutočno (Poničan)telev. reál (skutočné prostredie, dianie v tomto prostredí): scéna sa odohráva v reáliodb. konkrétno


vec 1. objektívne jestvujúci jav • skutočnosť: vzťah vecí k človeku; zakrývať veci, skutočnostifakt: overiť si faktyrealita: životná realita

2. každý neživý hmotný jav vnímateľný zmyslami, niečo slúžiace človeku • predmet: zbaliť si svoje veci, predmety osobnej potrebydaromnicazbytočnosť (bezvýznamná vec): kupovať daromnice, zbytočnostiexpr.: taľafatkašepleta (bezvýznamná, zbytočná vec): na narodeniny dostal samé taľafatky, šepletyhovor., obyč. pejor.: haraburdarárohrárohakrám (stará opotrebovaná vec): byt je plný harabúrd, rárohov, krámov

3. jav vyžadujúci riešenie: bojovať za správnu vec, ministerstvo zahraničných vecízáležitosť: obchodné záležitostiproblém (závažná vec): s týmto problémom sa ešte potrápimeprípad: odovzdať prípad políciiotázka: to je čisto rodinná otázkakniž. kauza (súdny spor): komplikovaná kauza

4. to, čím sa niekto zaoberá, čoho sa týka istá činnosť: riešiť závažnú vecpredmet: predmet štúdiaobjekt: objekt výchovyzáležitosť: zaoberá sa podružnými záležitosťami

5. čo sa prihodilo, stalo • udalosť: včera sa stala nepríjemná vec; dnešné udalosti vojdú do histórieskutočnosť: to je nezmeniteľná skutočnosťpríhoda: zaujímavá príhoda zo života

6. výsledok činnosti: robiť krásne vecipráca: výstava výtvarných prácrobota: strojová robotadielo: umelecké dielovýtvor: kresliarske výtvory poslucháčov

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

vec, -i ž.

1. všetko, čo samostatne existuje, konkrétny i abstraktný jav: vzťahy vecí k človekovi; Kreslil a maľoval. Videl veci ostrým pohľadom. (Al.) Stisol by som mu ruku, keby nedelili nás dve veci: diaľka a smrť. (Taj.) Jeho cit bol bezcenná, nepotrebná vec. (Urb.) Žiť sa chcelo, pritúliť k veciam. (Urb.) Železnica je dobrá vec. (Janč.); filoz. v. o sebe v Kantovej filozofii prázdna abstrakcia pre objekty poznania predstavované tak, ako sú, bez akejkoľvek závislosti od povahy subjektu;

2. konkrétny hmotný predmet, niečo, čo je zmyslami vnímateľné, najmä hmatateľné a viditeľné;

práv. ovládateľné hmotné predmety a prírodné sily, ktoré slúžia ľudskej potrebe; protiklad osoby: dotýkať sa vecí, vidieť okolo seba veci; neživé veci; práv.: hnuteľné, nehnuteľné, nadobudnuté, odcudzené veci; Jano pozeral po kuchyni, hľadal očami známe veci. (Min.); že si ju kúpil, ako sa kupuje lichva alebo neživá vec (Zúb.); Porozhadzované veci odkladá na miesto. (Al.) Prvá vec, ktorej si povšimol, bola loď. (Zúb.) Honorár ti vyplatíme v podobe vína a iných dobrých vecí. (Jégé) Plietol košíky, vozíky, osožné veci i hračky. (Taj.)

3. v pomn. č. predmety osobnej potreby, majetok, propriety: mať, držať si v poriadku svoje veci; poslať si veci vlakom, poštou; veci na holenie; (Matka) jej pobalila veci do batoha. (Urb.) Chýbali v dome najpotrebnejšie veci. (Jégé) Sťahujem sa do nemocnice a neviem, kde si uložím svoje veci. (Al.)

4. fakt, skutočnosť: (to je) jasná, známa, istá v.; (to je) sporná v.; (to je) smutná v.; to nie je taká jednoduchá v.; hlavná v. (je), že... dôležité, rozhodujúce je, že...; istá v. je, že...; na veci nič nemení, že...; to na veci nič nemení; stala sa divná, neuveriteľná v.; stala sa nepríjemná v; na celej veci niet nič pravdy; niečo (to) zmenilo beh vecí; brať veci vážne; (ne)vedieť, ako sa veci majú; v. (veci) sa má (majú) takto takáto je skutočnosť, takéto sú fakty; Chystajú sa veľké veci. (Smrč.) Často smiešne veci vyprával, ale vtipu nerozumel. (Taj.) Taká čertovská vec sa jej stala. (Tat.) Taká vec sa stane zriedkavo, aby divé husiu leteli nad samými strechami. (Janč.) Deti treba učiť rozumné veci, čo z toho majú mať osoh. (Taj.) Ak sa veci takto majú, môžete zostúpiť z koňa (Fel.) ak je to tak. Pokrčíte plecami, zavzdycháte si — a veci pôjdu ďalej. (Vaj.) Vinšujeme si, aby, keď sa nám bude mať (mašička) oprasiť, si už doma bol. Je to pri takej veci dobre, keď je gazda doma. (Taj.)

to je hotová v. o tom už netreba pochybovať, je to isté ap.; to je stará v. známa skutočnosť; postaviť niekoho pred hotovú v. priviesť niekoho do situácie, na ktorej sa nedá nič meniť; nazývať veci pravým menom nič nepredstierať, byť reálny; hovor.: To sú (mi) veci! výraz údivu, prípadne mierneho rozhorčenia; milá v. vyjadrenie uznania, súhlasu, obdivu ap.: Obec sa za tie roky spravila až milá vec. (Taj.); až to bola milá vec počúvať (Kal.);

5. čin, skutok: vykonal dobrú v.; vykoná v živote veľké veci (Bend.); Povedal, že dokáže také veci, o ktorých sa nikomu ani nesnívalo. (Laz.) Ony tu vystrájajú veci, že človeku až vlasy na hlave dubkom vstávajú. (Urb.) Táto žena odvážila sa urobiť vec na týchto dedinách neslýchanú. (Laz.) Z dvoch (zlatiek) päť vrátiť je nemožná vec. (Taj.) A pešo — to nie toľká vec. Kufre nemá. (Kuk.) Ozaj mi je to ťažká vec presvedčiť ženu. (Laz.) So strýkom je to ťažká vec. (Al.)

6. činnosť, práca: rozumieť sa svojej veci; (Majster) sa veci rozumie. (Štítn.)

7. povinnosť, úloha, záležitosť: Každému rodičovi je hlavnou vecou deti do človečenstva priviesť. (Tim.); to je ich vec, aby sa starali;

8. hovor. výsledok práce, činnosti, dielo (obyč. o literárnom al. výtvarnom diele): písal, robil krásne veci; V poprevratovej literatúre nevyšlo diela, ktoré by hlbšie zaoralo do slovenského života. Sú to všetko len zábavné veci. (Jégé); v. je napísaná, urobená s nadšením ap.;

9. záležitosť, otázka, problém: vybavovať si svoje veci, rozoberať v. (veci) po všetkých stránkach; neutešený stav veci: vniknúť do podstaty veci; riešiť vážne veci; zasvätiť niekoho do veci; pýtať si radu v nejakej veci; obrátiť sa na niekoho v nejakej (dôležitej) veci; miešať sa niekomu do jeho vecí; starať sa o cudzie veci; Straj sa o svoje veci!; mňa sa tá v. netýka; to je v. cti, zodpovednosti, svedomia; bojovať o (za) svoju v., zastávať sa svojej veci; slúžiť spoločnej veci; ide o našu (spravodlivú, socialistickú, národnú) v.; ľahostajnosť vo veciach rodnej reči (Škult.); to patrí k veci tak to býva, to súvisí; (zisťovať, zistiť ap.), čo je vo veci, v čom je v., ako sa veci majú, hovor. ako veci stoja o čo ide; to je podstatná v., to je vedľajšia, bezvýznamná v.; finančné, obchodné, služobné, organizačné, verejné, rodinné, súkromné, osobné veci; ministerstvo zahraničných vecí; Dievčatá o svojich srdcových veciach hovoria vždy naopak pred cudzími (Jes.) ľúbostných problémoch. Čo sa ty máš do chlapských vecí miešať? (Urb.) Idem s vážnou vecou. (Jes.); rozhovor o veciach každodenných (Kuk.); Pretriasa sa trocha zamotaná vec. (Gab.) Dievčaťu nešla celá vec do hlavy. (Žáry) Vec bola vybavená, preto Kúrňava vstal na odchod. (Urb.) Vykričal, že ju duševné veci nezaujímajú. (Tim.) Pochop veľkosť veci! (Tim.) Keď človek niečo chce a ide za vecou, musí sa mu podariť. (Letz) V Martinovej hlave bolo okrem gazdovstva sto vecí. (Zát.) Svetu je knižky kupovať aj tak posledná vec. (Taj.) Bolo dačo vo veci, okrem žartu (Záb.) bolo na tom niečo prav. dy; hovor. expr. Načo pchať nos do vecí, ktoré sa nás netýkajú (Kuk.) starať sa o cudzie problémy. To nepatrí k veci to je vedľajšie; prejsť k veci! venujme sa problému, buďme vecní!; usporiadať si svoje posledné veci (o zomierajúcom al. starom človeku) spraviť závet ap.; prísť veci na koreň, byť pri koreni veci zistiť podstatu problému; hovoriť k veci byť vecný, konkrétny; (ne)vedieť, ako ísť na v., na veci; to je v. náhody náhoda; to je v. nálady záleží na nálade; to je v. vkusu záleží na vkuse; to je moja v. to sa týka len mňa, do toho nikoho nič; to nie je čistá v. to nie je v poriadku, nie je to čestné, bez mravných nedostatkov

nebude, nebolo by od veci (napr. niečo urobiť ap.) bolo by vhodné, dobré, nezaškodilo by;

10. obyč. v mn. č. pomery, okolnosti, situácia: Veci dozreli, musel som ísť. (Letz);

vecička, -y, -čiek ž. zdrob. expr. k 2, 3, 4, 5, 8, 9

Morfologický analyzátor

vec podstatné meno, ženský rod

(jedna) vec; (bez) veci; (k) veci; (vidím) vec; (o) veci; (s) vecou;

(tri) veci; (bez) vecí; (k) veciam; (vidím) veci; (o) veciach; (s) vecami;

Wec_1 Wec Wec_2 Wec Wec_3 Wec weč weč
vec
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) vec „No... bol pri tom.“ „To je jedna vec , ale druhá vec je, čo videl na
G (bez) veci princípu, ktorý je mimo bytnosti veci , alebo nevstupuje do štruktúry
D (k) veci smutno. Dostali sa k dôležitej veci . Ako vždy. On bol taký. „Veľa
A (vidím) vec budete mať doklady pri sebe. Ráno vec vybavím. O niekoľko minút ma
L (o) veci sledoval, kedy idú na záchod, aby o veci podebatovali, a náročky som vyčkal
I (s) vecou klad za robotu, ktorú s celou vecou mohla mať. Ničnerobenie slávilo
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (dve) veci ktoré mala Grétka na sebe. Boli to veci vybrané akoby náhodne. Akoby si
G (bez) vecí ožrana. „Musela sa vyrovnať s kopou vecí . Až teraz ju začínam chápať.“
D (k) veciam sami profitovať. A kvôli týmto veciam pokojne zanedbajú záležitosti,
A (vidím) veci života akosi mizne. Na obyčajné veci sa zabúda. Práve Achmatovovej
L (o) veciach angličtinu, aby mohol o takýchto veciach debatovať. Bavili sa teda v holých
I (s) vecami sa začína s najjednoduchšími vecami , napríklad s pohárom vody. Vyberte

Názvy obcí Slovenskej republiky

(Vývin v rokoch 1773 – 1997).
2194 Somotor TV/KI zemplín. 1943 pričl. o. Véč; 1964 pričl. o. Nová Vieska pri Bodrogu.
1773 Szomothor, 1786 Somothor, 1808 Szomotor, Zomorutor, 18631920, 19381945 Szomotor, 19271938, 19451948 Somotor, Szomotor, 1948– Somotor
Véč: 1773, 19271938 Vécs, 1808 Vecs, 18631920, 19381943 Bodrogvécs
Nová Vieska pri Bodrogu: 1773 Kis-Ujlak, 1786 Kisch-Ujlak, 1808 Kis-Újlak, 18631920, 19381945 Kisújlak, 19271938, 19451948 Malý Újlak, Kis-Újlak, 19481964 Nová Vieska pri Bodrogu

Databáza urbanoným

(stav v roku 1995).
K názvu územnej jednotky VÉČ (SOMOTOR) v roku 1995 prislúchali tieto urbanonymá (počet 4):
AGÁTOVÁ; GAŠTANOVÁ; LIPOVÁ; VINOHRADSKÁ

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor