vec -i ž.
1. všetko, čo jestvuje mimo človeka, konkrétny al. abstraktný jav: vzťah v-í k človeku; filoz. v. osebe predmety a javy v Kantovej filozofii
2. konkrétny predmet, jav vnímateľný zmyslami; predmet slúžiaci človeku, osobný majetok ap.: (ne)vníma v-i okolo seba, to je cenná v.; pobrať, pobaliť si svoje v-i
3. fakt, skutočnosť; skutok; udalosť: (to je) istá, známa, vážna v.; hlavná v. (je), že prišli rozhodujúce je, že prišli; v-i dozreli nastal vhodný čas; tak sa v-i majú tak je to; to na v-i nič nemení; podujal sa na dobrú v., vykonal veľké v-i; stala sa nepríjemná v.
4. problém (význ. 1), otázka; záležitosť: vyriešiť dôležitú v., to je v. názoru, každá v. má dve stránky, to nepatrí k v-i; to je tvoja v.; prišiel v úradnej v-i; ministerstvo zahraničných v-í
5. činnosť (význ. 1), práca; jej výsledky: rozumieť (sa) svojej v-i; vyrába pekné v-i
● (to je) hotová v. je rozhodnuté; to je stará v. to je známe; to, niečo je v. jeho srdca záleží mu na tom; → postaviť niekoho pred hotovú v.; → nazvať v-i pravým menom; nebude, nebolo by od v-i bolo by potrebné; hovoriť od v-i o nepodstatnom;
vecička -y -čiek ž. zdrob.